Taliansko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Aktuálne prerozdelenie Náboženstiev v Taliansku. |
upravy Značka: bez zdroja |
||
Riadok 56:
}}
'''Taliansko''', dlhý tvar '''Talianska republika''' ({{vjz|ita|Repubblica Italiana}}), je štát v južnej [[Európa|Európe]] na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]]. Na severe hraničí s [[Francúzsko|Francúzskom]] (488 km), [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]] (740 km), [[Rakúsko|Rakúskom]] (430 km) a [[Slovinsko|Slovinskom]] (232 km). Vnútri Talianska ležia dva samostatné mestské štáty: [[Vatikán]] (0,44 km²) a [[San Maríno]] (39 km²). Taliansku navyše patrí územie obklopené [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]] zvanej [[Campione d’Italia]]. Z východu Taliansku obmýva [[Jadranské more]], z juhu [[Iónske more]] a zo západu [[Tyrrhenské more]] a [[ligúrske more]]. Celková dĺžka pobrežia je 7600 km. K Taliansku patria dva veľké ostrovy vo [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]]: [[Sardínia]] a [[Sicília]]. Hlavným mestom zjednoteného Talianska je od roku [[1870]] [[Rím]]. Taliansko je členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN), [[Severoatlantická aliancia|Severoatlantickej aliancie]] (NATO), [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Eurozóna|Eurozóny]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].
Taliansko patrí do skupiny siedmich najbohatších a najrozvinutejších štátov sveta ([[G7]]) a je jej zakladateľom. Spoločne s [[Holandsko|Holandskom]], [[Belgicko]]m, [[Luxembursko]]m, Francúzskom a [[Nemecko]]m bola zakladateľským štátom [[Európske hospodárske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] (EHS), čo bol predchodca EÚ, a [[Európske spoločenstvo pre atómovú energiu|Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu]] (Euratom). Tieto nadštátnej organizácie vznikli na základe dvoch [[Rímske zmluvy|Rímskych zmlúv]], ktoré boli podpísané v Ríme 25. marca 1957. Obe zmluvy nadobudli platnosti 1. januára 1958.
== Dejiny ==▼
=== Do roku 476 ===▼
{{Hlavný článok|Staroveký Rím}}▼
=== Po roku 476 ===▼
[[Súbor:Italy 1000 AD.svg|thumb|left|170px|Stredoveke Taliansko bolo rozdrobeno na mnoho menších nezávislých štátov]]
Po páde Rímskej ríše ([[476]]) sa stalo územie Talianska súčasťou byzantského cisárstva, neskôr územia Lombardov aj Frankov. V roku [[755]] vznikol v strednom Taliansku cirkevný štát, ktorý existoval do roku [[1870]]. V roku [[800]] bolo územie súčasťou štátu [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] a od roku [[962]] [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Do [[18. storočia]] pretrvalo rozdrobenie krajiny na malé štátne útvary, z ktorých najväčšie boli Sicílske kráľovstvo, pápežský štát, Sardínske kráľovstvo, Toskánske vojvodstvo, Milánske vojvodstvo, Benátska republika a Janovská republika. V 18. storočí sa presadil vplyv rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V rokoch [[1796]]
V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bola krajina najskôr neutrálna, v roku [[1915]] vstúpila do vojny na strane [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. Povojnový hospodársky pokles a rastúcu nespokojnosť obyvateľstva využili fašisti, ktorí sa v roku [[1922]] štátnym prevratom dostali k moci (diktátor [[Benito Mussolini]]). Taliansko sa zúčastnilo v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] od roku [[1940]] na strane Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii a zvrhnutí Mussoliniho vyhlásila talianska vláda v roku [[1943]] vojnu tretej ríši. Dňa [[2. mája]] [[1945]] bolo Taliansko oslobodené spojeneckými vojskami. Po celonárodnom hlasovaní v roku [[1946]] sa Taliansko stalo [[republika|republikou]]. Od roku [[1949]] došlo postupne k politickej a hospodárskej integrácii krajiny so západnou Európou a v roku [[1955]] vstúpilo Taliansko do [[OSN]].▼
== Geografia ==
[[Súbor:Satellite image of Italy in March 2003.jpg|thumb|Satelitná snímka Talianska]]
Taliansko leží na území južnej Európy na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]]. K jeho územiu patria aj ostrovy [[Sicília (ostrov)|Sicília]], [[Sardínia]], [[Elba]], [[Capri (ostrov)|Capri]], [[Tremiti]] a [[Ischia (ostrov)|Ischia]].
