Wikipédia

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Starekolena (diskusia | príspevky)
8 534 editací
Značky: odkaz do inej Wikipédie vizuálny editor
Starekolena (diskusia | príspevky)
8 534 editací
doplnené a chybajúce z https://www.21august1968.sk/sk/kalendarium/ ako komentar
Riadok 27:
}}
 
'''Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska''' (alebo '''Okupácia Československa'''<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 166:
'''18. augusta''' sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia "zdravých síl" KSČ so "žiadosťou o vojenskú pomoc" bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26 - 27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie "žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a '''''väčšiny''''' členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR". Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti "kontrarevolúcii".
 
'''19. augusta''' Napriek Kádarovmu varovaniu zo 17. augusta si Dubček intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie. <ref name=":16" /> Československé vedenie (strany aj štátu) nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej ulohy KSC. MOzno v 2000 slov bolo viac ako bolo treba tvrdí S7kora https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref>Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie. <ref name=":16" /> ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a Postupimu s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.<ref name=":21" />
 
'''20. augusta''' - V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: "Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina "zdravých síl" vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľnícka '''('''revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia "zdravého jadra") [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Jindra nemal hlasovacie právo... aj ked bol zdravé jadro..
Riadok 203:
* O polnoci (0:00) 21. augusta 1968 obsadili vojaci celý východoslovenský región a celú Bratislavu a postupovali z juhu aj zo severu Slovenska do stredoslovenského regiónu a odtiaľ na severnú Moravu.
*0:20 - Minister obrany [[Martin Dzúr|Dzúr]], ktorý mal ako prvý predstaviť vlády informácie o invázii, vydal rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc.
*1:30 - Predsedníctvo ÚV KSČ <!-- (okrem Biľak, Kolder, Rigo a Švestka) pozri /Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 --> odhlasovalo [https://cs.wikisource.org/wiki/Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 Výzvu občanom] aby zachovali pokoj, pretože armáda nedostala rozkaz na obranu. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom. <ref name=":13" /> Výzva informovala občanov o vpáde invázii vojsk Varšavskej zmluvy a zdôraznila, že sa tak stalo bez vedomia štátnych a straníckych orgánov.
* 1:00 - Vojsko obsadilo takmer celé Slovensko, postupuje do východných Čiech a z Nemeckej demokratickej republiky ďalší vojaci smerujú do Prahy cez severné Čechy.
* 2:00 - Vojská ďalej postupujú na Moravu a severné Čechy a to bez toho aby sa stretli s akýmkoľvek odporom.
Riadok 215:
*8:00 - Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice. Jednotky obsadili aj Československú televíziu v Prahe a prerušili vysielanie. Obsadili aj štúdio rozhlasu na Vinohradskej triede v Prahe a budovu Československého rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave. <ref name=":12" />
*8.30 Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu.
 
* Prezident Ludvík Svoboda odmietol vymenovať tzv. „robotnícko-roľníckuˮ vládu na čele s Aloisom Indrom, ktorá by legalizovala okupáciu;
* V uliciach všetkých väčších miest sa zhromažďovali ľudia protestujúci proti vojenskej invázii a požadujúci odchod cudzích vojsk. Na mnohých miestach protesty prerástli do formy aktívneho odporu.
 
=== Straty na životoch ===
Řádek 236 ⟶ 239:
[[Súbor:Štokholm 21.8.1974 - protest proti sovietskej okupácii Československa.jpg|thumb|Fotografia bola odfotená z okna budovy bývalej česko-slovenskej ambasády v Štokholme 21. augusta 1974, protest proti sovietskej okupácii Česko-Slovenska]]{{Hlavný článok|Moskovský protokol}}
 
Napriek vojenskému úspechu vpádu a faktu, že Dubček, Černík a Smrkovský boli zatknutí okupačnými vojskami a odvezení do Moskvy, nepodarilo sa okupantom zabrániť uskutočneniu mimoriadneho [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] 22. augusta 1968 v budove Pražskej [[ČKD]]. Zjazd odmietol okupáciu a žiadal prepustenie zatknutých politikov a odmietal prerušiť reformný proces.

[[23. august]]a odletel [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] do Moskvy. Okrem nich sa na rokovania do Moskvy dostavil aj [[Vasiľ Biľak]], [[Alois Indra]] a [[Jan Piller]]. Rokovania najprv prebiehali niekoľko dní s každým politikom osobitne. Sovietske vedenie pripravilo tzv. [[moskovský protokol]], ktorý mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu a zabezpečiť splnenie sovietskych požiadaviek z Čiernej nad Tisou. [[31

25. august]]aaugusta 1968 Ústredný- výborSovietsky KSČzväz vvetoval bezvýchodiskovejrezolúciu situáciiRady schválilbezpečnosti [[moskovskýOSN protokol]],proti čímokupácii zároveň zlegalizoval pobyt vojsk a umožnil začať tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]]Československa.
 
26. august 1968 - V Moskve bol po dlhých rokovaniach medzi sovietskou a československou delegáciou podpísaný zvláštny protokol, v ktorom československá strana podľahla nátlaku Sovietov a zaviazala sa vykonať kádrové zmeny v straníckych a štátnych orgánoch, anulovať vysočanský zjazd KSČ a pripraviť dohodu o legalizácii pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR.
 
[[31. august]]a 1968 Ústredný výbor KSČ anuloval vysočanský zjazd a schválil [[moskovský protokol]], čím zároveň zlegalizoval pobyt vojsk a umožnil začať tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]].<!-- 26. − 29. august 1968
 
V Bratislave sa konal mimoriadny zjazd KSS, ktorý vyhlásil vysočanský zjazd KSČ za neplatný a požadoval ústavné zakotvenie federalizácie ČSSR. Za nového prvého tajomníka ÚV KSS bol zvolený Gustáv Husák.
 
27. august 1968
 
Návrat československej delegácie a odvlečených funkcionárov z Moskvy.
 
31. august 1968
 
ÚV KSČ anuloval vysočanský zjazd.
 
7. september 1968
 
Ministerstvo vnútra zakázalo činnosť Klubu angažovaných nestraníkov.
 
8. september 1968
 
Vo Varšave sa na protest proti okupácii ČSSR upáli úradník Ryszard Siwiec.
 
12. september 1968
 
Vláda zastavila účinnosť paragrafu tlačového zákona, podľa ktorého bola v Československu zrušená cenzúra. Tá bola týmto opatrením fakticky znovu zavedená.
 
13. september 1968
 
Národné zhromaždenie schválilo zákon obmedzujúci slobodu zhromažďovania, zákon obmedzujúci slobodu prejavu a zákon, ktorý povoľoval činnosť len politickým stranám a organizáciám zastúpeným v NF;
Albánsko využilo okupáciu ČSSR ako zámienku na oficiálne vystúpenie z VZ.
 
3. − 4. október 1968
 
Alexander Dubček, Oldřich Černík a Gustáv Husák sa na rokovaniach v Moskve snažili obhájiť zvyšky reformnej politiky a požadovali odchod okupačných vojsk z ČSSR. Sovietska strana však trvala na úplnej likvidácii demokratizačného procesu a vynútila si uzavretie zmluvy o ponechaní kontingentu sovietskych vojsk na československom území bez časového ohraničenia.
 
7. október 1968
 
Predseda ČNR Čestmír Císař a predseda SNR Ondrej Klokoč odovzdali predsedovi NZ Josefovi Smrkovskému návrh Zákona o československej federácii.
 
16. október 1968
 
V Prahe bola podpísaná Zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa.
 
18. október 1968
 
Národné zhromaždenie ratifikovalo Zmluvu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. Vojská Poľska, Maďarska a Bulharska, ktoré sa podieľali na augustovej intervencii, mali byť odsunuté.
 
27. október 1968
 
Národné zhromaždenie schválilo Ústavný zákon o Československej federácii, ako aj zákon o postavení menšín v Československu.
 
28. október 1968
 
V Prahe, Brne, Bratislave a ďalších univerzitných mestách sa konali študentské protesty proti likvidácii slobôd a postupujúcej normalizácii.
 
30. október 1968
 
Na Bratislavskom hrade podpísali najvyšší štátni predstavitelia (prezident Svoboda, predseda Národného zhromaždenia Smrkovský a predseda vlády Černík) Ústavný zákon o Československej federalizácii.
 
4. november 1968
 
Československo opustili bulharské, poľské a maďarské okupačné jednotky.
 
7. november 1968
 
V Prahe, Bratislave, Českých Budějoviciach a ďalších mestách protestovali tisícky občanov proti okupácii pri príležitosti výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Demonštrácie boli rozohnané Verejnou bezpečnosťou a Ľudovými milíciami.
 
13. november 1968
 
Leonid Brežnev vo svojom prejave na V. kongrese Poľskej zjednotenej robotníckej strany vo Varšave vyhlásil, že ohrozenie socialistického zriadenia v ktorejkoľvek krajine sovietskeho bloku je problémom všetkých ostatných socialistických štátov. Táto tzv. Brežnevova doktrína mala spätne ospravedlniť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
 
14. − 17. november 1968
 
Na zasadaní ÚV KSČ presadili dogmatici rezolúciu, ktorej text upravil samotný Brežnev, o nebezpečenstve opätovnej aktivizácie „pravicových sílˮ. Rezolúcia sa stala politickou platformou pre postupné odstraňovanie reformných komunistov z dôležitých pozícií.
 
17. − 21. november 1968
 
Na všetkých československých vysokých školách sa konal okupačný štrajk za požiadavky Akčného programu KSČ.
 
7. − 8. december 1968
 
Rokovanie vedúcich predstaviteľov KSČ a KSSZ v Kyjeve. Sovietska strana vyjadrila nespokojnosť s pomalým tempom normalizácie. Zároveň požadovala dôsledné personálne zmeny v štátnych orgánoch, predovšetkým odchod predsedu NZ Josefa Smrkovského. -->
 
=== Normalizácia ===
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Vpád_vojsk_Varšavskej_zmluvy_do_Česko-Slovenska“