Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

| konflikt = Vpád vojsk varšavskej zmluvy<br>do Česko-Slovenska<br>Operácia Dunaj

| súčasť = [[Studená vojna|Studenej vojny]]

| obrázok = 10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg

| popis = Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy

| dátum = [[21. august]] [[1968]]

| miesto = [[Česko-Slovensko]]

| casus = Snaha potlačiť [[Reforma|reformný]] proces v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strane Česko-Slovenska]]

| územie =

| výsledok = Kapitulácia =Česko-Slovenska:

| velitel1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} '''[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]'''<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Ivan Pavlovskij]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]]

| velitel2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Alexander Dubček]]'''<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Martin Dzúr]]

| sila1 = približne 500 000 vojakov (27 divízií)<br />6 300 tankov<br />800 lietadiel<br />2 000 diel

| sila2 = približne 200 000 až 600 000 vojakov (30 divízií) do 2 až 3 dní (so všeobecnou mobilizáciou až 2 500 000 vojakov)<br />2 500 až 3 000 tankov<br />vyše 250 lietadiel

| straty1 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} 12 mŕtvych a 25 zranených vojakov pri stretoch s česko-slovenskými občanmi; 84 mŕtvych a 62 zranených z iných príčin<br />[[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] 10 mŕtvych (pri nehodách a samovraždách)<br />[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] 4 mŕtvi (pri nehodách)<br />{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)}} 2 mŕtvi

| straty2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} 139 mŕtvych civilistov (z toho 29 na Slovensku) a približne 500 vážne zranených civilistov pri stretoch cudzích vojakov s civilistami a dopravných nehodách s okupačnými jednotkami do konca roku 1968

| straty3 =

| poznámky =

| titul = Československý rozhlas a okupácia v r. 1968 - Články - Rádio Slovensko

}}</ref>), [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickou stranou]] označovaný aj ako '''vstup spojeneckých'''<!-- zriedkavejšie: spriatelených armád. Veľmi často piatich krajín/armád Varšavskej zmluvy (Piatich nie je presné pretože NDR bola len okrajovo) --> '''vojsk''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie Komunistickej strany Slovenska k 50. výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa – KSS|url=http://kss.sk/2018/08/21/vyhlasenie-komunistickej-strany-slovenska-k-50-vyrociu-vstupu-vojsk-varsavskej-zmluvy-do-ceskoslovenska/|dátum prístupu=2018-08-23|vydavateľ=kss.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> s krycím názvom: '''operácia Dunaj''', bol [[Invázia (vojenstvo)|vojenský vpád]] vojsk piatich [[socializmus|socialistických]] krajín [[VaršavskáOrganizácia zmluvaVaršavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] ([[Sovietsky zväz]], [[Maďarsko]], [[Poľsko]], [[Bulharsko]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]{{ref|1}}) na čele so [[ZSSRSovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], ktorý znamenal nasledovnú [[Vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] [[Československá socialistická republika|československého]] územia a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem.

Vedúci česko-slovenskí predstavitelia [[Alexander Dubček|Dubček]], [[Josef Smrkovský|Smrkovský]], [[Oldřich Černík|Černík]] a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. "„''spriatelených"spriatelených“'' krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra [[Martin Dzúr|Dzúra]] a potom aj prezidenta republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] do bojov nezasiahla.

Išlo o [[vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]].

Vedúci predstavitelia sa však pod nátlakom rýchlo vzdali a podpísaním [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] 26. augusta legalizovali pobyt cudzích vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o "„[[socializmus s ľudskou tvárou]]"“, tzv. "„''obrodného''"“ procesu známeho vo svete ako [[Pražská jar]]. Invázne jednotky [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] zostali v krajine až do roku [[1991]].

Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocnosti]] rešpektovali [[Postupimská dohoda|predchádzajúce]] [[Jaltská konferencia|dohody]] a zamestnávali ich vlastné problémy ([[suezská kríza]], [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]], [[Protesty roku 1968|občianske protesty roku 1968]]<!-- 68er-Bewegung, protest of 1968 -->, [[Máj 1968 v Paríži|napr. v Paríži]]) ako i príprava rokovaní so ZSSR [[Strategic Arms Limitation Talks|o obmedzení strategických zbraní SALT]] a tak ich reakcia zostala len deklaratívna.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svorenčík|meno=Andrej|titul=August 1968 očami amerických diplomatov: Rozkaz znel – nič nepodnikajte|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/855455/august-1968-ocami-americkych-diplomatov-rozkaz-znel-nic-nepodnikajte|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref>

V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa politický systém v Česko-Slovensku dostal do krízy. Nemalý podiel na tom mal i vtedajší prezident a zároveň aj prvý[[generálny tajomník ÚV KSČ]] [[Antonín Novotný]], ktorý sa podieľal na nezákonnostiach v 50. rokoch a preto až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu nielen politických procesov a [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácie]] ale aj výmeny politickej garnitúry. V januári 1968 bol Novotný z funkcie generálneho tajomníka odvolaný a na jeho post bol zvolený [[Alexander Dubček]]. [[30. marec|30. marca]] [[1968]] bol za prezidenta zvolený [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Predsedom vlády sa stal v apríli [[Oldřich Černík]] a predsedom národného zhromaždenia [[Josef Smrkovský]].

S novými politikmi (tzv. [[pokrok|progres]]ívne sily) v najvyšších funkciách sa do popredia dostala zásadná otázka reformy režimu presadzovaná Dubčekom ako „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“. Proces zahŕňal liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti. Voľby do predsedníctva KSČ prebehli po prvý krát ako tajné. [[Akčný program KSČ]] (schválený až v apríli 1968 a šírený <!-- ČTK -– pozri Pražská_jar -->ako „Československá cesta k socializmu“) predpokladal, že KSČ sa bude do istej miery deliť o moc s ďalšími partnermi, ale v tomto partnerstve jej zostane vedúca úloha. Bolo zakázané kumulovať vedúce stranícke, štátne a verejné funkcie do rúk jedinej osoby. Program kládol dôraz na občianske slobody a potvrdil právo na zhromaždenie, vznik dobrovoľných organizácií, združení a spolkov. Zaručoval slobodu prejavu, vďaka ktorej bola prakticky zrušená cenzúra, slobodu pobytu spojenú s vycestovaním do zahraničia atď. V ekonomickej a sociálnej oblasti malo dôjsť k zvýšeniu platov a ekonomickej reforme (zrušiť výrobné ministerstvá, boli vytvorené podnikové rady pracujúcich, hospodárska spolupráca aj so zahraničnými / kapitalistickými podnikmi, koruna sa mala stať konvertibilnou menou, povolenie drobného súkromného podnikania). Súčasne s tým prebiehala v krajine aj federalizácia a naopak boli odložené voľby do Národných výborov, Národného zhromaždenia a SNR pre nespokojnosť s niektorými kandidátmi a plánmi na zmenu zákonov o voľbách.

Proti týmto procesom sa však stavala [[Konzervativizmus|konzervatívna]] časť komunistickej strany, ktorú predstavovali najmä [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]] či [[Oldřich Švestka]]<!-- člen předsednictva ÚV KSČ Oldřich Švestka

Podľa odtajnených správ [[Central Intelligence Agency|CIA]] bola americká administratíva o vývoji v Československu veľmi dobre informovaná. Správa CIA z [[12. júlajúl]]a [[1968]] napovedajánapovedá, že Brežnev stráca trpezlivosť s Dubčekom a naozaj pripravuje vydať rozkaz na ozbrojený zásah. Americká špionáž poukázala na zistenie, že vzniklo päť nových komunikačných kanálov kontrolovaných generálnym štábom Sovietskej armády: „Dva sú v Československu, tretí je neďaleko Budapešti, ďalší pri Užhorode a posledný juhovýchodne od Magdeburgu.“ CIA usúdila, aj keď priame dôkazy nezískala, že je to pravdepodobne súčasť príprav na to, aby sa vojská Varšavskej zmluvy vydali do Československa zo Sovietskeho zväzu, z Maďarska a z východného Nemecka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Moskva sa hnevá. Dubček nepôjde proti vôli ľudu. Brežnev asi pošle tanky|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-08-27|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481724-moskva-sa-hneva-dubcek-nepojde-proti-voli-ludu-breznev-asi-posle-tanky/|dátum prístupu=2018-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref>