Geografická poloha: Južná Európa, 43°58´SŠ, 11°14´VD, Apeninský polostrov.
Taliansko je republika s parlamentným a kabinetným systémom vlády. Je to unitárny štát so silnou miestnou autonómiou. Hlavou štátu je [[prezident]] volený na 7 rokov. Zákonodarnú moc má dvojkomorový [[parlament]], zložený z [[Poslanecká snemovňa|Poslaneckej snemovne]] (630 poslancov) a Senátu (315 volených členov) a 11 doživotných senátorov vymenovaných prezidentom.▼
Štát sa člení na 20 autonómnych historických krajov, ktoré majú svoje zákonodarné orgány (regionálne rady) a takisto svoje výkonné orgány (výkonné výbory).▼
=== Povrch ===▼
Taliansko je prevažne hornatá krajina, na severe sa vypínajú členité pásma [[Alpy|Álp]] (na jej hranici s [[Francúzsko]]m leží najvyšší vrch Európy, [[Mont Blanc]], s výškou {{mnm|4810}}) s mnohými ľadovcami. Alpy sa zvažujú do [[Pádska nížina|Pádskej nížiny]], ktorá sa delí na štyri časti: Piemontská na západe, Lombardská v strede, Benátska na východe a Emiliánsku na juhu. Vnútornú os polostrova tvoria [[Apeniny]], ktoré sa vyznačujú seizmickou a sopečnou činnosťou. Apeniny sa delia na severné (Ligúrske a Etruské), Rímske Apeniny (Abruzzy) a južné, ktoré reprezentujú [[Neapolské Apeniny|Neapolské]] a [[Kalaberské Apeniny]]. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami (napr. [[Etna]], [[Stromboli (ostrov)|Stromboli]] a [[Vezuv]]).
=== Podnebie ===
Podnebie je prevažne subtropické stredomorské, na severe v Pádskej nížine prechádza k miernemu s horúcim suchým letom a miernejšou zimou. V horách je drsné vysokohorské podnebie, kde ročné zrážky dosahujú 1
=== Vodstvo ===
Řádek 78 ⟶ 85:
Medzi najvýznamnejšie rieky patrí {{km|652|m}} dlhá rieka [[Pád (rieka)|Pád]], rieky [[Adige]], [[Tiber]] (preteká cez Rím) a [[Arno (rieka)|Arno]]. Známe jazerá: [[Gardské jazero|Garda]], [[Lago Maggiore|Maggiore]], Lugano, [[Trasimenské jazero|Trasimeno]] a Bolsenské jazero.
== Politický systém ==
▲Taliansko je republika s parlamentným a kabinetným systémom vlády. Je to unitárny štát so silnou miestnou autonómiou. Hlavou štátu je [[prezident]] volený na 7 rokov. Zákonodarnú moc má dvojkomorový [[parlament]], zložený z [[Poslanecká snemovňa|Poslaneckej snemovne]] (630 poslancov) a Senátu (315 volených členov) a 11 doživotných senátorov vymenovaných prezidentom.
▲Štát sa člení na 20 autonómnych historických krajov, ktoré majú svoje zákonodarné orgány (regionálne rady) a takisto svoje výkonné orgány (výkonné výbory).
