Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d ext.o.
Riadok 356:
[[Image:Helsinki demonstration against the invasion of Czechoslovakia in 1968.jpg|thumb|Protiokupačný protest v Helsinkách]]
 
V noc invázie [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Francúzsko]], [[Paraguaj]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]] požiadali o mimoriadne stretnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov]]<!-- pět stálých členů USA, SSSR, Francie, Británie a Čína, tehdy ještě zastoupená Tchaj-wanem – plus dalších deset nestálých členů, mezi nimiž tehdy právě byli Maďaři. --> aby prerokovalo tzv. „česko-slovenskú otázku“. Zasadanie sa uskutočnilo od 21. do 24. augusta. Pretože bolo dovolenkové obdobie najvyšším prítomným československým predstaviteľom bol zástupca veľvyslanca v OSN [[Ján Mužík]], ktorý však nemal z Prahy inštrukcie<!-- .. zasadania zúčastniť, ale z Prahy prišiel befél od ministerského tajomníka Loskot, že nesmieme. Nikto vyššia sa o nás nestaral, ústredný výbor tou dobou uniesli do Zväzu --> a preto prvé tri dni sa rokovalo bez násprítomnosti zástupcov Československa. Najprv veľvyslanec ZSSR ([[Jakov Malik]]) zdôvodňoval inváziu tým, že bola „uskutočnená na pozvanie politických predstaviteľov, ktorých oslobodený národ hladko zvolí za robotnícko-roľnícku vládu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Polreich: Nikdo z nás nevěřil, že to opravdu udělajídělají|url=https://www.noveslovo.sk/c/M_Polreich_Nikdo_z_nas_neveril_ze_to_opravdu_udelaji|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2018-08-27|dátum prístupu=2019-06-04|jazyk=sk|meno=TOMÁŠ|priezvisko=KOLOC}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Polreich, v roce 1968 první tajemník naší mise při OSN|url=https://www.kulturni-noviny.cz/nezavisle-vydavatelske-a-medialni-druzstvo/archiv/online/2018/34-2018/dr.-polreich-v-roce-1968-prvni-tajemnik-nasi-mise-pri-osn-na-zasedani-rb-osn-o-srpnove-okupaci-nas-obhajce-prazskeho-jara-prekrikovali-i-lide-z-tamni-ukrajinske-a-beloruske-mise.-media-nas-prekrikuji-dodnes.|vydavateľ=KULTURNÍ NOVINY|dátum prístupu=2019-06-04|meno=Tomáš|priezvisko=Koloc|dátum vydania=}}</ref> Do New Yorku prišiel vtedajší minister stavebníctva [[Jozef Trokan]] a aj s jeho podporou vystúpil [[Ján Mužík|Mužík]] a poprel existenciu akéhokoľvek pozvania. [[24. august]]a [[1968]] prvýkrát a naposledy prehovoril na zasadaní vtedajší československý minister zahraničia [[Jiří Hájek]], ktorý priletel z dovolenky v Juhoslávii.<ref name=":18" /> Hájek povedal, že ide o „akt použitia sily, ktorý nemôže byť nijako ospravedlnený“ a „... žiadna taká žiadosť nebola nikdy vydaná“. Dve navrhované rezolúcie odsudzujúce inváziu neboli prijaté, pretože Maďarsko a Sovietsky zväz (ako člen BR s právom veta) hlasovali proti. Pozícia predstaviteľov Česko-Slovenska v OSN sa po vyhrážkach v Moskve a podpísaní [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] „zmenila“ a [[27. august]]a [[1968]], československá stála misia pri OSN požiadala, aby Bezpečnostná rada prerokúvanie „česko-slovenskej otázky“ stiahla.<ref name=":4">1968: Okupace a jednání v Radě bezpečnosti OSN, MZV ČR, [http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/srpen_1968_rada_bezpecnosti_osn_o.html Online] (česky)</ref>
 
[[Spojené štáty]] na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy. [[Lyndon B. Johnson]] navyše nariadil stiahnuť všetky americké vojská v oblasti do vzdialenosti {{km|60|m}} od česko-slovenských hraníc. Niektoré takzvané ''socialistické krajiny'', ako [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] a [[Juhoslávia]], sa na invázii odmietli zúčastniť a vyjadrili vedeniu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] podporu. Rumunský prezident [[Nicolae Ceaușescu]] v deň vpádu vojsk<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Vladimír Jancura|meno=|titul=August '68: Ako to, že k nám nevtrhli aj Rumuni?|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/439099-august-68-ako-to-ze-k-nam-nevtrhli-aj-rumuni/|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> predniesol v Bukurešti prejav pred 100 000 účastníkmi, v ktorom vpád označil za „hrubú chybu a ohrozenie mieru v Európe a budúcnosti socializmu“.<ref>[http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Apoteoza lui Ceaușescu – 21 august 1968], [http://adevarul.ro/cultura/istorie/apoteoza-ceausescu-21-august-1968-1_50dc9b51596d72009141826b/index.html Online], (rumunsky)</ref> [[Albánsko]] v dôsledku nesúhlasu s inváziou vystúpilo z [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Komunisti v [[Vietnamská republika|Južnom Vietname]] vydali zvláštny obežník, ktorý nariaďoval objasniť v partizánskych jednotkách situáciu v Česko-Slovensku a nutnosť reakcie krajín Varšavskej zmluvy.<ref>Kamas, D. ''Válka ve Vietnamu. /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 131{{--}}132</ref>