22. -– 24. februára  – Na oslavy [[Februárový prevrat|Februárových udalostí]] Priletel do Prahy [[Leonid Iľjič Brežnev]]. Ani ten však nezabránil tomu aby bol 22. marca [[Antonín Novotný]] donútený abdikovať z funkcie prezidenta. (Jedným z dôvodov bol aj útek za hranice generála [[Jan Šejna|Jana Šejnu]], vedúceho straníckej organizácie na ministerstve obrany a blízkeho priateľa prezidentovho syna. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Godál|meno=Ondrej|titul=Generál Jan Šejna a jeho aféra|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/general-jan-sejna-a-jeho-afera|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}</ref>)

23. -– 24. marca – V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Kritika pomerov v ČSSR tu bola označená aj termínom "plazivá„plazivá kontrarevolúcia"kontrarevolúcia“.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968|periodikum=skolskyservis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html|dátum prístupu=2018-08-21}}</ref>

Už koncom marca Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] rozoslal straníckym aktívom tajnú informáciu o situácii v Československu. V dokumente sa uvádza: "„... udalosti sa uberajú nesprávnym smerom. V Československu šíria vystúpenia nezodpovedných elementov, ktorí chcú vytvoriť "oficiálnu„oficiálnu opozíciu"opozíciu“ a "tolerovať"„tolerovať“ rôzne anti-socialistické názory a teórie. Nepravdivo očierňujú minulé skúsenosti socialistickej výstavby, predkladajú návrhy na špecifickú československú cestu k socializmu, ktorá je rozdielna od skúseností iných krajinách. Pokúšajú sa vrhnúť tieň na zahraničnú politiku Československa a zdôrazňuje potrebu "nezávislej"„nezávislej“ zahraničnej politiky. Vyzývajú na zriadenie súkromných podnikov, upustenie od plánovaného systému, rozšírenie vzťahov so Západom"Západom“. Vojská boli informované, že sovietska strana nevylučuje možnosť vstupu vojsk NATO na československé územie (domnelé manévre NATO pri hraniciach s krycím názvom "Black„Black Lion"Lion“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=«Мы готовились ударить во фланг войскам НАТО»|url=http://www.vremya.ru/2008/143/5/210079.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=Время новостей: N°143, 08 августа 2008 www.vremya.ru}}</ref>

30. marca – [[Národné zhromaždenie]] (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národné zhromaždenie ČSSR]] na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.<ref name=":14" />

1. -– 5. apríla sa konalo plenárne zasadanie ÚV KSČ, na ktorom už konzervatívny smer nemal takmer žiadnych zástupcov a preto bol prijatý [[Akčný program KSČ]], ktorý bol vlastne projektom reformy socializmu.<ref name=":10" />

8. apríla – Veliteľ sovietskych výsadkárov, generál ''V.F. Margelov'' <!-- Васи́лий Фили́ппович Марге́лов -->dostal nariadenie, podľa ktorého začal plánovať nasadenie výsadkárov na území Československa.<ref>Kolektív autorov. Rusko (ZSSR) vo vojnách v druhej polovici XX storočia . -– M. : Triada-Pharm, 2002 -– S. 333-494 s. -– (Štátny program "vlastenecká výchova občanov Ruskej federácie 2001-2005» Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Ruskej federácie ..). -– časť. 3., VHÚ, 1995.. (rusky)</ref> V nariadení sa uvádza: "Sovietsky„Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny majú internacionálnu povinnosť priviesť svojich vojakov na pomoc Československej ľudovej armáde pri obrane vlasti od hroziaceho nebezpečenstva."“ Dokument tiež zdôraznil: "„... v prípade, že vojaci Československej ľudovej armády pochopia vstup sovietskych vojsk, v tomto prípade je nutné organizovať interakcie s nimi a spoločne plniť úlohy. Ak budú vojská nepriateľské k výsadkárov a podporu získajú konzervatívne sily, potom je potrebné prijať opatrenia na ich "lokalizáciu"„lokalizáciu“ a ak to nebude možné tak na ich odzbrojenie"odzbrojenie“. 

12. apríla – generál [[Alexander Majorov]], v tom čase veliteľ 38. sovietskej armády, dostal zapečatenú obálku s rozkazom ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Grečka]] pripraviť svoju armádu na vpád do Československa. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas! (zo zverejnených memoárov A.Majorova)|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-04-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/465335-zastavte-kontrarevoluciu-kym-je-cas/|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk-SK}}</ref>

18. apríla – <!-- Z funkcie predsedu NZ ČSSR odstúpil Bohuslav Laštovička. Novým -->Predsedom parlamentu ([[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národného zhromaždeniazhromaždenie ČSSR]]) sa stal [[Josef Smrkovský]].

4. -– 5. mája – V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia -– Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak si vypočuli od Brežneva, Kosygina a Podgorného ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Tí požadovali rázne opatrenia proti "antisocialistickým„antisocialistickým a pravicovým silám"silám“.

6. mája – Politické byro (predsedníctvo) [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vydalo interné rozhodnutie o vojenských akciách (vrátanie vojenského cvičenia na území ČSSR) a zvolalo rokovanie predstaviteľov 5 krajín VZ o dianí v ČSSR bez jej zástupcov na [[8. májamáj]]a [[1968]] v Moskve.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|titul=Rok 1968 na Slovensku a v Československu: chronológia udalostí|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/20867/1968_chronologia.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2018/04/10|vydavateľ=Historický ústav SAV|miesto=Bratislava|strany=308|isbn=978-80-969782-3-6}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Brežnev v '68 váhal. Bulhari boli za, Rumuni proti agresii|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601294/kalendarium-breznev-v-68-vahal-bulhari-boli-za-rumuni-proti-agresii/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref>

29. mája – 1. júna – V Prahe zasadal ÚV KSČ, na ktorom sa otvorene stretli dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Dubček označil správy o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. XIV. zjazd KSČ bol naplánovaný na [[9. september|9. septembra]] [[1968]].

20. – 30. júna – Na území ČSSR prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom [[Cvičenie Šumava|Šumava]] s účasťou okolo 27-tisíc vojakov. Pôvodne malo trvať desať dní (do 30. júna), ale aj po tomto termíne boli stále vojská na našom území. O mesiac (19. júla) sa tu ešte stále nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá. <ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref>

25. -– 26. júna – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] neprípustná.

27. júna – Vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom [[Dvetisíc slov]], ktorá aktivizovala verejnosť proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia a konzervatívneho krídla zastaviť reformy. [[Ludvík Vaculík]] okrem iného v ňom napísal: "Veľké„Veľké znepokojenie v poslednom čase vychádza z možnosti, žeby do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily,“ ... "Svojej„Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť trebárs aj so zbraňou, kým bude robiť to, na čo jej dáme mandát.“ Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolučné akcie. Brežnev telefonoval Dubčekovi a žiadal podniknúť kroky proti iniciátorom a signatárom. <ref name=":11" />

14. -– 15. júla – Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili otvorený list adresovaný KSČ. Obsahom tohto ''[[Varšavský list|varšavského listu „päťky“ (bratských) strán]]'' bolo veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby zasahovania do vnútorných záležitostí. „Nedopustia aby nepriateľské sily zviedli ČSSR zo socialistickej cesty a vytvárali tak hrozbu odtrhnutia republiky od socialistického spoločenstva“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klaus|meno=Václav|priezvisko2=Hájek|meno2=Jiří|priezvisko3=Císař|meno3=Čestmír|titul=Srpen 1968: čtyřicet let poté|vydavateľ=Institut Václava Klause|rok=2015-09-04|isbn=9788087806630|url=https://books.google.sk/books?id=Z4x_CgAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: Z4x_CgAAQBAJ|jazyk=cs}}</ref> Dubček sa pokúsil vzdorovať Brežnevovi. Do Varšavy ísť odmietol, vybojoval si najprv bilaterálne stretnutie v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Brežnev však naliehal, že musí dôjsť aj k stretnutiu s „bratskými“ štátmi. Dubčekovi sa podarilo aspoň docieliť, že sa tak stane na domácej pôde v Bratislave. Dúfal, že tlak tu bude slabší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Naši vlastizradcovia odovzdali pozývací list Rusom v Bratislave|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601268/kalendarium-nasi-vlastizradcovia-odovzdali-pozyvaci-list-rusom-v-bratislave/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref>

17. -– 19. júla – Vedenie KSČ odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci "päťky"„päťky“ brániť socializmus v inej krajine, čo viedlo k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu.

