Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
aktualizovane so zdrojom
Starekolena (diskusia | príspevky)
stihanie samostatne na konci
Riadok 1:
{{Politika na Slovensku}}
 
'''Referendum na Slovensku v roku 1997''' bolo druhé [[referendum]] na Slovensku, ktoré sa konalo [[23. máj|23.]]–[[24. máj]] [[1997]] a zaužíval sa preň prívlastok „'''zmarené'''“<ref name=":2">ČENTÍK, Tomáš: Referendum ako druh ľudového hlasovania. (diplomová práca). Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Právnická fakulta. Košice 2011. 89 s ([http://diplomovka.sme.sk/zdroj/3698.pdf online])</ref>. Referendum sprevádzali spory pred, počas aj po jeho uskutočnení. Bolo neplatné, pretože účasť voličov bola len 9,53%<ref name="statistics">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Referendá v Slovenskej republike|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=27071|dátum vydania=2010-09-03|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2010-09-19|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=}}</ref> namiesto požadovaných 50% a potom bolo vyhlásené za zmarené. Podľa [[Ústredná komisia pre referendum|Ústrednej komisie pre referendum]] ho zmaril minister vnútra [[Gustáv Krajči]], pretože nechal vytlačiť a distribuovať hlasovacie lístky len s tromi otázkami. Páchatelia zmarenia boli amnestovaní [[Mečiarove amnestie|Mečiarovými amnestiami]] v marci 1998. PoPrípad zrušení amnestií sa prípadom začalbol znovu zaoberať Okresný súd Bratislava I. Obhajoba [[Gustáv Krajči|Gustáva Krajčiho]] už na prvom pojednávaníobnovený v marciroku 2018 podala podnet, aby prípad preveril [[Súdny dvor Európskej únie]]. Krajčimu hrozí väzenie od troch do desiatich rokov. Zmarením referenda podľa obžaloby spôsobil škodu viac ako 79 miliónov korún. <ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Cuprík|meno=Roman|titul=Krajčiho zmarené referendum posúdi Súdny dvor|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20974248/krajciho-zmarene-referendum-posudi-sudny-dvor.htm|dátum prístupu=2018-11-30|jazyk=sk}}</ref>
 
 
== Otázky a ich história ==
Řádek 36 ⟶ 35:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Dňa 13. mája 1997 Ústavný súd odmietol návrh Vlády SR.<ref name="us-97-25">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 25 - II. ÚS 30/97 - Vznik sporu o výklad ústavných zákonov|url=https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/0ea53198-4959-40f0-9713-14903aa49d77/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20z%20predbe%C5%BEn%C3%A9ho%20prerokovania%20II.%20%C3%9AS%2030_97.pdf|dátum vydania=1997-05-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=12.6.2017|vydavateľ=Ústavný súd SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa 21. mája 1997 (dva dni pred referendom) Ústavný súd prerokoval podnet skupiny 35 poslancov NR SR a vydal uznesenie č. 139/1997 Z.z., že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene Ústavy. Zároveň však Ústavný súd rozhodol, že nie je v poriadku, že k štvrtej otázke bola priložená písomná príloha. Teda, že príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda k štvrtej otázke odporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.<ref name="us-97-26">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 26 - II. ÚS 31/97 - Referendum a zmena Ústavy Slovenskej republiky|url=https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/38400ece-e7c7-407f-a3be-0cc74b04dd86/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20v%C3%BDklade%20II.%20%C3%9AS%2031_97.pdf|dátum vydania=1997-05-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-06-12|vydavateľ=Ústavný súd SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Otázka teda mohla zostať, ale hlasovanie o nej by podľa súdu bolo irelevantné. Minister vnútra Gustáv Krajči nechal na vlastnú zodpovednosť nanovo vytlačiť lístky len s prvými tromi otázkami, pričom argumentoval aj uvedeným uznesením Ústavného súdu. Vznikla tak situácia, kedy sa v niektorých oblastiach SR distribuovali lístky so štyrmi otázkami a v niektorých len s prvými tromi. Niektorí členovia referendových komisií odmietali prijať zmenené lístky,<ref>Bartl, Július (2002). Slovak History: Chronology & Lexicon. Chicago: Bolchazy-Carducci. p. 179. ISBN 978-0-86516-444-4. (anglicky)</ref> respektívne niektoré samosprávy odmietli lístky distribuovať do hlasovacích miestností<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Cuprík|meno=Roman|titul=Krajčiho zmarené referendum posúdi Súdny dvor|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20974248/krajciho-zmarene-referendum-posudi-sudny-dvor.htm|dátum prístupu=2018-11-30|jazyk=sk}}</ref>.
 
