Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 106:
 
=== Časový priebeh udalostí pred inváziou ===
'''22. - 24. februára''' - Na oslavy [[Februárový prevrat|Februárových udalostí]] Priletel do Prahy [[Leonid Iľjič Brežnev]]. Ani ten však nezabránil tomu aby bol '''22. marca''' [[Antonín Novotný]] donútený abdikovať z funkcie prezidenta. (Jedným z dôvodov bol aj útek za hranice generála [[Jan Šejna|Jana Šejnu]], vedúceho straníckej organizácie na ministerstve obrany a blízkeho priateľa prezidentovho syna. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Godál|meno=Ondrej|titul=Generál Jan Šejna a jeho aféra|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/general-jan-sejna-a-jeho-afera|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}</ref>)
 
'''23. - 24. marca''' - V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Kritika pomerov v ČSSR tu bola označená aj termínom "plazivá kontrarevolúcia".<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968|periodikum=skolskyservis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html|dátum prístupu=2018-08-21}}</ref>
 
'''koncom marca''' Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] rozoslal straníckym aktívom tajnú informáciu o situácii v Československu. V dokumente sa uvádza: "... udalosti sa uberajú nesprávnym smerom. V Československu šíria vystúpenia nezodpovedných elementov, ktorí chcú vytvoriť "oficiálnu opozíciu" a "tolerovať" rôzne anti-socialistické názory a teórie. Nepravdivo očierňujú minulé skúsenosti socialistickej výstavby, predkladajú návrhy na špecifickú československú cestu k socializmu, ktorá je rozdielna od skúseností iných krajinách. Pokúšajú sa vrhnúť tieň na zahraničnú politiku Československa a zdôrazňuje potrebu "nezávislej" zahraničnej politiky. Vyzývajú na zriadenie súkromných podnikov, upustenie od plánovaného systému, rozšírenie vzťahov so Západom". Vojská boli informované, že sovietska strana nevylučuje možnosť vstupu vojsk NATO na československé územie (domnelé manévre NATO pri hraniciach s krycím názvom "Black Lion").<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=«Мы готовились ударить во фланг войскам НАТО»|url=http://www.vremya.ru/2008/143/5/210079.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=Время новостей: N°143, 08 августа 2008 www.vremya.ru}}</ref>
 
'''30. marca''' – [[Národné zhromaždenie]] ČSSR na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.<ref name=":14" />
 
'''1. - 5. apríla''' sa konalo plenárne zasadanie ÚV KSČ, na ktorom už konzervatívny smer nemal takmer žiadnych zástupcov a preto bol prijatý [[Akčný program KSČ]], ktorý bol vlastne projektom reformy socializmu.<ref name=":10" />
 
'''8. apríla''' - Prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu, na čele ktorej stál [[Oldřich Černík]]. Podpredsedami sa stali: [[František Hamouz]], [[Peter Colotka]], [[Gustáv Husák]]<!-- Česi majú: První_vláda_Oldřicha_Černíka -->, [[Lubomír Štrougal]] a [[Ota Šik]].
 
'''8. apríla''' - Veliteľ sovietskych výsadkárov, generál ''V.F. Margelov'' <!-- Васи́лий Фили́ппович Марге́лов -->dostal nariadenie, podľa ktorého začal plánovať nasadenie výsadkárov na území Československa.<ref>Kolektív autorov. Rusko (ZSSR) vo vojnách v druhej polovici XX storočia . - M. : Triada-Pharm, 2002 - S. 333-494 s. - (Štátny program "vlastenecká výchova občanov Ruskej federácie 2001-2005» Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Ruskej federácie ..). - časť. 3., VHÚ, 1995.. (rusky)</ref> V nariadení sa uvádza: "Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny majú internacionálnu povinnosť priviesť svojich vojakov na pomoc Československej ľudovej armáde pri obrane vlasti od hroziaceho nebezpečenstva." Dokument tiež zdôraznil: "... v prípade, že vojaci Československej ľudovej armády pochopia vstup sovietskych vojsk, v tomto prípade je nutné organizovať interakcie s nimi a spoločne plniť úlohy. Ak budú vojská nepriateľské k výsadkárov a podporu získajú konzervatívne sily, potom je potrebné prijať opatrenia na ich "lokalizáciu" a ak to nebude možné tak na ich odzbrojenie". 
 
'''12. apríla''' - generál [[Alexander Majorov]], v tom čase veliteľ 38. sovietskej armády, dostal zapečatenú obálku s rozkazom ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Grečka]] pripraviť svoju armádu na vpád do Československa. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas! (zo zverejnených memoárov A.Majorova)|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-04-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/465335-zastavte-kontrarevoluciu-kym-je-cas/|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
'''18. apríla ''' – <!-- Z funkcie predsedu NZ ČSSR odstúpil Bohuslav Laštovička. Novým -->Predsedom parlamentu ([[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia ČSSR]]) sa stal [[Josef Smrkovský]].
 
