Ján VI. (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 125:
| strany = 212
| jazyk = cs
}}</ref> Ríša sa vinou zlých politických rozhodnutí z predošlých období stále viac rútila do hospodárskeho a vojenského úpadku. Namiesto jednotného suverénneho štátu vznikol typ kolektívnej správy. Jednotlivé oblasti ako Konštantínopol, Morea či Trapezunt boli zverené najbližším príbuzným rodu Kantakuzenovcov.“<ref name="zasterova">{{Citácia knihy
| priezvisko = Zástěrová
| meno = Bohumila a kol.
| spoluautori = a kol.
| odkaz na autora =
| titul = Dějiny Byzance
| vydanie text = Vyd. 1.
| vydavateľmiesto = Praha
| vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
| miesto = Praha
| rok = 1992
| počet | isbnstrán = 532
| isbn = 80-200-0454-8
| kapitola =
| strany = 322
| jazyk = cs
}}</ref> Zverením Morey do správy synovi Manuelovi vzniklo takpovediac samostatné kniežatstvo s vlastnou administratívou a autonómiou. Celkovo býva Ján VI. hodnotený ako schopný muž, ktorý ale nedokázal uspieť. Za jeho vlády Byzancia pokračovala v postupnom úpadku, stratila mnohé svoje príjmy financií a medzi rokmi 1341 až 1354 prišla až o polovicu svojich území, z ktorých väčšinu už nikdy nezískala.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Duval