Česko: Rozdiel medzi revíziami

Územie krajiny tvorí [[rozvodie]] oddeľujúce povodie [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. HlavnýmiHlavný tokmirozvodný súuzol tuje masív Králického Snežníka (1 423 m n. m.). Najvýznamnejšie '''rieky''' sú [[Labe]] ({{km|370|m}}) s [[Vltava|Vltavou]] ({{km|433|m}}), v oblasti Moravy rieka [[Morava (rieka)|Morava]] ({{km|246|m}}) s [[Dyje|Dyjou]] ({{km|306|m}}) a v Sliezsku [[Odra]] ({{km|135|m}}) s [[Opava (rieka)|Opavou]] ({{km|131|m}}). Splavné sú len Labe (od Chvaletíc) a Vltava od Prahy. Celková dĺžka splavných tokov je 303 km. '''Jazerá''' ľadovcového pôvodu sú na [[Šumava|Šumave]] ([[Černé jezero (Šumava)|Čierne]], [[Čertovo jezero|Čertovo]]). Hospodársky význam majú [[rybníky]] založené väčšinou v 14. - 16. storočí (južné Čechy, Polabie, južná Morava, Ostravsko).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=A. a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda|miesto=Banská Bystrica|rok=2013|isbn=|strany=47-60}}</ref>

[[flóra (kvetena)|Flóra]] a [[fauna]] svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. [[Les]]y sú prevažne [[Ihličnatý les|ihličnaté]] a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy krajiny. Druhové zloženie lesov sa menilo vplyvom hospodárskej činnosti, ktorej výsledkom sú prevládajúce [[Smrek|smrekové]] monokultúry. Výšková stupňovitosť rastlinstva je preto nezreteľná. Pôvodné bukovo-jedľové lesy sa zachovali len na malých plochách na [[Šumava|Šumave]]. Z pôvodných živočíšnych druhov sa zachovala najmä jelenia a srnčia zver.<ref name=":0" />