== Hospodárstvo ==
[[Súbor:Wine-growing_holding_in_the_Chianti_region.jpg|thumb|Vinohrad v oblasti [[Chianti]]. Taliansko patrí medzi najväčších producentov vína]]
Priemysel je najmä strojársky (spracúva sa železo a vyrába oceľ), chemický, textilný, obuvnícky, keramický a potravinársky. Poľnohospodárstvo zahŕňa [[mliečne výrobky]], [[obilniny]], [[ovocie]], [[zelenina]], [[hrozno]], [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]], [[Oliva (plod)|olivy]].▼
Vyvážajú sa hlavne [[kov]]y, [[textil]] a oblečenie, motorové vozidlá [[FIAT (automobilka)|Fiat]] a [[Ferrari]], chemikálie. Obchodnými partnermi na vývoz sú európske krajiny, [[Spojené štáty]], [[OPEC]].▼
Dovážajú sa priemyselné stroje, petrolej a poľnohospodárske obilniny. Obchodnými partnermi na dovoz sú európske krajiny, [[Spojené štáty]], [[OPEC]].▼
=== Nerastné bohatstvo ===
Nerastné zdroje sú rôznorodé, s málo výdatnými ložiskami. Z palív sa ťaží ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a v menších množstvách aj čierne uhlie. Z ostatných surovín je to najmä menšia ťažba polymetalických rúd, azbestu, solí, síry, ortuti a mramoru.
Zásoby čierneho uhlia sú na Sardínii a v severnom Taliansku pri meste Bassan, hnedé uhlie sa ťaží v Toskánsku (Grosset). Menšie náleziská ropy sú pri mestách [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Bologna]], [[Ferrara]] a hlavne na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]]. Významnejšia je ťažba zemného plynu v okolí [[Miláno|Milána]]. Ložiská železnej rudy, ktorej je pomerne málo, sa nachádzajú na ostrove [[Elba]] (z bane spravili turisticky príťažlivé miesto), na severozápade Sardínie a v [[Lombardia|Lombardii]]. Významné ložiská síry sa nachádzajú na Sicílii.
== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:COB data Italy.PNG|thumb|upright=1.5|V Taliansku žijú veľké populácie migrantov z východnej Európy a severnej Afriky]]
Na jeden km² pripadá 201,3 obyvateľov (údaj z roku 2017). Priemerná dĺžka života u žien 81 a u mužov je 74 rokov. Úradným jazykom v Taliansku je [[taliančina]], okrem nej sa tu používa aj [[nemčina]] v regióne [[Tridentsko-Horná Adiža]] a [[francúzština]] v regióne [[Valle d’Aosta]].
=== Etnické zloženie
[[Taliani]] 94,96 %, [[Rumuni]] 0,93 %, [[Arabi]] 0,82 %, [[Albánci]] 0,60 %, prisťahovalci z [[Ázia|Ázie]] 0,55 %, [[Nemci]] 0,49 %, [[Južná Amerika|Juhoameričania]] 0,41 %, [[Demografia Číny|Číňania]] 0,22 %, [[Ukrajinci]] 0,18 %, [[Rómovia]] 0,08 % a iné.
=== Náboženstvo ===
[[Latinská cirkev|rímski katolíci]] 87,60 %, [[Náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi]] 2,4 %, [[Gréckokatolícka cirkev|východní katolíci]] 0,20 %, [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 1,30 %, [[Islam|moslimovia]] 1,70 %, [[Protestantizmus|protestanti]] 0,50 %, [[Budhizmus|budhisti]] 0,30 %, [[Hinduizmus|hinduisti]] 0,20 %, [[Ateizmus|bez vyznania]] 5,80 %
=== Významné mestá ===
Hlavné mesto [[Rím]] má 2 877 215 obyvateľov (údaj z roku 2017). Ďalšie významné mestá sú [[Miláno]], [[Neapol]], [[Turín]] a [[Benátky]]. V sláve nezaostáva ani historické mesto [[Pompeje]]. Dôležité je menšie mesto [[Verona]] pre svoju strategickú pozíciu. Ďalšie veľké mestá: [[Pescara]], [[Rimini]], [[Piombino]], [[Florencia]], [[Bologna]], Bolzano. Veľkej návštevnosti sa taktiež tešia historické vykopávky mesta [[Paestum]].