29. júla -– 1. augusta – Prebehli ďalšie rokovania v železničnom vagóne v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Na stretnutí Dubček naďalej obhajoval program reforiem. Brežnev však dosiahol kompromis, keď členovia KSČ potvrdili svoju lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od akýchkoľvek antisocialistických tendencií, že nedovolia znovuvytvorenie Česko-slovenskej sociálno-demokratickej strany a budú prísnejšie kontrolovať tlač. Sovieti sa zaviazali, že z Česko-Slovenska stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré boli v krajine od [[cvičenie Šumava|manévrov Šumava]] ([[20.–30 jún|20.]]{{--}}[[30. júnajún]]a [[1968]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šach|meno=Jan|titul=Vojenské cvičení ŠUMAVA, předzvěst konce Pražského jara ´68|url=http://www.vhu.cz/vojenske-cviceni-sumava-predzvest-konce-prazskeho-jara-68/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-21|vydavateľ=www.vhu.cz}}</ref>) a umožnia uskutočnenie zjazdu strany [[9. september|9. septembra]] 1968.

3. augusta – V Bratislave sa stretli predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR<ref name="Vtedy" /> a podpísali [[Bratislavská deklarácia|Bratislavskú deklaráciu]],<ref name="CSFT32/68" /><ref>1968, 3. srpen, Bratislava. -– Prohlášení šesti komunistických a dělnických stran socialistických zemí, přijaté v Bratislavě, ÚSD.cz, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/803.pdf Online]</ref> v ktorej vyhlásili svoju "neotrasiteľnú„neotrasiteľnú jednotu v [[Marxizmus-leninizmus|marxizme-leninizme]], [[Proletariát (sociológia)|proletárskom]] internacionalizme, neobmedzenom boji proti [[buržoázia|buržoáznym]] tendenciám a protisocialistickým silám"silám“. Sovietsky zväz otvorene vyjadril zámer intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému (neskôr označované ako [[Brežnevova doktrína]]). Československí komunisti boli donútení sľúbiť znovuzavedenie cenzúry, zákaz všetkých „nelegálnych“ organizácií pôsobiacich mimo rámec Národnej fronty i kádrové zmeny – predovšetkým odvolanie Františka Kriegla z predsedníctva ÚV KSČ. <ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Maďari nás v 68-om pred Brežnevom varovali, Dubček nechápal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712132/kalendarium-madari-nas-68-om-pred-breznevom-varovali-dubcek-to-nepochopil/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|dátum vydania=}}</ref> Odmenou bolo, že po skončení konferencie sovietske vojská opustili Česko-Slovensko,<ref name=":11" /> zostali však zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.<!-- "Cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar, zanechali tu rozvinuté spojovacie siete, aby sa zanedlho vrátili v podstate na tie isté miesta,“ upozorňuje slovenský historik Michal Štefanský -->

13. augusta – Brežnev opätovne (predtým mu volal 9.8.) telefonoval Dubčekovi. V dramatickom rozhovore sa ho pýtal, kedy sľubované zmeny uskutoční. V takmer poldruhahodinovom telefonáte agresívne vyžadoval, aby Dubček začal konať, lebo inak to bude považovať za zradu. Vyhrážal sa, že „tým vznikne úplne nová situácia, ktorá si bude vyžadovať nové opatrenia,“ Dubček argumentoval, že o všetkých sľúbených zmenách musí rozhodnúť až mimoriadny 14. zjazd KSČ, ktorý sa mal konať na jeseň. Počas rozhovoru Dubček povedal, že ak Brežnev verí, že ide o jeho zradu abdikuje z funkcií. <ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prague Spring '68 / Document No. 81|url=https://nsarchive2.gwu.edu//nsa/publications/DOC_readers/psread/doc81.htm|vydavateľ=nsarchive2.gwu.edu|dátum prístupu=2019-08-20|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=en}}</ref> Rozhovor prebiehal v ruštine a Brežnev (starší o 15 rokov) oslovoval Dubčeka aj familiárne, otcovsky „Saša“.

15. augusta – Dubček prijal [[Nicolae Ceaușescu|Nicolae Ceaușesca]] na oficiálnej návšteve Československa. Urobil tak necelý týždeň po návšteve [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Titu]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hoppe|meno=Jiří|titul=Pražské jaro 1968 a Rumunsko|url=http://www.pwf.cz/cz/prazske-jaro/850.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-15|vydavateľ=PWF.cz|jazyk=cz}}</ref>

16. augusta – v Moskve na zasadaní [[Politbyro|politbyra]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] prebehla rozprava o situácii v Československu a bol schválený návrh na vyslanie vojakov. Potom bol schválený list politbyra prvému tajomníkovi ÚV KSČ (Dubčekovi). Podľa spomienok ruského diplomata<ref>Z rozhovoru s diplomatom [[Фалин, Валентин Михайлович|Valentinom Falinom]] v časopisu "Itogi", ktorý v 1966-1968 stál na čele 2. európskeho odbor ministerstva zahraničných vecí ZSSR. [http://www.itogi.ru/obsh-spetzproekt/2013/43/195229.html Online], (rusky)</ref> v tento deň telefonoval Brežnev Dubčekovi a žiadal ho, aby on sám pozval vojská<!-- что 16 августа, то есть за четверо суток до нашего вторжения в ЧССР, Брежневу звонил Дубчек и просил ввести советские войска. -->.

17. augusta – sa sovietsky veľvyslanec v Prahe stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane KSSZ a ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina "zdravých„zdravých síl"síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k "česko„česko-slovenskému ľudu"ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. "revolučnú„revolučnú robotnícko-roľnícku vládu"vládu“. 

V rovnaký deň sa na neoficiálnom rokovaní „bez nejakého protokolu“ stretol [[János Kádár]] s Dubčekom v Komárne.<ref name=":19" /><ref name=":20">1968, 20. srpen, Praha. -– Zpráva o schůzce A. Dubčeka s J. Kádárem v Komárně 17. srpna 1968, ÚSD, [http://www.68.usd.cas.cz/files/dokumenty/edice/820.pdf Online]</ref> Kádár tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a rozoberal chyby, ktorých sa údajne dopustila KSČ. Varoval Dubčeka, že ak nebude plniť závery rokovania z Čiernej nad Tisou a z Bratislavskej konferencie, tak môže dôjsť k najhoršiemu. Kádar nehovoril priamo o vojenskej intervencii<ref name=":14" /><ref name=":20" /><!-- Mikeš: Kádár doslova uviedol: „Historický význam týchto stretnutí (v Čiernej nad Tisou a Bratislave-pozn. aut) je možné vidieť v tom, čo sa obišlo a k čomu nedošlo. A že zvíťazil triezvy rozum a internacionalizmus.“

Podľa iných zdrojov intervenciu Kádar oznamoval skorej Biľakovi.. povodne tvrdenie zo zdroja skolsky servis "upozornil na intervenciu" asi nie je na 100% -->ale veľkou okľukou na ňu upozorňoval. Dubčekove sľuby (pozri 3. augusta) nazývané v rozhovore kompromisy nie sú myslené čestne a Sovieti ich neberú vážne. <ref name=":19" />

18. augusta – sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia „zdravých síl“ KSČ so „žiadosťou o vojenskú pomoc“ bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26 {{- -}}27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie "žiadosti„žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a väčšiny členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR"ČSSR“. Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti "kontrarevolúcii"„kontrarevolúcii“.

19. augusta – Napriek Kádarovmu varovaniu zo 17. augusta si Dubček intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Československé vedenie (strany aj štátu) nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej ulohy KSC. MOznoMozno v 2000 slov bolo viac ako bolo treba tvrdí S7koraSýkora https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref>Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie. <ref name=":16" /> ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a [[Postupimská dohoda|Postupimu]] s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.<ref name=":21" />

20. augusta – V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: "Intervencia„Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina "zdravých„zdravých síl"síl“ vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľnícka (revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia "zdravého„zdravého jadra"jadra“) [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Jindra nemal hlasovacie právo... aj ked bol zdravé jadro.