== Spory po referende ==
Řádek 95 ⟶ 94:
 
Podľa iných autorov<ref name=":0" /> bola výsledkom tohto, v poradí druhého referenda polarizácia spoločnosti a politickej elity a malo negatívny dopad na rozvoj slovenskej demokracie. Nepriamym dôsledkov naštrbenia dôvery voličov v samotné [[referendum]] ako metódu uplatňovania [[Priama demokracia|priamej demokracie]] je tiež to{{Bez citácie}}, že zo [[Zoznam referend na Slovensku|všetkých ďalších šiestich referend]] do roku 2017 bolo platné (teda s účasťou voličov nad 50%) len [[Referendum na Slovensku v roku 2003|jediné referendum o vstupe do EÚ v roku 2003]].<ref name="cstv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Referendum: V Polsku i na Slovensku platilo jen jednou, velmocí je Švýcarsko | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/1722331-referendum-v-polsku-i-na-slovensku-platilo-jen-jednou-velmoci-je-svycarsko | dátum vydania = 2016-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-12 | vydavateľ = Česká televize | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
== Prípad tzv. „zmarené referendum" - obvinenie G. Krajčiho ==
{{Hlavný článok|Mečiarove_amnestie#Gustáv_Krajči_-_marenie_referenda}}Okresný súd (OS) Bratislava I v roku 2000 zastavil trestné stíhanie, už vtedy obžalovaného Krajčiho z trestného činu marenia referenda, v roku 1997<sup>[[Mečiarove amnestie#cite%20note-zmarene-12|[12]]]</sup> s odvolaním sa na platnosť amnestií. Po zrušení amnestií v roku 2017 sa prípadom začal znovu zaoberať Okresný súd Bratislava I. Krajčimu hrozí väzenie od troch do desiatich rokov. Zmarením referenda podľa obžaloby spôsobil škodu viac ako 79 miliónov korún. <ref name=":5" /> Obhajoba [[Gustáv Krajči|Gustáva Krajčiho]] už na prvom pojednávaní v marci 2018 podala podnet, aby prípad preveril [[Súdny dvor Európskej únie]]. Podnet obsahuje aj žiadosť, aby sa súd obrátil na [[Súdny dvor Európskej únie]] na vydanie predbežného rozhodnutia. Keď súd dospeje k záveru, že podnet nie je dôvodný, vytýči nový termín pojednávania, ak dospeje k záveru, že je dôvodný, tak vytýči termín neverejného zasadnutia, na ktorom pojednávanie preruší, vysvetlil sudca.<sup>[[Mečiarove amnestie#cite%20note-88|[88]]]</sup> Súd žiadosti obhajoby vyhovel, konanie prerušil a do Luxemburgu poslal dve otázky, ktorými chce zistiť, ako môže postupovať. V prvej otázke sa pýta, či možno po zrušení Mečiarových amnestií súdiť ľudí, ktorí boli pôvodne oslobodení. Druhá sa týka spôsobu, ako boli zrušené samotné amnestie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Súd naznačuje, že Krajčiho za zmarené referendum nepotrestá|url=https://domov.sme.sk/c/22188120/okresny-sud-sa-pyta-luxemburgu-ci-moze-sudit-exministra-krajciho-podsuva-mu-ze-asi-nie.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-08-13|jazyk=sk|meno=PETER|priezvisko=KOVÁČ|dátum vydania=}}</ref>
 
== Referencie ==