==
[[Súbor:Ravenna 1978 079.jpg|thumb|Mauzóleum [[Galla Placidia|Gally Pladicdie]], [[Ravenna]]]]
▲Priemysel je najmä strojársky (spracúva sa železo a vyrába oceľ), chemický, textilný, obuvnícky, keramický a potravinársky. Poľnohospodárstvo zahŕňa [[mliečne výrobky]], [[obilniny]], [[ovocie]], [[zelenina]], [[hrozno]], [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]], [[Oliva (plod)|olivy]].
Taliansko je národ s bohatou históriou a veľkou kultúrou. Ich predkovia vytvorili jednu z najväčších svetových ríš, [[Staroveký Rím|Rímske impérium]] a boli to Rimania, ktorí priniesli vyspelú kultúru do dovtedy barbarskej západnej a strednej Európy. Rimania vytvorili vôbec najdokonalejšiu svetovú civilizáciu, množstvo technických a administratívnych noviniek, ktoré boli v [[stredovek]]u zabudnuté a znovuobjavené a prekonané až v polovici 18. stor. počas [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]]. Z rímskeho systému vychádza množstvo moderných odvetví.
▲Vyvážajú sa hlavne [[kov]]y, [[textil]] a oblečenie, motorové vozidlá [[FIAT (automobilka)|Fiat]] a [[Ferrari]], chemikálie. Obchodnými partnermi na vývoz sú európske krajiny, [[Spojené štáty]], [[OPEC]].
▲Dovážajú sa priemyselné stroje, petrolej a poľnohospodárske obilniny. Obchodnými partnermi na dovoz sú európske krajiny, [[Spojené štáty]], [[OPEC]].
Aj v stredoveku boli Taliani vyspelý národ, kultúrne najvyspelejší národ [[Európa|Európy]] a jeden z najvyspelejších národov stredovekého sveta (spoločne s [[Rómaioi|Byzantskými Grékmi]], [[Arabi|Arabmi]] a [[Číňania|Číňanmi]]). Rozvíjali sa tu rôzne druhy umenia a kultúry, zatiaľ čo v ostatnej Európe panoval temný stredovek. V Ríme sídlil pápež, hlava rímskokatolíckej cirkvi. Vďaka bohatým obchodným stykom bohatli talianske mestá ako [[Florencia]], [[Benátky]] a [[Janov]], neskôr aj [[Rím]] a [[Miláno]], čo viedlo k veľkému kultúrnemu rozmachu a následnému záujmu o antickú minulosť a teda vznik [[renezancia|renezancie]], kedy sa Taliani dostali na špičku svetovej kultúry a opäť ju rozniesli po celej "barbarskej" Európe. V tejto dobe vznikali významné literárne diela, Taliani vytvorili mnoho umeleckých diel, najznámejší umelci boli spisovatelia [[Dante Alighieri]], [[Giovanni Boccaccio]] a [[Francesco Petrarca]], filozofi ako [[Giordano Bruno]], [[Nicholo Machiavelli]] či [[Galileo Galilei]] a známi umelci ako [[Leonardo Da Vinci]], [[Raffael|Raffaello]] či [[Michelangelo Buonarroti]]. Taliani tiež obohatili európsku kultúru o štýly ako [[barok]] a [[rokoko]], ktorého stavby nájdeme vo všetkých častiach Talianska.
▲== Dejiny ==
▲=== Do roku 476 ===
▲{{Hlavný článok|Staroveký Rím}}
Taliani sú aj tradične známi pestovaním [[Vinič hroznorodý|hrozna]], z ktorého sa vyrába slávne talianske [[víno]]. Každý taliansky kraj má svoje zvyky a svoj [[dialekt]] a tak sa môžeme stretnúť s veľmi bohatou kultúrou. Napriek niektorým rozdielom medzi severným a južným Talianskom tieto dve časti spojuje mnoho spoločného, spoločné tradície, zvyky či kuchyňa.