'''24. – 25. apríla''' - Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy [[Ivan Ignatievič Jakubovskij|Ivan I. Jakubovskij]], ktorý rokoval o vojenskom [[Cvičenie Šumava|cvičení ''Šumava'']] na našom území. Ruská strana trvala na tom, aby sa cvičenie uskutočnilo už v máji, hoci pôvodný plánovaný termín bol október.
 
'''4. - 5. mája'''  – V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia - Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak si vypočuli od Brežneva, Kosygina a Podgorného ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Tí požadovali rázne opatrenia proti "antisocialistickým a pravicovým silám".
 
'''6. mája''' – Politické byro (predsedníctvo) [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vydalo interné rozhodnutie o vojenských akciách (vrátanie vojenského cvičenia na území ČSSR) a zvolalo rokovanie predstaviteľov 5 krajín VZ o dianí v ČSSR bez jej zástupcov na '''8. mája''' 1968 v Moskve.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|titul=Rok 1968 na Slovensku a v Československu: chronológia udalostí|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/20867/1968_chronologia.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2018/04/10|vydavateľ=Historický ústav SAV|miesto=Bratislava|strany=308|isbn=978-80-969782-3-6}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Brežnev v '68 váhal. Bulhari boli za, Rumuni proti agresii|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601294/kalendarium-breznev-v-68-vahal-bulhari-boli-za-rumuni-proti-agresii/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref>
 
'''29. mája – 1. júna''' - V Prahe zasadal ÚV KSČ, na ktorom sa otvorene stretli dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Dubček označil správy o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. XIV. zjazd KSČ bol naplánovaný na 9. septembra 1968.
 
'''19. júna'''  – V Prahe-Ruzyni sa konal zraz [[Ľudové milície|Ľudových milícií]]. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocensko-administratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie milícií.
 
'''20. – 30. júna''' - Na území ČSSR prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom [[Cvičenie Šumava|Šumava]] s účasťou okolo 27-tisíc vojakov. Pôvodne malo trvať desať dní (do 30. júna), ale aj po tomto termíne boli stále vojská na našom území. O mesiac ('''19. júla''') sa tu ešte stále nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá. <ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
'''25. - 26. júna'''  – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] neprípustná.
 
'''27. júna''' - Vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom [[Dvetisíc slov]], ktorá aktivizovala verejnosť proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia a konzervatívneho krídla zastaviť reformy. [[Ludvík Vaculík]] okrem iného v ňom napísal: "Veľké znepokojenie v poslednom čase vychádza z možnosti, žeby do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily,“ ... "Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť trebárs aj so zbraňou, kým bude robiť to, na čo jej dáme mandát.“ Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolučné akcie. Brežnev telefonoval Dubčekovi a žiadal podniknúť kroky proti iniciátorom a signatárom. <ref name=":11" />
 
'''14. - 15. júla''' - Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili otvorený list adresovaný KSČ. Obsahom tohto ''[[Varšavský list|varšavského listu "päťky"„päťky“ (bratských) strán]]'' bolo veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby zasahovania do vnútorných záležitostí. "Nedopustia„Nedopustia aby nepriateľské sily zviedli ČSSR zo socialistickej cesty a vytvárali tak hrozbu odtrhnutia republiky od socialistického spoločenstva"spoločenstva“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klaus|meno=Václav|priezvisko2=Hájek|meno2=Jiří|priezvisko3=Císař|meno3=Čestmír|titul=Srpen 1968: čtyřicet let poté|vydavateľ=Institut Václava Klause|rok=2015-09-04|isbn=9788087806630|url=https://books.google.sk/books?id=Z4x_CgAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: Z4x_CgAAQBAJ|jazyk=cs}}</ref> Dubček sa pokúsil vzdorovať Brežnevovi. Do Varšavy ísť odmietol, vybojoval si najprv bilaterálne stretnutie v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Brežnev však naliehal, že musí dôjsť aj k stretnutiu s „bratskými“ štátmi. Dubčekovi sa podarilo aspoň docieliť, že sa tak stane na domácej pôde v Bratislave. Dúfal, že tlak tu bude slabší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Naši vlastizradcovia odovzdali pozývací list Rusom v Bratislave|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601268/kalendarium-nasi-vlastizradcovia-odovzdali-pozyvaci-list-rusom-v-bratislave/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref>
 
'''17. - 19. júla''' - Vedenie KSČ odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci "päťky" brániť socializmus v inej krajine, čo viedlo k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu.
 