Pre akciu, označenú ako operácia Dunaj, vyčlenili jednotky Varšavskej zmluvy o sile 27 [[divízia (vojenstvo)|divízií]] (12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové) a 1 leteckú armádu o celkovej sile 200 až 750 000 vojakov s 800 lietadlami, 2 až 6 300 [[tank (vozidlo)|tankmi]] a 2 000 delami a raketometmi.<ref>[http://armada.vojenstvi.cz/povalecna/sovet.vojska/3.htm http://armada.vojenstvi.cz -– Střední skupina sovětských vojsk v Československu]</ref> Tieto sily ako celok prevyšovali počtom [[Česko-slovenskáČeskoslovenská ľudová armáda|Česko-slovenskú ľudovú armádu]].<ref name="Armáda" /> Sily východného vojenského okruhu ČSĽA neboli v období vpádu v plnom počte a podľa niektorých odhadov na jednu česko-slovenskú [[Divízia (vojenstvo)|divíziu]] pripadalo 6 intervenčných.<ref name="vojenská kronika SVK150" />

Na operácii sa zúčastnilo asi 28 000 poľských a asi 30 000 maďarských<ref name=":7" /> <!-- posilnená motostrelecká divízia a ďalšia jednotka v rámci sovietskeho leteckého zväzku. -->vojakov. Vojsko NDR bolo zastúpené len jedným veliteľsko-spravodajským oddielom. <ref>Valerián Bystrický a kol.: Rok 1968 Na Slovensku a v Československu, str.182,Vydal Historický ústav SAV, Bratislava 2008, ISBN 978-80-969782-3-6 </ref>

Len na Slovenskom území bolo v prvých dňoch okupácie nasadených 48 055 sovietskych, 10 372 maďarských a asi 10001 000 bulharských vojakov.<ref name="vojenská kronika SVK150">Segeš, V. a kolektív, Slovensko -– vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, 2007, s. 150</ref>

Intervenčné sily pod velením generála [[Ivan Georgievič Pavlovskij|Pavlovského]] boli rozdelené do troch skupín. Skupina A (sovietske a poľské jednotky) prenikli na česko-slovenské územie z územia Poľska ([[Legnica]]  –  [[Krakov]]). Skupina B tvorená vojskami ZSSR a NDR vyrazila z NDR (oblasť [[Görlitz]], [[Zittau]], [[Drážďany]] a [[Klingenthal]]). Skupina C, ktorú tvorili sovietske, maďarské a bulharské jednotky vnikla do Česko-Slovenska z maďarského územia z oblasti [[Győr]]u. Vojaci intervenčných vojsk boli propagandou informovaní, že zasahujú proti kontrarevolúcii a v prípade, že nevstúpia do krajiny ako prví, obsadia Česko-Slovensko západné mocnosti.

[[20. august]]a 1968 okolo 23:00 navštívil prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] sovietsky veľvyslanec [[Stepan Červonenko|Červonenko]] a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice.<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/index.html http://www.upn.gov.sk -– August 1968] prístup 21.8.2008</ref> Operácia sa začala [[20. august]]a 1968 o 23:20.<ref name="Armáda"/> Najdôležitejším prvkom operácie bol moment prekvapenia. Okolo 2:00 ráno pristálo na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku]] v Prahe dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9">[http://www.totalita.cz/1968/19680820.php http://www.totalita.cz -– úterý 20. srpna 1968] prístup 21.8.2008</ref> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou.

Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali.<ref>[http://mozaika.sme.sk/c/2763147/August-na-namesti-SNP-byvalom-Stalinovom-namesti.html http://mozaika.sme.sk -– Július Fekiač st.: August na námestí SNP (bývalom Stalinovom námestí)] prístup 14-6-2008</ref> [[Československá ľudová armáda|Česko-slovenská ľudová armáda]] nekládla odpor. Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená veľmi efektívne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu jedného dňa obsadené bez boja a s minimálnymi stratami. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný politický prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ.

Ráno vysielal<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/616375/ako-najslavnejsi-rozhlasovy-prejav-skoncil-trapnu-sovietsku-hru-na-bratsku-pomoc/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> [[Česko-slovenský rozhlas|Československý rozhlas]] výzvu [[https://cs.:wikisource.org/wiki/Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968:Všemu Výzvulidu všetkýmČeskoslovenské ľuďom Československej socialistickejsocialistické republiky (Provolání |''Všemu lidu ČSSR)Československé socialistické republiky'']], v ktorom ÚV KSČ označil "tento„tento akt"akt“ (teda inváziu) za porušenie medzinárodného práva a informoval, že sa tak deje proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Na rozkaz riaditeľa Československého rozhlasu [[Karel Hoffmann|Karla Hoffmanna]] bolo toto vysielanie sabotované. Od 2 hodiny rannej boli niektoré vysielače vypnuté a z vyhlásenia tak zaznela niekde len časť prvej vety. Funkčný však zostal rozhlas po drôte. Celá výzva bola odvysielaná v éteri až od 4.30, keď boli vysielače opäť zapnuté. Neskôr rozhlas informoval aj o prebiehajúcich bojoch. Okolo deviatej ráno bolo vysielanie ústredného rozhlasu umlčané zvukmi sovietskej pechoty a od 11 hodín pokračovalo vysielanie ilegálne tak, že sa striedavo hlásalo z tajných štúdií po celej krajine. Najostrejšie prejavy odporu boli preto spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského [[Česko-slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených.<ref>Kronika 20. storočia 1960-1969 / 7, Fortuna Libri, Edícia denníka SME, s. 994</ref> Ilegálne vysielanie z rôznych miest pomocou prenosných zariadení pokračovalo ešte asi týždeň.

* 23:00 [[20. augustaaugust]]a [[1968]] -– sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]], že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice. Vojská obsadzovali južné Slovensko, vstúpili tiež (pár kilometrov) zo Sovietskeho zväzu (Ukrajiny) za hranice Slovenska, z Poľska obsadili hranice na severnom Slovenskom a tiež z Poľska obsadili Sliezsko.

* O polnoci (0:00) [[21. augustaaugust]]a [[1968]] obsadili vojaci celý východoslovenský región a celú Bratislavu a postupovali z juhu aj zo severu Slovenska do stredoslovenského regiónu a odtiaľ na severnú Moravu.

* 0:20 - – Minister obrany [[Martin Dzúr|Dzúr]], ktorý mal ako prvý predstaviť vlády informácie o invázii, vydal rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc.

* 1:30 -– Predsedníctvo ÚV KSČ <!-- (okrem Biľak, Kolder, Rigo a Švestka) pozri /Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 --> odhlasovalo [https://cs.wikisource.org/wiki/Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 Výzvu občanom] aby zachovali pokoj, pretože armáda nedostala rozkaz na obranu. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom. <ref name=":13" /> Výzva informovala občanov o vpáde invázii vojsk Varšavskej zmluvy a zdôraznila, že sa tak stalo bez vedomia štátnych a straníckych orgánov.

* 1:00 -– Vojsko obsadilo takmer celé Slovensko, postupuje do východných Čiech a z Nemeckej demokratickej republiky ďalší vojaci smerujú do Prahy cez severné Čechy.

* 2:00 -– Vojská ďalej postupujú na Moravu a severné Čechy a to bez toho aby sa stretli s akýmkoľvek odporom.

* 2:00 -– Na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristálo prvé dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou,<ref name=":9" /> ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou.

* 3:00 -– Vojská rýchlo postúpili cez Moravou, východné a severné Čechy a mieria do Stredočeského kraja.

* 4:00 -– Obsadená oblasť Karlových Varov a obkľúčenie Prahy.

* 5:00 -– Vojaci obkľúčili Prahu a obsadzujú západné Čechy.

* 6:00 -– Vojská mieria na zvyšok západných a južných Čiech a tiež pomaly postupujú cez Prahu.

