Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
oprava pravopisu = namiesto dobil má byť dobyl |
oprava pravopisných chýb |
||
Riadok 58:
V roku [[1314]] vzal [[Devínsky hrad]] z nadvlády [[Rakúsko|Rakúska]], čerpal pritom z vnútorných sporov [[Rímskonemecká ríša|Svätej rímskej ríše]]. V prvej polovici roku [[1315]] zabral [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]], ktorý mal v moci Matúš Čák. V tom čase si vzal za ženu ''Máriu Piastovskú'', dcéru [[Bytom|bytomského]] vojvodu.
V priebehu mája [[1316]] Karol bojoval proti rodine pánov z [[Kysek]]u ([[Kőszegiovci]]). Zároveň niektorí magnáti vo východnej časti krajiny, vedení Kopaszom Borsom, sa proti nemu vzbúrili a uhorskú korunu ponúkli [[Halič (región)|haličskému]] kráľovi ''Andrejovi'', ktorý bol tiež potomkom kráľa Belu IV. Ich vojská však Karol porazil a obsadil ich hrady v Bihárskej, Solnockej, Boršodskej a Klužskej župe. V máji [[1317]] jeho vojská tiež potlačili vzburu synov Omodeja Abu, dobili [[Nevytský hrad]] ({{Súradnice|48.680833|22.409167|display=inline}} ) a obsadili blízky [[Užhorod]]. Potom vojská obrátil proti Matúšovi Čákovi a
Karol zvýšil náklady na vojsko, financie pritom čerpal z konfiškácie cirkevného majetku. V roku [[1318]] dobyl a obsadil dŕžavy už synov už zosnulého Ladislava Kána v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] (Transylvánii).
Riadok 64:
[[Súbor:Charles I of Hungary1.jpg|náhľad|Pečať Karola I. Róberta]]
Po smrti svojej prvej manželky sa oženil ovdovený Karol s [[Beatrix Luxemburská|Beatrix Luxemburskou]], dcérou rímskeho cisára [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henricha VII. Luxemburského]] a sestrou českého kráľa [[Ján Luxemburský|Jána I.]] v Čechách, pravdepodobne v roku [[1318]]. V lete roku [[1319]] viedol svoje vojská proti [[Srbsko|srbskému]] kráľovi [[Štefan Uroš II. Milutin|Štefanovi Urošovi II. Milutinovi]] , ktorý zabral južnú oblasť kráľovstva, a srbskému vojsku
Jeho druhá žena Beatrix a jej jediné dieťa zomreli pri pôrode [[11. októbra]] [[1319]]. Karol ovdovel už po druhý raz a jeho treťou ženou sa stala [[Alžbeta Poľská (1305 – 1380)|Alžbeta Poľská]], dcéra poľského kráľa [[Vladislav I. (Poľsko, 1320)|Vladislava I.]] [[6. júla]] [[1320]].
Riadok 70:
Smrť Matúša Čáka [[21. marca]] 1321, najmocnejšieho šľachtica a vzdorovateľa Karolovej moci, znamenala rozpad jeho provincií a Karolove vojsko mohlo do konca roka nadobudnúť všetky pevnosti zosnulého baróna. V januári [[1322]] sa vzbúrili mestá v [[Dalmácia|Dalmácii]] [[Šibenik]] a [[Trogir]] proti vláde [[bán]]a [[Mladen II Šubić|Mladena Šubiča]], ktorého otec Pavol Šubić patril medzi prvých priaznivcov Karola Róberta. Viacero chorvátskych šľachticov (vrátane jeho brata Pavla II. Šubiča) sa tiež obrátilo proti Mladenovi a ich koalícia ho porazila v [[Bitka pri Bliske|bitke pri Bliske]]<!-- Battle of Bliska --> (v súčasnosti [[Blizna Donja]], sídlo medzi [[Trogir|Trogirom]] a [[Klis]]). Karol túto situáciu plne využil, vtiahol do Dalmácie a bána Mladena Subiča uväznil, čím posilnil svoj vplyv v Dalmácii a Chorvátsku.
[[Bratislava|Bratislavu]] dostala ako veno manželka jeho predchodcu [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]], nemecká princezná [[Agneša Habsburská (1280)|Agneša Habsburská]]. Po prevzatí vlády, smrti Ondreja (1301) a odchode Agneše do Rakúska (1308) si Karol nárokoval aj Bratislavu, ktorú
== Konsolidácia moci a reformy (1323 – 1330) ==
|