'''29. júla''' '''- 1. augusta''' - Prebehli ďalšie rokovania v železničnom vagóne v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Na stretnutí Dubček naďalej obhajoval program reforiem. Brežnev však dosiahol kompromis, keď členovia KSČ potvrdili svoju lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od akýchkoľvek antisocialistických tendencií, že nedovolia znovuvytvorenie Česko-slovenskej sociálno-demokratickej strany a budú prísnejšie kontrolovať tlač. Sovieti sa zaviazali, že z Česko-Slovenska stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré boli v krajine od [[cvičenie Šumava|manévrov Šumava]] (20.–30. júna 1968<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šach|meno=Jan|titul=Vojenské cvičení ŠUMAVA, předzvěst konce Pražského jara ´68|url=http://www.vhu.cz/vojenske-cviceni-sumava-predzvest-konce-prazskeho-jara-68/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-21|vydavateľ=www.vhu.cz}}</ref>) a umožnia uskutočnenie zjazdu strany [[9. september|9. septembra]] 1968.
 
'''3. augusta''' - V Bratislave sa stretli predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR<ref name="Vtedy" /> a podpísali [[Bratislavská deklarácia|Bratislavskú deklaráciu]],<ref name="CSFT32/68" /><ref>1968, 3. srpen, Bratislava. - Prohlášení šesti komunistických a dělnických stran socialistických zemí, přijaté v Bratislavě, ÚSD.cz, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/803.pdf Online]</ref> v ktorej vyhlásili svoju "neotrasiteľnú jednotu v [[Marxizmus-leninizmus|marxizme-leninizme]], [[Proletariát (sociológia)|proletárskom]] internacionalizme, neobmedzenom boji proti [[buržoázia|buržoáznym]] tendenciám a protisocialistickým silám". Sovietsky zväz otvorene vyjadril zámer intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému (neskôr označované ako [[Brežnevova doktrína]]). Československí komunisti boli donútení sľúbiť znovuzavedenie cenzúry, zákaz všetkých „nelegálnych“ organizácií pôsobiacich mimo rámec Národnej fronty i kádrové zmeny – predovšetkým odvolanie Františka Kriegla z predsedníctva ÚV KSČ. <ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Maďari nás v 68-om pred Brežnevom varovali, Dubček nechápal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712132/kalendarium-madari-nas-68-om-pred-breznevom-varovali-dubcek-to-nepochopil/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|dátum vydania=}}</ref> Odmenou bolo, že po skončení konferencie sovietske vojská opustili Česko-Slovensko,<ref name=":11" /> zostali však zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.<!-- "Cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar, zanechali tu rozvinuté spojovacie siete, aby sa zanedlho vrátili v podstate na tie isté miesta,“ upozorňuje slovenský historik Michal Štefanský -->.
 
Počas konferencie bol tajne odovzdaný tzv. [[Pozývací list]] určený Brežnevovi.
[[Súbor:Novohradský hlas - 27.8.1968.JPG|náhľad|Leták kritizujúci vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska zhodený z lietadla v auguste 1968 v Lučenci.]]
 
'''13. augusta''' - Brežnev opätovne (predtým mu volal 9.8.) telefonoval Dubčekovi. V dramatickom rozhovore sa ho pýtal, kedy sľubované zmeny uskutoční. V takmer poldruhahodinovom telefonáte agresívne vyžadoval, aby Dubček začal konať, lebo inak to bude považovať za zradu. Vyhrážal sa, že „tým vznikne úplne nová situácia, ktorá si bude vyžadovať nové opatrenia,“ Dubček argumentoval, že o všetkých sľúbených zmenách musí rozhodnúť až mimoriadny 14. zjazd KSČ, ktorý sa mal konať na jeseň. Počas rozhovoru Dubček povedal, že ak Brežnev verí, že ide o jeho zradu abdikuje z funkcií. <ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prague Spring '68 / Document No. 81|url=https://nsarchive2.gwu.edu//nsa/publications/DOC_readers/psread/doc81.htm|vydavateľ=nsarchive2.gwu.edu|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref> Rozhovor prebiehal v ruštine a Brežnev (starší o 15 rokov) oslovoval Dubčeka aj familiárne, otcovsky "Saša"„Saša“.
 
