|
== Život ==
Vyštudovala filozofiu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave (1984), doktorát z literárnej vedy získala na SAV (1995), na docentku literatúry sa habilitovala na Univerzite v Novej Gorici (UNG) v Slovinsku (2010). Na Slovensku pomáhala zakladať nezávislú spisovateľskú platformu pred i po r. 1989, neskôr vystúpila zo všetkých spisovateľských združení. Pracovala ako vedecko-výskumná pracovníčka na FF Univerzity Komenského a v ÚSlL SAV, od roku 2001 žije v Ľubľane, od r. 2009 oficiálne v slobodnom povolaní; v ostatných rokoch sa prechodne nachádza vo Fínsku.
Vyštudovala filozofiu a estetiku (1984, PhDr.) a literárnu vedu (1995, PhD.), na Slovensku pôsobila na FiF Univerzity Komenského a ÚSlL Slovenskej akadémie vied ako vedecko-výskumná pracovníčka. V r. 2010 sa habilitovala na docentku literatúry na Univerzite v Novej Gorici v Slovinsku, kde v rokoch 2009-2011 externe prednášala literárnu vedu. Po roku 1990 krátko pracovala v obnovenom týždenníku Kultúrny život, najmä v druhej polovici 80. a v 90. rokoch často vystupovala aj ako kultúrna publicistika. V rokoch 1997–2003 bola zodpovedná redaktorka literárneho mesačníka [[Romboid (časopis)|Romboid]], od r. 2003 do r. 2010 v ňom pracovala ako externá redaktorka, v r. 2016 ako jeho šéfredaktorka. Od januára 2018 je šéfredaktorka literárneho štvrťročníka Fraktál.
R.V 2001Ľubľane sapo presťahovalacelý zčas Bratislavy do slovinskej [[Ľubľana|Ľubľany]], kdeintenzívne spolupracuje najmä s vydavateľstvom KUD Apokalipsa, –takmer vediedve knižnúdesaťročia edíciusa Fraktalkoncepčne (odspolupodieľala 2003na –),jeho redigujeprogramoch špeciálnea číslacelkovom časopisusmerovaní. ApokalipsaAko svýskumníčka rodovoutiež problematikou,externe organizujespolupracovala medzinárodnés literárneFF festivalyUniverzity av filozofickéĽubľane, sympóziáPeace aInstitute i.Ljubljana, –Ministerstvom akultúry voľneSlovinskej sa venuje tvorberepubliky a výskumu.prednášala Spoluna s PUNG. ReparomJe je zakladateľka a koordinátorkaspoluzakladateľka medzinárodného projektu ''Časopis„Časopis v časopise''časopise“ (od2002), 2003Medzinárodného –)filozofického zameranéhosympózia naMiklavža vzájomnéOcepka časopisecké výmeny(2007) a prezentácieŽenského medziodboru partnerskýmiSlovinského literárnymicentra časopismiPEN najmäMira strednej a juhovýchodnej Európy(2013), celkovočlenka jeSpolku aktívnaslovinských sprostredkovateľkaspisovateľov slovensko-slovinskej,a aleSlovinského ajcentra česko-slovinskej kultúrnej spoluprácePEN. V rokoch 2007–20082007 – 2008 bola zamestnaná na Mierovom inštitúte / Piece Institute Ľubľana, kde sa venovala výskumu rodových politík v rámci medzinárodného projektu ''Quality in Gender + Equality Policies'' ako "country researcher" pre (Slovensko. Je členka Društva slovenskih pisateljev (Spolku slovinských spisovateľov) a Slovinského centra PEN, kde v r. 2013 spoluzaložila a prvý rok jeho existencie profilovala a viedla Ženský odbor SC PEN Mira (Listina, Literárna cena Mira a i.). Po r. 1989 bola tiež spoluzakladateľka niektorých stavovských organizácií na Slovensku, z ktorých neskôr na protest vystúpila.
V roku 2016 pracovala ako šéfredaktorka literárneho mesačníka Romboid (v rokoch 1997 – 2003 bola jeho zodpovedná, do roku 2010 externá redaktorka), po nezhodách s vydavateľom v r. 2017 na Slovensku založila občianske združenie Fraktál, pod jeho strechou bilaterálny projekt „Fraktály SK/SI“ a v januári 2018 aj literárny štvrťročník ''Fraktál'', ktorý odvtedy vedie. Je intenzívne činná organizačne aj edične, zostavovateľka a editorka mnohých antológií a výberov zo slovenskej i slovinskej literatúry doma aj v zahraničí (USA, Mexiko, Veľká Británia, krajiny V4 a bývalej Juhoslávie a i.), prekladateľka literatúry, filozofie a humanistiky zo slovinčiny do slovenčiny a vice versa.
Píše v slovenčine aj slovinčine, doteraz publikovala okolo 25 autorských kníh, monografií a expertíz a 25 knižných prekladov. Knižne debutovala v r. 1994 básnickou zbierkou ''Zo spoločnej zimy,'' básne však publikovala už v zborníkoch ''Druhý dych'' (1985) a ''Kruh'' (1987), neskôr v početných výberoch a antológiách. V poslednom období vydala: básnické zbierky ''Rauma Blues'', ''Obešanje na zvon'' a ''Dotakniti se prazne sredine'' (2018, 2014 a 2010; ''slo''), ''Echoechoecho'', ''Tichožitia'' a ''Nahá v tŕní'' (2013, 2011 a 2006; ''sk''); knihy esejí a literárnovedných interpretácií ''Iniciacie ali književnost onkraj vidnega'' a ''Agonija smisla'' (2018, 2016; ''slo''), knihu interview ''Existenciály I'' (2015, ''sk''), monografiu ''Úzkosť dokorán. Nové čítanie poézie Viery Prokešovej'' (2012), dvojjazyčne zbierky haiku ''Tieň súvislostí'' a ''Fabrika na porcelán'' (2017 – s L. Jakšom, a 2014; ''sk-slo'') a i. Príležitostne spolupracuje so slovinským a slovenským rozhlasom, je tiež autorkou divadelnej monodrámy ''Slovenka na kvadrát, ''ktorá vznikla na základe rovnomennej prózy (2009, 2011, 2. vyd. v ''slo'' 2013); v slovensko-slovinskej koprodukcii bola v premiére uvedená v r. 2013 (réžia: N. Upper) a úspešne hosťovala aj v zahraniční.
Stanislava Chrobáková Repar píše v slovenčine aj slovinčine poéziu, prózu, esejistiku a kultúrnu publicistiku, a tiež literárnovedné žánre. Autorsky doteraz uverejnila 26 samostatných kníh, monografií a rozsiahlych expertíz, preložila 25 knižných titulov, najmä výberov z poézie, ale aj románovú tvorbu, pripravila tiež špeciálne slovinské číslo časopisu ''Filozofia'' (FU SAV) a ucelené prekladové bloky v literárnych a odborných časopisoch ''Revue svetovej literatúry'', ''Romboid'', ''Fraktál, Acta Kierkegaardiana'' a ''Glosolália''; preklady takisto publikovala v časopisoch ''Vlna,'' ''Vertigo'' a i. Príležitostne spolupracuje s Radiom Ars (SIovinsko) a Rádiom Devín (Slovensko), pre ktoré píše literárne kritiky, pásma a eseje. Na základe jej autofikcie ''Slovenka na kvadrát'' (2009, 2011, druhé vydanie 2013) vznikla rovnomenná kabaretná monodráma v medzinárodnej koprodukcii (réžia N. Upper), ktorá bola na jeseň r. 2013 premiérovo uvedená na divadelnom festivale ExPonto v Ľubľane a v A4 – Nultom priestore v Bratislave, úspešne hosťovala aj v zahraničí.
Aktívne prekladá z/do slovinčiny (knižne: B. Korun, P. Repar, M. Vidmar, S. Kosovel, M. Kušar, B. Smolnikar, S. Tratnik, V. Bartol a i./ Š. Strážay, J. Ondruš, Balla, P. Hruška a i.). Edične pripravila množstvo publikácií, zborníkov a antológií, medzi iným napríklad antológiu ''Sto let slovaške književnosti / One Hundred Years of Slovak Literature'' (2000), ktorá vyšla v slovinčine a angličtine, antológiu ''Antología de la Poesía Eslovaca Contemporánea'' (2008), ktorá vyšla v Mexiku v španielčine, antológiu vyšehradského haiku ''Razsipane jagode'' (2011), ktorá vyšla v originálnych jazykoch a preklade do slovinčiny; ako editorka pre Slovensko, Slovinsko a Česko sa podieľala aj na publikácii ''A Megaphone'' (2011) z oblasti feministických štúdií v literatúre, ktorá vyšla v USA, a i. V edícii Fraktal v ľubľanskom vydavateľstve KUD Apokalipsa pod jej redakčným vedením doposiaľ vyšlo 44 kníh domácich i prekladových kníh poézie, prózy a esejí – so zameraním najmä na literatúry strednej a juhovýchodnej Európy.
ZaReparovej literárnokritickétexty prácesú vpreložené časopisedo Romboidšestnástich jejjazykov. bolaNa r.Slovensku 1995jej udelenáudelili PrémiaPrémiu Alexandra Matušku za literánokritické texty(udeľovala1995), juCenu AOSSOSS spoluza snajlepšiu redakciouknihu časopisuroka Romboid),(2003 – za monografiu ''Milao Haugovápoézii (AlfaM. Haugovej)'' r.a 2003Prému CenaLiterárneho Obcefondu spisovateľovza Slovenskapreklad (2019 – za najlepšiupreklad knihuvýberu roka.z Rpoézie B. 2011 bolaKorun); nominovaná bola aj na Cenu Bibliotéky (2011 – za básnickú zbierku ''Tichožitia''),. vV Slovinsku vzískala r.Literárnu 2016cenu Mira (2018 – za autorskú tvorbu a osobnostné postoje); nominovaná bola aj na cenuCenu MarjanaM. Rožanca za najlepšiu esejistickú knihu roka (2016 – za eseje a články ''Agonija smisla'') a vmedzinárodnú r. 2017 na PretnarjevuPretnarovu cenu za sprostredkovateľskú úlohu medzi literatúrami a kultúrami(2017). TvorbaV S.roku Chrobákovej2014 Reparju jena preloženáEuropean doInstitute šestnástichfor jazykov.Gender PracujeEquality v(EIGE) slobodnomzaradili povolaní,medzi žije„Women medziand ĽubľanouMen ainspiring BratislavouEurope“.
V rokoch 1982 – 1991 bola vydatá za architekta Ondreja Chrobáka, v rokoch 2001 – 2015 za slovinského básnika a filozofa Primoža Repara. Má dospelého syna Ondreja.
== Dielo (výber) ==
|