* 7:00 -– Vojsko obsadilo takmer celé Československo, zostáva obsadiť Prahu.

* 5:00 -– 9:00 -– Sovietski vojaci zaisťovali čelných predstaviteľov KSČ. Dubček (spoločne s [[František Kriegel|Krieglom]], [[Josef Smrkovský|Smrkovským]] a [[Josef Špaček|Špačkom]]) bol zaistený vo svojej kancelárii prvého tajomníka ÚV KSČ skupinou sovietskych dôstojníkov v sprievode príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. <ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Minúta po minúte 1968: V uliciach Československa sa strieľa a zomierajú ľudia|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20894371/online-okupacia-august-1968-minuta-po-minute.html|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> Jeden z eštebákov mu oznámil po česky, že ho zatýkajú v mene "robotnícko„robotnícko-roľníckej vlády“, ktorá ho postaví pred "revolučný„revolučný tribunál“.<ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Krutá noc, čierny deň -– 21. august 1968|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/480982-kruta-noc-cierny-den-21-august-1968/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> O 6:00 Československý rozhlas odvysielal Dubčekovu výzvu aby ľudia nastúpili do práce ako počas bežných dní. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Postup okupácie (video)|url=https://video.azet.sk/embed/3000946/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-16|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Rozhlas tiež upozorňoval, že okolo 5:00 začala vysielať stanica Vltava, čo je nelegálny vysielač a nemá s ním nič spoločné.<ref name=":12" />

* 8:00 -– Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice. Jednotky obsadili aj Československú televíziu v Prahe a prerušili vysielanie. Obsadili aj štúdio rozhlasu na Vinohradskej triede v Prahe a budovu Československého rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave. <ref name=":12" />

* 8.30 – Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu.

V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe.<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk -– obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref> V roku [[2017]] českí historici<!-- Dole sú odkazy priamo na štúdie: Slovenský UPN tvrdí 139 (máme v infoboxe) a český (zdroj na konci vety obsahuje zoznam) 137. Podľa mňa je to takto vporiadku..

https://www.radio.cz/en/section/curraffrs/historians-pin-down-number-of-1968-invasion-victims --> aktualizovali počet priamych obetí invázie do konca roku [[1968]] na 137.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oběti okupace|url=https://www.ustrcr.cz/uvod/srpen-1968/obeti-okupace/|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum prístupu=2019-05-14|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref>

Invázia mala za následok veľkú vlnu [[Emigráciavysťahovalectvo|emigrácie]] do zahraničia. V nasledujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí.

Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách.<ref name="Krivoseev"/> Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu na zachovanie pokoja.

Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva, mnohí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do [[20. september|20. septembra]] [[1968]] päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu.<ref name="Krivoseev" /> Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny v nasledujúcich dňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine.

== Politická dohra -– normalizácia ==

Napriek vojenskému úspechu vpádu a faktu, že Dubček, Černík a Smrkovský boli zatknutí okupačnými vojskami a odvezení do Moskvy, nepodarilo sa okupantom zabrániť uskutočneniu mimoriadneho [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] [[22. augustaaugust]]a [[1968]] v budove Pražskej [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]]. Zjazd odmietol okupáciu a žiadal prepustenie zatknutých politikov a odmietal prerušiť reformný proces.

[[23. august]]a odletel [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] do Moskvy. Okrem nich sa na rokovania do Moskvy dostavil aj [[VasiľVasil Biľak]], [[Alois Indra]] a [[Jan Piller]]. Rokovania najprv prebiehali niekoľko dní s každým politikom osobitne. Sovietske vedenie pripravilo tzv. [[moskovský protokol]], ktorý mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu a zabezpečiť splnenie sovietskych požiadaviek z Čiernej nad Tisou.

[[25. augustaaugust]]a [[1968]] -– Sovietsky zväz vetoval rezolúciu Rady bezpečnosti OSN proti okupácii Československa.

[[26. august]] [[1968]] -– V Moskve bol po dlhých rokovaniach medzi sovietskou a československou delegáciou podpísaný zvláštny protokol, v ktorom československá strana podľahla nátlaku Sovietov a zaviazala sa vykonať kádrové zmeny v straníckych a štátnych orgánoch, anulovať vysočanský zjazd KSČ a pripraviť dohodu o legalizácii pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR.

V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ [[Gustáv Husák]]. Dubček teda viedol komunistickú stranu ešte sedem a pol mesiaca po invázii. Ako píše vo svojich pamätiach ''Nádej zomiera posledná'':<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Gális|meno=Tomáš|titul=Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/967390/dubcek-nebol-hrdina-prisiel-o-vplyv-funkcie-a-aj-o-kredit/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> "Až„Až do apríla 1969, keď bol Husák uvedený do funkcie nového prvého tajomníka strany, nebolo čistiek, zatknutí a ani perzekúcií.“ Potom boli predstavitelia reforiem postupne odstránení z funkcií. Dubček do októbra [[1969]] ešte pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Čistky (previerky) organizovalo tzv. "zdravé„zdravé jadro strany"strany“ -– 165 tisíc členov "previerkových„previerkových komisií"komisií“. Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli však aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým aj s normalizačnou politikou KSČ. Skúmané boli štyri základné stanoviská:<ref name=":8" />

* inváziu a okupáciu ne/považoval za legitímnu;

* odmietal/prijal, že v Československu prebiehala „kontrarevolúcia“;

* ne/akceptoval kritiku československej odpovede na tzv. varšavský list;

* ne/trvala na Akčnom programe KSČ z apríla 1968.

[[Poučenie z krízového vývoja]] vyšlo v roku [[1970]]. Z KSČ bolo v nasledujúcich rokoch vylúčených okolo 400 000 ľudí. Podľa vtedajších odhadov ministerstva financií bola výška priamych škôd spôsobených inváziou 1,4 miliardy korún. Neskôr boli priame škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún.<ref>Slováci a Česi si pripomínajú výročie okupácie z augusta 1968, SITA, [http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402769-slovensko-si-pripomina-vyrocie-okupacie-z-augusta-1968/ Online]

== Reakcie obyvateľstva ==

Možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo a vyzývalo (prezident Svoboda) obyvateľstvo k zachovaniu pokoja, napriek tomu sa na viacerých miestach spontánne postavili <!-- neozbrojení. O ozbrojenom odpore treba doplniť. -->ľudia do cesty tankom. Formou nenásilného odporu boli vojaci Varšavskej zmluvy vítaní výčitkami ako okupanti. Spočiatku sa niektorí civilisti snažil presviedčať vojakov ale to sa stretávalo s malým alebo žiadnym úspechom. Ľudia v uliciach protestovali so zástavami a obrazmi Dubčeka a Slobodu<!-- Dubček, Sloboda to je naša obroda! -->. Nápisy a [[graffiti]] na stenách a chodníkoch odsudzovali okupantov, sovietske vedenie a domácich kolaborantov. V snahe zastaviť alebo aspoň spomaliť postup vojsk ľudia strhávali alebo menili orientačné a smerové tabule a pribudli nové udávajúce smer nazad do Moskvy. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na životoch. Protesty proti invázii trvali len asi týždeň. Okrem zastrašovania vojakmi a tankmi považovali mnohí podpísanie [[moskovský protokol|moskovského protokolu]] [[26. august|26. augusta]] [[1968]] za definitívnu porážku a zradu komunistickým vedením. Protesty však spôsobili, že Dubček, ktorý bol zatknutý v noci 20. augusta a mal byť okamžite nahradený, mohol zostať ďalej vo svojej funkcii.

[[28. október|28. októbra]] [[1968]], pri príležitosti 50. výročia vzniku ČSR, protestovalo v Bratislave 300 mladých ľudí, ktorí žiadali odchod okupačných vojsk.<ref name=":1">Marek Vagovič: Okupácia očami tajných, tyzden.sk, 17. august 2013, [http://www.tyzden.sk/casopis/14024/okupacia-ocami-tajnych/ Online]

</ref> [[29. október|29. októbra]] [[1968]] už pochodovalo ulicami Bratislavy 1500 až 2000 ľudí.<ref name=":1" /> Protesty sa postupne rozšírili aj do iných slovenských miest. [[5. november|5. novembra]] [[1968]] v Žiline protestovalo približne 500 študentov, ktorí strhávali sovietske zástavy. Výnimkou nebolo ani ich pálenie.

[[7. november|7. novembra]] [[1968]] (výročie [[Októbrová revolúcia|VOSR]]) sa v Bratislave stretlo okolo 400 demonštrujúcich študentov. Sprievod mestom však postupne narástol na 3-tisíc ľudí. Polícia dav rozohnala obuškami a polievacími autami. V rovnaký deň protestovali ľudia aj v iných mestách, poškodených bolo asi 250 sovietskych zástav.<ref name=":1" />

[[8. september|8. septembra]] [[1968]] sa na protest proti invázii upálil na celorepublikových dožinkách na varšavskom Štadióne desaťročia pred zrakmi 100 tisíc divákov Poliak [[Ryszard Siwiec]]. Skôr než sa podpálil, rozhodil do davu letáky s protestnou výzvou. Zomrel po 4 dňoch v nemocnici. Poľskej tajnej polícii ([[Służba Bezpieczeństwa]]) sa podarilo udalosť bagatelizovať tak, že ako prvá odvysielala správu o jeho čine poľská redakcia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] až v máji 1969. [[19. januárajanuár]]a [[1969]] sa na protest proti okupácii upálil na Václavskom námestí v Prahe študent [[Jan Palach]]. Podobne brutálnym spôsobom protestovali aj [[Jan Zajíc]] a [[Evžen Plocek]]. V Košiciach sa na protest proti okupácii na Námestí osloboditeľov upálil [[11. aprílaapríl]]a [[1969]] [[Michal Lefčík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na košického Palacha sa malo zabudnúť|url=http://kosice.korzar.sme.sk/c/6757927/na-kosickeho-palacha-sa-malo-zabudnut.html|dátum vydania=05.04.2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.05.2013|vydavateľ=kosice.korzar.sme.sk|miesto=|jazyk=|autor=Uličianska, Z}}</ref> Aj keď tieto protestné samovraždy hlboko otriasli verejnou mienkou, nemali trvalejší dopad na politickú situáciu.

V marci 1969, po víťazstvách hokejistov ČSSR nad ZSSR na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|šampionáte]] vo Švédsku sa oslavy v uliciach zmenili na politické protesty. Po prvom zápase ([[21. marec|21. marca]] [[1969]], víťazstvo {{ku|2:|0}}) sa v Bratislave zišlo zhruba 2 tisíc ľudí. Asi polovica z nich sa následne presunula z centra mesta na [[Miletičova ulica|Miletičovu ulicu]] – pred budovu vtedajšieho veliteľstva sovietskej armády. Polícia ich násilím rozohnala, pričom zadržala niekoľko osôb. [[28. marec|28. marca]] [[1969]] po ďalšom víťazstve ČSSR nad ZSSR {{ku|4:|3}} <!-- konečné poradie 1. ZSSR, 3.ČSSR. Víťazstvo Rusom vybojovali Švédi, ktorí nás dvakrát porazili. {{ku|4:|3}} góly ČSSR {{ku|14:|16}} Jiří Holík (Jar. Holík), {{ku|19:|13}} Nedomanský (Jiří Holík), {{ku|48:|20}} Horešovský (Farda), {{ku|50:|41}} Jar. Holík (Jiří Holík) cs.wikipedia.org/wiki/Mistrovstv%C3%AD_sv%C4%9Bta_v_ledn%C3%ADm_hokeji_1969 -->prišlo na námestie SNP asi 20-tisíc ľudí. Približne 10 tisíc ľudí odtiaľ pochodovalo k sovietskemu konzulátu a k veliteľstvu armády. Podobné protesty boli aj v ďalších slovenských mestách (v Košiciach asi 1 200 ľudí).<ref name=":1" />

== Reakcie v zahraničí ==

V noc invázie [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Francúzsko]], [[Paraguaj]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]] požiadali o mimoriadne stretnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov]]<!-- pět stálých členů USA, SSSR, Francie, Británie a Čína, tehdy ještě zastoupená Tchaj-wanem – plus dalších deset nestálých členů, mezi nimiž tehdy právě byli Maďaři. --> aby prerokovalo tzv. „česko-slovenskú otázku“. Zasadanie sa uskutočnilo od 21. do 24. augusta. Pretože bolo dovolenkové obdobie najvyšším prítomným československým predstaviteľom bol zástupca veľvyslanca v OSN [[Ján Mužík]], ktorý však nemal z Prahy inštrukcie<!-- .. zasadania zúčastniť, ale z Prahy prišiel befél od ministerského tajomníka Loskot, že nesmieme. Nikto vyššia sa o nás nestaral, ústredný výbor tou dobou uniesli do Zväzu --> a preto prvé tri dni sa rokovalo bez nás. Najprv veľvyslanec ZSSR ([[Jakov Malik]]) zdôvodňoval inváziu tým, že bola „uskutočnená na pozvanie politických predstaviteľov, ktorých oslobodený národ hladko zvolí za robotnícko-roľnícku vládu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Polreich: Nikdo z nás nevěřil, že to opravdu udělají|url=https://www.noveslovo.sk/c/M_Polreich_Nikdo_z_nas_neveril_ze_to_opravdu_udelaji|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2018-08-27|dátum prístupu=2019-06-04|jazyk=sk|meno=TOMÁŠ|priezvisko=KOLOC}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Polreich, v roce 1968 první tajemník naší mise při OSN|url=https://www.kulturni-noviny.cz/nezavisle-vydavatelske-a-medialni-druzstvo/archiv/online/2018/34-2018/dr.-polreich-v-roce-1968-prvni-tajemnik-nasi-mise-pri-osn-na-zasedani-rb-osn-o-srpnove-okupaci-nas-obhajce-prazskeho-jara-prekrikovali-i-lide-z-tamni-ukrajinske-a-beloruske-mise.-media-nas-prekrikuji-dodnes.|vydavateľ=KULTURNÍ NOVINY - nezávislé mediální družstvo|dátum prístupu=2019-06-04|meno=Tomáš|priezvisko=Koloc|dátum vydania=}}</ref> Do New Yorku prišiel vtedajší minister stavebníctva [[Jozef Trokan]] a aj s jeho podporou vystúpil [[Ján Mužík|Mužík]] a poprel existenciu akéhokoľvek pozvania. [[24. augustaaugust]]a [[1968]] prvýkrát a naposledy prehovoril na zasadaní vtedajší československý minister zahraničia [[Jiří Hájek]], ktorý priletel z dovolenky v Juhoslávii.<ref name=":18" /> Hájek povedal, že ide o „akt použitia sily, ktorý nemôže byť nijako ospravedlnený“ a „... žiadna taká žiadosť nebola nikdy vydaná“. Dve navrhované rezolúcie odsudzujúce inváziu neboli prijaté, pretože Maďarsko a Sovietsky zväz (ako člen BR s právom veta) hlasovali proti. Pozícia predstaviteľov Česko-Slovenska v OSN sa po vyhrážkach v Moskve a podpísaní [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] „zmenila“ a [[27. augustaaugust]]a [[1968]], československá stála misia pri OSN požiadala, aby Bezpečnostná rada prerokúvanie „česko-slovenskej otázky“ stiahla.<ref name=":4">1968: Okupace a jednání v Radě bezpečnosti OSN, MZV ČR, [http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/srpen_1968_rada_bezpecnosti_osn_o.html Online] (česky)</ref>

[[Spojené štáty americké]] na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy. [[Lyndon B. Johnson]] navyše nariadil stiahnuť všetky americké vojská v oblasti do vzdialenosti {{km|60|m}} od česko-slovenských hraníc. Niektoré takzvané ''socialistické krajiny'', ako [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] a [[Juhoslávia]], sa na invázii odmietli zúčastniť a vyjadrili vedeniu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] podporu. Rumunský prezident [[Nicolae Ceaușescu]] v deň vpádu vojsk<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Vladimír Jancura|meno=|titul=August '68: Ako to, že k nám nevtrhli aj Rumuni? - Pravda.sk|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/439099-august-68-ako-to-ze-k-nam-nevtrhli-aj-rumuni/|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> predniesol v Bukurešti prejav pred 100 000 účastníkmi, v ktorom vpád označil za „hrubú chybu a ohrozenie mieru v Európe a budúcnosti socializmu“.<ref>[http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Apoteoza lui Ceaușescu – 21 august 1968], [http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Online], (rumunsky)</ref> [[Albánsko]] v dôsledku nesúhlasu s inváziou vystúpilo z [[VaršavskáOrganizácia zmluvaVaršavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Komunisti v [[Vietnamská republika|Južnom Vietname]] vydali zvláštny obežník, ktorý nariaďoval objasniť v partizánskych jednotkách situáciu v Česko-Slovensku a nutnosť reakcie krajín Varšavskej zmluvy.<ref>Kamas, D. ''Válka ve Vietnamu. /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 131 {{- -}}132</ref>

[[25. augustaaugust]]a [[1968]] na moskovskom [[Červené námestie|Červenom námestí]] protestovalo osem sovietskych občanov (Konstantin Babickij, Tatiana Bajevová, [[Larisa Iosifovna Bogorazová|Larisa Bogorazová]], Natalia Gorbanevská, Vadim Delone, Vladimír Dremľuga, Pavel Litvinov a Viktor Fajnberg, neskôr označovaní ako ''osem statočných''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

[[8. september|8. septembra]] [[1968]] sa na celoštátnych dožinkových slávnostiach na varšavskom štadióne verejne zapálil na protest proti okupácii [[Ryszard Siwiec]]. Na následky popálenín o štyri dni neskôr zomrel.

== Pobyt vojsk na česko-slovenskom území ==

Prítomnosť intervenčných vojsk na česko-slovenskom území vyvolávala veľkú vlnu nevôle v celej krajine a ich odsun sa stal jedným z hlavných bodov rokovaní vedení oboch krajín. Pretrvávala potreba odsunu intervenčných vojsk, ktoré zotrvávali na území ČSSR aj v zmysle 5. bodu [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]]. Obe strany sa dohodli, že „''len čo pominie vzniknuté ohrozenie vymožeností socializmu v Česko-Slovensku a ohrozenie bezpečnosti štátov socialistického spoločenstva, sa po etapách uskutoční odchod spojeneckých vojsk z česko-slovenského územia.''“<ref>Štefanský, M., 2008: [http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf ''Rokovania o rozmiestnení sovietskych vojsk na území Česko-Slovenska (august {{- -}}október 1986).''] Vojenská história, 1, s. 93-107</ref>

A. Dubček, G. Husák a O. Černík podpísali [[16. október|16. októbra]] [[1968]] v Prahe<!-- Zmluvu medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky. --> zmluvu o podmienkach „dočasného“ pobytu vojsk, ktorá legalizovala okupáciu. [[18.  október|18. októbra ]] [[1968]] odhlasoval podpis zmluvy parlament. Proti jej prijatiu vtedy hlasovali štyria poslanci ([[František Kriegel]], [[František Vodsloň]], [[Gertruda Sekaninová-Čakrtová]] a [[Božena Fuková]]) a ďalší desiati sa hlasovania zdržali. Podľa zmluvy malo byť v ČSSR rozmiestnených 75 000 sovietskych vojakov. Keď v roku [[1991]] odchádzali, bol ich stav stále ešte 73 500 a počet rodinných príslušníkov presahoval 30 000<!-- 39 000 podľa iného zdroja uvedeného dole pri odsune -->. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmluvu o podmienkach pobytu sovietskych vojsk podpísali pred 45 rokmi|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/pobyt-sovietskych-vojsk/5700-clanok.html|vydavateľ=TASR (Skolskyservis)|dátum prístupu=2019-05-03|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref>

Od 18. októbra do [[4. november|4. novembra]] [[1968]] opustili Česko-Slovensko armády [[Poľsko|Poľska]], [[Nemecká demokratická republika|NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na našom území až do roku [[1991]]. Podľa odhadov bolo v Česko-Slovensku dislokovaných na 33 lokalitách okolo 150 000 osôb. Do užívania boli sovietskym vojskám ponechané celé vojenské priestory (napr. [[Vojenský prostor Milovice|Milovice]], [[Vojenský újezd Libavá|Libavá]], [[Vojenský prostor Ralsko|Ralsko]], alebo [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]), kasárne (napr. [[Horňátky]], [[Rokytnice v Orlických horách]]), ako aj niektoré civilné objekty (napr. nemocnica [[Kostelec nad Černými lesy]]). V Miloviciach bolo zriadené veliteľstvo sovietskej [[Stredná skupina vojsk|Strednej skupiny vojsk]] a bolo tu vybudované v podstate celé nové mesto s tisíckou bytov. Na Slovensku sa usídlili sovietske vojská napríklad v [[Sliač|Sliači]], [[Častkovce|Častkovciach]], [[Michalovce|Michalovciach]], [[Skalka nad Váhom|Skalke nad Váhom]], [[Vlkanová|Vlkanovej]], [[Voderady (okres Trnava)|Voderadoch]]. Vojenské posádky mali sídlo<!-- v Česku:

Brigáda měla vybudována tři palebná postavení, tzv. „Točky“, každé po šesti odpalovacích zařízeních, ve Vojenském výcvikovém prostoru Libavá východně od Olomouce. „Točka – Západ“ byla v Přáslavicích, „Točka – Sever“ ve Staré vodě a „Točka – Jih“ v Zeleném kříži. Každé palebné postavení sestávalo z budovy pro strážní jednotku pro 60 osob, ubytovacího komplexu dvou budov pro celkem až 200 vojáků základní služby a objektu pro důstojnický sbor pro 100 osob a kuchyní s jídelnou s kapacitou 250 míst. Vlastní palebné postavení se skládalo z osmi krytů typu “Granit”„Granit“ postavených ze železobetonových prvků, tří kompletů dozorčích stanovišť, tří bunkrů a strážnice. --> boli aj skladiská pre jadrové zbrane<ref name=":2" /> V roku [[1983]] bola sovietska 122. raketová brigáda na našom území vyzbrojená balistickými strelami [[TR-1 Temp]] známymi aj ako OTR-22 alebo [[SS-12 Scaleboard]],<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Budaj|meno=Ján|titul=Slovensko : republika bez minulosti|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=4. NOVEMBRA 2016|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/blog/slovensko-republika-bez-minulosti/|dátum prístupu=2016-11-18|jazyk=sk-SK}}</ref> ktoré mohli niesť konvenčné ale aj jadrové hlavice. Rozmiestnenie týchto sovietskych zbraní oznámila vláda ČSSR stručným vyhlásením z [[24. október|24. októbra]] [[1983]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tomek|meno=Prokop|titul=Před třiceti lety byly v Československu rozmístěny nosiče jaderných zbraní|url=http://www.vhu.cz/pred-triceti-lety-byly-v-ceskoslovensku-rozmisteny-nosice-jadernych-zbrani/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-11-20|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha.}}</ref> Velenie Česko-Slovenskej armády nemalo prístup do priestorov rozmiestnenia.<ref name=":6" />

Odsun sovietskych vojsk sa začal už niekoľko mesiacov pred [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]]<!-- Podľa údajov z Vojenského historického ústavu v Bratislave odišiel z Lešti v apríli výsadkový prápor Strednej skupiny vojsk. Sovieti chceli totiž do roku 1990 stiahnuť z Európy pol milióna osôb a desaťtisíc tankov. --> avšak až po nej bolo rozhodnuté o definitívnom a úplnom odsune všetkých cudzích vojsk z nášho územia. [[Michael Kocáb]], poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, presadzoval rýchly odsun vojsk. Aj jeho zásluhou bola už koncom februára 1990 podpísaná ministrami zahraničia zmluva medzi ZSSR a ČSFR, ktorá stanovila, že vojská budú odsunuté do konca júna 1991.