▲=== Po roku 476 ===
V súčasnosti sú Taliani známi aj svojou módou a vkusom, ktorú tento národ pestuje už od antiky. Rimania boli známi svojim zmyslom pre kvalitu, dekoráciu, architektúru či elegantným štýlom obliekania, stredovekí Taliani často obchodovali s luxusnými látkami. Dnes je svetoznáme talianske oblečenie, obuv, parfumy, šperky či módne doplnky patria medzi najznámejšie a najkvalitnejšie na svete. Tradičným svetovým mestom módy je popri [[Paríž]]i talianske [[Milano]]. Typický a svetoznámi je taliansky dizajn, najmä nábytku či automobilov.
▲Po páde Rímskej ríše ([[476]]) sa stalo územie Talianska súčasťou byzantského cisárstva, neskôr územia Lombardov aj Frankov. V roku [[755]] vznikol v strednom Taliansku cirkevný štát, ktorý existoval do roku [[1870]]. V roku [[800]] bolo územie súčasťou štátu [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] a od roku [[962]] [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Do [[18. storočia]] pretrvalo rozdrobenie krajiny na malé štátne útvary, z ktorých najväčšie boli Sicílske kráľovstvo, pápežský štát, Sardínske kráľovstvo, Toskánske vojvodstvo, Milánske vojvodstvo, Benátska republika a Janovská republika. V 18. storočí sa presadil vplyv rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V rokoch [[1796]] – [[1815]] sa Taliansko dostalo pod francúzsky vplyv. K Francúzsku boli prepojené rozsiahle časti krajiny ([[Turín]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Rím]]). V rokoch [[1860]] – [[1870]] prebiehal proces politického a územného zjednotenia Talianska proti vplyvu Rakúska. Taliansko si vydobylo nezávislosť [[17. marca]] [[1861]].
▲V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bola krajina najskôr neutrálna, v roku [[1915]] vstúpila do vojny na strane [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. Povojnový hospodársky pokles a rastúcu nespokojnosť obyvateľstva využili fašisti, ktorí sa v roku [[1922]] štátnym prevratom dostali k moci (diktátor [[Benito Mussolini]]). Taliansko sa zúčastnilo v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] od roku [[1940]] na strane Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii a zvrhnutí Mussoliniho vyhlásila talianska vláda v roku [[1943]] vojnu tretej ríši. Dňa [[2. mája]] [[1945]] bolo Taliansko oslobodené spojeneckými vojskami. Po celonárodnom hlasovaní v roku [[1946]] sa Taliansko stalo [[republika|republikou]]. Od roku [[1949]] došlo postupne k politickej a hospodárskej integrácii krajiny so západnou Európou a v roku [[1955]] vstúpilo Taliansko do [[OSN]].
[[Súbor:Salsiccia.jpg|thumb|Sicílska klobása (salsiccia)]]
Talianska kuchyňa patrí medzi najslávnejšie a zároveň najzdravšie svetové kuchyne, nakoľko má množstvo špecialít rôzneho druhu. Najznámejšie jedlá sú [[neapol]]ská [[Pizza]], ktorá má pôvod v [[antika|antike]], kedy podobné jedlo robili už Gréci a Rimania, [[Špagety|Cestoviny]] rôzneho druhu s širokým sortimentom omáčok, ktoré sa datujú 15. stor. a [[Lasagne]], prípadne Pasticio, ktoré sa spomína už u starých Etruskov. Okrem týchto špecialít Taliani pripravujú rôzne špeciality z hovädzieho, jahňacieho a bravčového mäsa a tiež z morských živočíchov a rýb. Známy jej taliansky biftek z [[Florencia|Florencie]], [[fiorentina]] a tiež vyprážaný milánsky rezeň [[milanese]], ktorý prevzali Rakušania a vznikol tak tradičný [[viedenský rezeň]]. Na severe Talianska sa vyrábajú rôzne druhy salám a šuniek, známa je svetoznáma [[furlansko|furlanská]] šunka [[Prosciutto crudo]] a tiež [[mortadella]]. Existuje aj veľa druhov salámov (napr. [[ossocolo]], [[sopressa]] a [[cotechino]]), a klobás ([[salsiccia]]), tradičná talianska slanina sa nazýva [[pancetta]]. Taliani sú známi aj výrobou syrov, ako syr [[Parmezán]], [[Pecorino]] (ovčí syr), [[Mozzarella]] či [[Gorgonzola]]. Typická talianska príloha je zeleninový [[šalát]] a kukuričná kaša [[polenta]]. Najznámejšie talianske zákusky sú benátske [[tiramisu]] a sicílske plnené trubičky [[cannoli]], iné známe zákusky sú [[profiterol]] a [[panna cotta]]. Z alkoholických nápojov je svetoznáme talianske víno, existuje mnoho úrodných vínnych krajov, najkvalitnejšie hrozna sa dorába v strednom Taliansku, hlavne v kraji [[Toskánsko]] a v severotalianskom kraji [[Furlansko]] (pozri [[furlanské víno]]). Tvrdé talianske alkoholické nápoje (tal. ''bevande superalcoliche'') je [[vínovica]] [[grappa]] či citrónový liker [[limoncello]]. Tradičné sú aj sicílske krvavé pomaranče, či [[olivový olej]], pestovaný v strednom a južnom Taliansku.
=== Folklór ===
[[Súbor:Perrault Leon La Tarantella.jpg|thumb|vignette|upright=1.2|Juhotaliansky tanec [[tarantella]].]]
Taliansky folklór je veľmi bohatý a stále živý a obľúbený aj u mladšej generácie. Ide o prevažne stredomorský folklór, prípadne na severe talianska aj so stredoeurópskym vplyvom. Známa folklórna oblasť je severovýchodné Taliansko, tzv. benátsky štýl stredomorských tradíc, typyckej hudby a tancov, ktoré ovplyvnili celú Dalmáciu a aj Balkán, známa je aj oblasť [[Romagna]], najmä svojou [[klarinet]]ovou hudbou. Južné Taliansko je známe tiež množstvom piesní a tancov, najznámejší je tanec [[tarantella]], ktorý má starogrécky pôvod a tancuje sa v celom južnom Taliansku. K miestnemu folklóru patria aj pesničky o mafii (''La musica della mafia''). Tradičné a pre Európu jedinečné pesničky sa spievajú na ostrove [[Sardínia]], sú to [[polyfónia|polyfonické]] pesničky, podobné tým v gréckom kraji [[Epirus]]. Jedným z najznámejších talianskych ľudových spevákov je [[Otello Profazio]]. Z talianskych ľudových piesní sa vyvinula aj tradičná [[opera]], ktorá obsahuje jednak prvky tradičnej talianskej hudby a tiež ľudového talianskeho divadla. Po celom Taliansku, od severu na juh sa v lete konajú ľudové zábavy (''festa, sagra''), často na počesť rôznych svätých, či oslava plodín (sviatok vína, chleba, melónov…), toto je pozostatok starovekých osláv bohov. bežné sú aj procesie so sochou svätých. Talianske tradície si pripomínajú aj Taliani v zahraničí, ktorí sa často dištancujú od iných etnických skupín. Medzi najznámejšie ľudové talianske piesne patrí tradičná [[neapol]]ská [[tarantella]], sicílska pieseň [[ciuri, ciuri]] (''kvety, kvety''), sicílska ''C´e na luna a mezzu mari (Jeden mesiac v strede mora)'', tiež sicílska ''Bruccia la terra'', ktorá bola použitá ako hlavná pieseň filmu [[Krstný otec]], neapolská [[O Sole Mio]] (''Moje slnko''), [[Romagna|romaňolská]] ''Romagna mia (Moja Romagna)'', benátska ''Mamma mia dammi cento lire (Mama moja, daj mi sto lír)'', [[furlansko|furlanské]] piesne ''E ducj mi clamin cont (Všetci ma volajú gróf)'' a ''O ce bjel cjisciel di Udin (Aký pekný hrad v [[Udine]])'' a istrijské piesne ''La mula de Parenzo (Dievča z [[Poreču]])'' a ''Tutti mi chiamano bionda (Všetci ma volajú blondína)''.
== Pozri aj ==
| |||