'''15. augusta''' Dubček prijal [[Nicolae Ceaușescu|Nicolae Ceaușesca]] na oficiálnej návšteve Československa. Urobil tak necelý týždeň po návšteve [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Titu]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hoppe|meno=Jiří|titul=Pražské jaro 1968 a Rumunsko|url=http://www.pwf.cz/cz/prazske-jaro/850.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-15|vydavateľ=PWF.cz|jazyk=cz}}</ref>
 
'''16. augusta''' - v Moskve na zasadaní [[Politbyro|politbyra]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] prebehla rozprava o situácii v Československu a bol schválený návrh na vyslanie vojakov. Potom bol schválený list politbyra prvému tajomníkovi ÚV KSČ (Dubčekovi). Podľa spomienok ruského diplomata<ref>Z rozhovoru s diplomatom [[Фалин, Валентин Михайлович|Valentinom Falinom]] v časopisu "Itogi", ktorý v 1966-1968 stál na čele 2. európskeho odbor ministerstva zahraničných vecí ZSSR. [http://www.itogi.ru/obsh-spetzproekt/2013/43/195229.html Online], (rusky)</ref> v tento deň telefonoval Brežnev Dubčekovi a žiadal ho, aby on sám pozval vojská<!-- что 16 августа, то есть за четверо суток до нашего вторжения в ЧССР, Брежневу звонил Дубчек и просил ввести советские войска. -->.
 
'''17. augusta''' sa sovietsky veľvyslanec v Prahe stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane KSSZ a ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina "zdravých síl" KSČ aby pripravila texty prejavov k "česko-slovenskému ľudu" s plánom vytvoriť tzv. "revolučnú robotnícko-roľnícku vládu". 
 
V rovnaký deň sa na neoficiálnom rokovaní „bez nejakého protokolu“ stretol [[János Kádár]] s Dubčekom v Komárne.<ref name=":19" /><ref name=":20">1968, 20. srpen, Praha. - Zpráva o schůzce A. Dubčeka s J. Kádárem v Komárně 17. srpna 1968, ÚSD, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/820.pdf Online]</ref> Kádár tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a rozoberal chyby, ktorých sa údajne dopustila KSČ. Varoval Dubčeka, že ak nebude plniť závery rokovania z Čiernej nad Tisou a z Bratislavskej konferencie, tak môže dôjsť k najhoršiemu. Kádar nehovoril priamo o vojenskej intervencii<ref name=":14" /><ref name=":20" /><!-- Mikeš: Kádár doslova uviedol: „Historický význam týchto stretnutí (v Čiernej nad Tisou a Bratislave-pozn. aut) je možné vidieť v tom, čo sa obišlo a k čomu nedošlo. A že zvíťazil triezvy rozum a internacionalizmus.“
 
"žiadal„žiadal aby vyšiel Brežnevovi v ústrety"ústrety“, hovorí Laluha v Pravde.
 
Podľa iných zdrojov intervenciu Kádar oznamoval skorej Biľakovi.. povodne tvrdenie zo zdroja skolsky servis "upozornil na intervenciu" asi nie je na 100% -->ale veľkou okľukou na ňu upozorňoval. Dubčekove sľuby (pozri 3. augusta) nazývané v rozhovore kompromisy nie sú myslené čestne a Sovieti ich neberú vážne. <ref name=":19" />
 
'''18. augusta''' sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia "zdravých„zdravých síl"síl“ KSČ so "žiadosťou„žiadosťou o vojenskú pomoc"pomoc“ bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26 - 27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie "žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a '''''väčšiny''''' členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR". Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti "kontrarevolúcii".
 
'''19. augusta''' Napriek Kádarovmu varovaniu zo 17. augusta si Dubček intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Československé vedenie (strany aj štátu) nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej ulohy KSC. MOzno v 2000 slov bolo viac ako bolo treba tvrdí S7kora https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref>Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie. <ref name=":16" /> ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a [[Postupimská dohoda|Postupimu]] s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.<ref name=":21" />
 
'''20. augusta''' - V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: "Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina "zdravých síl" vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľnícka '''('''revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia "zdravého jadra") [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Jindra nemal hlasovacie právo... aj ked bol zdravé jadro..
Z českej wiki Prevolanie ÚV KSČ z 21. augusta 1968 odsúdilo invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vyhlásenie bolo prvýkrát zverejnené pred 2. hodinou ráno 21. augusta 1968 v rozhlasu po drôte, odhlasovalo ho krátko predtým predsedníctvo ÚV KSČ. Pre hlasovali František Barbírek, Oldřich Černík, Alexander Dubček, František Kriegel, Jan Piller, Josef Smrkovský a Josef Špaček, proti Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. Text bol do rozhlasu oznámený z budovy ÚV KSČ telefonicky. Ostatné rozhlasové vysielače boli na pokyn riaditeľa Československého rozhlasu Karla Hoffmanna (jedného z československých organizátorov invázie) vypnuté vo 2.00 a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celé bolo vysielané až vo 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté.