Stanislava Reparová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Život: gramatika, štylistika
→‎Život: upresnenia
Riadok 8:
|Miesto úmrtia =
}}
'''Stanislava Chrobáková Repar''' (rod. Kvapilová; * [[5. máj]] [[1960]], [[Bratislava]]) je [[slovenská]] a slovinská poetka, [[spisovateľ]]ka a poetkaprekladateľka, literárna vedkyňa a kritička, prekladateľka, editorka, redaktorka a vydavateľka.
 
== Život ==
Riadok 14:
Vyštudovala filozofiu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave (1984), doktorát z literárnej vedy získala na SAV (1995), na docentku literatúry sa habilitovala na Univerzite v Novej Gorici (UNG) v Slovinsku (2010). Na Slovensku pomáhala zakladať nezávislú spisovateľskú platformu pred i po r. 1989, neskôr vystúpila zo všetkých spisovateľských združení. Pracovala ako vedecko-výskumná pracovníčka na FF Univerzity Komenského a v ÚSlL SAV, od roku 2001 žije v Ľubľane, od r. 2009 oficiálne v slobodnom povolaní; v ostatných rokoch sa prechodne nachádza vo Fínsku.
 
V Ľubľane po celý čas intenzívne spolupracuje s vydavateľstvom KUD Apokalipsa, takmer dve desaťročia sa koncepčne spolupodieľala na jeho programoch a celkovom smerovaní. Ako výskumníčka tiež externe spolupracovala s FF Univerzity v Ľubľane, Peace Institute Ljubljana, Ministerstvom kultúry Slovinskej republiky a prednášala na UNG. Je spoluzakladateľka medzinárodného projektu „Časopis v časopise“ (2002), Medzinárodného filozofického sympózia Miklavža Ocepka (2007) a Ženského odboru Slovinského centra PEN Mira (2013), členka Spolku slovinských spisovateľov a Slovinského centra PEN. V rokoch 2007 – 2008 bola zamestnaná na Piece Institute Ľubľana, kde sa venovala výskumu rodových politík v rámci medzinárodného projektu ''"Quality in Gender + Equality Policies'' ako "country researcher" (Slovensko).
 
V roku 2016 pracovala ako šéfredaktorka literárneho mesačníka Romboid (v rokoch 1997 – 2003 bola jeho zodpovedná, do roku 2010 externá redaktorka), po nezhodách s vydavateľom v r. 2017 na Slovensku založila občianske združenie Fraktál, pod jeho strechou bilaterálny projekt „Fraktály SK/SI“ a v januári 2018 aj literárny štvrťročník ''Fraktál'', ktorý odvtedy vedie. Je aktívna organizačne aj edične, zostavovateľka a editorka mnohých antológií a výberov zo slovenskej i slovinskej literatúry doma aj v zahraničí (USA, Mexiko, Veľká Británia, krajiny V4 a bývalej Juhoslávie a i.), prekladateľka literatúry, filozofie a humanistiky zo slovinčiny do slovenčiny a vice versa.
 
StanislavaS. Chrobáková Repar píše v slovenčine aj slovinčine poéziu, prózu, esejistiku a kultúrnu publicistiku, a tiež literárnovedné žánre. Autorsky doteraz uverejnila 26 samostatných kníh, monografií a rozsiahlych expertíz, preložila 25 knižných titulov, najmä výberov z poézie, ale aj románovú tvorbu, pripravila tiež špeciálne slovinské číslo časopisu ''Filozofia'' (FÚ SAV) a ucelené prekladové bloky v literárnych a odborných časopisoch ''Revue svetovej literatúry'', ''Romboid'', ''Fraktál, Acta Kierkegaardiana'' a ''Glosolália''; preklady takisto publikovala v časopisoch ''Vlna,'' ''Vertigo'' a i. Príležitostne spolupracuje s Radiom Ars (SIovinsko) a Rádiom Devín (Slovensko), pre ktoré píše literárne kritiky, pásma a eseje. Na základe jej autofikcie ''Slovenka na kvadrát'' (2009, 2011, druhé vydanie 2013) vznikla rovnomenná kabaretná monodráma v medzinárodnej koprodukcii (réžia N. Upper), ktorá bola na jeseň r. 2013 premiérovo uvedená na divadelnom festivale ExPonto v Ľubľane a v A4 – Nultom priestore v Bratislave, úspešne hosťovala aj v zahraničí.
 
ReparovejTexty textyStanislavy Chrobákovej Repar sú preložené do šestnástich jazykov. Na Slovensku jej udelili Prémiu Alexandra Matušku za literánokritické texty(1995), Cenu OSS za najlepšiu knihu roka (2003 – za monografiu o poézii M. Haugovej) a Prému Literárneho fondu za preklad (2019 – za preklad výberu z poézie B. Korun); nominovaná bola aj na Cenu Bibliotéky (2011 – za básnickú zbierku ''Tichožitia''). V Slovinsku získala Literárnu cenu Mira (2018 – za autorskú tvorbu a osobnostné postoje); nominovaná bola aj na Cenu M. Rožanca za najlepšiu esejistickú knihu roka (2016 – za eseje a články ''Agonija smisla'') a medzinárodnú Pretnarovu cenu (2017). V roku 2014 ju na European Institute for Gender Equality (EIGE) zaradili medzi „Women and Men inspiring Europe“.
 
V rokoch 1982 – 1991 bola vydatá za architekta Ondreja Chrobáka, v rokoch 2001 – 2015 za slovinského básnika a filozofa Primoža Repara. Má dospelého syna Ondreja.