Podľa Kocába<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenený rozhovor – Kocáb: Generáli z Najvyššieho sovietu po nás tak vrieskali, až som sa ich normálne bál, KGB sa zase vyhrážala|url=https://dennikn.sk/1209334/kocab-generali-z-najvyssieho-sovietu-po-nas-tak-vrieskali-az-som-sa-ich-normalne-bal-kgb-sa-zase-vyhrazala-oceneny-rozhovor/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-08-20|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk-SK|meno=Karol|priezvisko=Sudor}}</ref> názov "odsun„odsun vojsk"vojsk“ namiesto "ukončenie„ukončenie okupácie"okupácie“ si vymohli Sovieti. V tejto súvislosti však Kocáb ako poslanec [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] dosiahol<!-- Za svoj ešte väčší prínos ako odsun samotný považuje Kocáb --> zrušenie samotnej dohody z [[18. október|18. októbra]] [[1968]] o pobyte sovietskych vojsk, čím sa odhlasovalo, že zmluva je od začiatku neplatná. "Tým„Tým sme zneplatnili celý pobyt sovietskych vojsk u nás, čo nám, logicky, prinieslo lepšie pozície pri rokovaniach. Zároveň bola vytvorená komisia na dohľad nad odsunom sovietskej armády." “<ref name=":17" />

</ref> Posledný železničný transport prekročil hranice [[21. júnajún]]a [[1991]] a o šesť dní neskôr odletel aj veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk generál [[Eduard Vorobjov]]. Sovietske vojská uvoľnili 355 objektov, z toho 286 v Česku a 69 na Slovensku. <ref name=":3" />

Dlhodobý pobyt sovietskych vojsk len na slovenskom území spôsobil veľké škody na [[životné prostredie|životnom prostredí]]. Na základe nutných [[sanačné práce|sanačných prác]] boli v rokoch [[1990 – ]]{{--}}[[1992]] ohodnotené škody do výšky 986 568 825 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]].<ref>Paluchová, K., Ondrejičková, R., 2008: [http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2008/enviro6/14_sucasny.pdf ''Súčasný stav lokalít poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády.''] Enviromagazín, 13, 6, s. 22-23</ref>

V júni 2016 prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk. Pamätník sa nachádza v [[Sliač]]i na sídlisku, ktoré v rokoch [[1968]]{{--}}[[1991]] obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu "zastávkového„zastávkového označníka s cestovným poriadkom"poriadkom“. Má ísť o prvý pamätník tejto udalosti vôbec.<ref name="pamatnik">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO) | url = http://naszvolen.sme.sk/c/20201428/v-sliaci-postavili-pamatnik-odchodu-sovietskych-vojsk-ma-ho-iba-slovensko-foto.html | dátum vydania = 2016-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref>

== Právna dohra ==

V roku [[1992]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] odovzdal prezidentovi [[Václav Havel|Havlovi]] kópiu [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý podpísalo viacero členov konzervatívneho krídla KSČ. V Česko-Slovensku nebol pre podporu zahraničnej intervencie, ktorá mala charakter vlastizrady, odsúdený ani jeden z týchto predstaviteľov. [[Vasil Biľak]], vtedy posledný žijúci signatár pozývacieho listu, bol slovenskou [[generálna prokuratúra Slovenskej republiky|prokuratúrou]] zbavený obvinenia pre chýbajúcich svedkov a nedostatok dôkazových materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

== Odkaz a interpretácia ==

Vpád vojsk bol takým vážnym historickým medzníkom, že pre staršiu generáciu sa stal rok [[1968]] alebo len „68“ nezabudnuteľnou traumou a preto sa vpád a nasledovná okupácia takto zjednodušene označujú.<ref>MONIKA GREŠOVÁ: Palach bol komunista a okupácia je povstanie, myslia si študenti. Rok 1968 mladým nič nehovorí, potvrdzuje to aj anketa v uliciach Bratislavy, DennikN, 22. aug 2016, [http://plus.sme.sk/c/20247789/palach-bol-komunista-a-okupacia-je-povstanie-myslia-si-studenti.html Online]</ref> O „1968“ alebo „šesťdesiatom ôsmom“ sa ani len nemalo rozprávať a preto napríklad číslo 68 na drese [[Jaromír Jágr|Jaromíra Jágra]] bolo symbolickým odkazom.

23 mája 2015 odvysielala štátna ruská televízia [[Rossija 1.]] film ''Varšavská zmluva  – odtajnené stránky'', ktorý sa venoval aj Vpádu. Podľa poslanca Sineľščikova, ktorý vo filme vystupuje bolo základnou úlohou<ref name=":0">Vladimír Jancura: August 1968: bojovalo sa tu, alebo nie? Pravda, 22. augusta 2016. [http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/402851-august-1968-bojovalo-sa-tu-alebo-nie/ Online]</ref> „potlačenie štátneho prevratu v ČSSR, ktorý pripravovala československá opozícia s podporou západných krajín“... Nešlo o agresiu, ale o snahu predísť „v konečnom dôsledku vpádu vojsk NATO“.

V Ruskej dume traja poslanci komunistickej strany v lete [[2016]] predložili návrh zákona, podľa ktorého by mali ruskí vojaci, ktorí sa zúčastnili na invázii, získať postavenie a výhody vojnových veteránov.<ref name=":0" />

Pred návštevou českého prezidenta v Rusku v roku [[2017]] sa na webe Zvezdy objavil článok chváliaci inváziu. Zeman reagoval ironicky, že musí upozorniť Kisku na prípadný budúci vpád ruských vojsk cez Slovensko, aby sa dokázal včas pripraviť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Zeman se vysmál Ukrajinci a vyslovil za Česko podporu věci, která štve EU, USA i Ukrajinu|periodikum=parlamentnilisty.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=23. 11. 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Zeman-se-vysmal-Ukrajinci-a-vyslovil-za-Cesko-podporu-veci-ktera-stve-EU-USA-i-Ukrajinu-513391|dátum prístupu=2017-11-28}}</ref>

V ankete [[Najväčší Slovák]] sa [[Gustáv Husák]] umiestnil na siedmom mieste. Jeho obhajcom bol súčasný predseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jozef Hrdlička]], ktorý vpád vojsk zo životopisu Husáka vymazal. Podľa Ondreja Dostála tak „verejnoprávna televízia v hlavnom vysielacom čase vytvorila priestor pre ospevovanie a obhajobu zločineckého komunistického režimu a jeho vrcholného predstaviteľa jeho nasledovníkom“. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVS: Hlasujte za Gustáva Husáka a Jozefa Hrdličku|url=https://dostal.blog.sme.sk/c/507699/rtvs-hlasujte-za-gustava-husaka-a-jozefa-hrdlicku.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-03|jazyk=sk|meno=Ondrej|priezvisko=Dostál|dátum vydania=}}</ref>

* [[Jan Palach]]

* [[Dvetisíc slov|2000 slov]]

{{Pozn|1}} Vojská [[Nemecká demokratická republika|NDR]] (Nationale Volksarmee -– NVA) v počte 15 000 sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť (okrem špecialistov vojenskej skupiny NVA v počte niekoľko desiatok vojakov) odvolaná z Moskvy a zostali na hraniciach ako rezerva. V skutočnosti hranicu prekročila iba skupina štábnych dôstojníkov tejto armády s pozorovateľskou misiou. <ref name=":7" /> NDR však propagandisticky podporovala inváziu, dokonca sa šírili klamné informácie o tom, že NVA v skutočnosti do ČSSR napochodovala. V novinách sa objavovali fotografie oných štábnych dôstojníkov, ktorí boli území ČSSR.<ref name=":7" /> Nelegálna [[rozhlasová stanica Vltava]], ktorá začala vysielať na vlne 210 m okolo 5. hodiny ráno 21. augusta 1968 vysielala najprv z nemeckej obce [[Wilsdruff]] pri Drážďanoch a potom z Karl-Marx-Stadtu ([[Chemnitz]]) na frekvencii 13221 322 kHz.

| vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]

* [https://www.21august1968.sk/ August 1968, stránky vytvorené v roku 2018 Ústavom pamäti národa]

* [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 Osmičky v našich dejinách, Slovenský rozhlas -– rozhovor s historikom Sýkorom]

* [https://www.ceskatelevize.cz/porady/vyroci/srpen-1968/ 21. august na Českej televízii]

* [http://www.rozhlas.cz/plus/archivplus/_zprava/kdyz-ztichl-socialisticky-hlas-pravdy--1314996 Pořad Českého rozhlasu Plus Když ztichl socialistický hlas pravdy], o

== Iné projekty ==