Martin Dzúr: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
este na tom pracujem |
doplnené so zdrojmi |
||
Riadok 39:
== Životopis ==
[[Súbor:Rozkaz-c13-1968.png|thumb|Rozkaz č. 13: Dzúr nabáda vojsko k vyhnutiu sa zbytočnej konfrontácii s okupantmi. (štvrtok 22. august 1968, druhý deň invázie.)]]
Narodil sa v Ploštíne (dnes mestská časť Liptovského Mikuláša). V roku [[1941]] nastúpil na základnú vojenskú službu v slovenskej armáde<!-- „Odvodu do slovenskej armády sa dvakrát vyhol, no do tretice sa mu už odklad dosiahnuť nepodarilo." povedal jeho syn. --> a v januári roka [[1943]] na fronte prebehol do [[Červená armáda|Červenej armády]]. Členom čs. vojenskej jednotky v [[ZSSR]] bol od júla [[1943]] (od apríla 1944 [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR]]). V roku 1943 vstúpil do komunistickej strany.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Dzúr. Generál, ktorý vydal rozkaz, aby vojaci nebojovali s okupantmi|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/523285-martin-dzur-general-ktory-vydal-rozkaz-aby-vojaci-nebojovali-s-okupantmi/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-08-21|dátum prístupu=2019-08-22|jazyk=sk-SK|priezvisko=Štenclová|meno=Eva}}</ref> Zúčastnil sa na bojoch o [[Kyjev]], [[Dukliansky priesmyk]], ako aj o [[Liptovský Mikuláš]].
V roku [[1946]] sa stal vojakom z povolania. Vykonával viaceré funkcie, predovšetkým v tyle 2. vojenského okruhu. V rokoch [[1958]] až [[1968]] bol náčelník tyla – zástupca ministra. V apríli 1968 ho vymenovali do funkcie ministra národnej obrany.
Pred [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]] v auguste 1968 bol prvým ministrom vlády, ktorý bol o vpáde informovaný Sovietmi. Bol to práve on, kto 20. augusta o 20:30 počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ ich informoval o obsadzovaní republiky cudzími vojskami. 20. augusta o 0:20 vydal Dzúr rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. Bolo to ešte predtým ako o 1:30 Predsedníctvo ÚV KSČ odhlasovalo Výzvu občanom aby zachovali pokoj. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc|url=https://www.aktuality.sk/clanok/616375/ako-najslavnejsi-rozhlasovy-prejav-skoncil-trapnu-sovietsku-hru-na-bratsku-pomoc/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-22|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|dátum vydania=}}</ref>
21. augusta [[1969]] ČSĽA vydal rozkaz, aby armáda s tankmi zasiahla proti demonštrujúcemu obyvateľstvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu▼
“... ako minister stál pred ťažkým rozhodnutím, pretože vydal rozkaz, aby vojaci zostali v kasárňach a s okupantmi nebojovali. „Uvedomoval si, čo by znamenalo opačné rozhodnutie a k čomu by v našej krajine došlo. Prinieslo by to nekonečné ľudské straty,“ tvrdí jeho syn.<ref name=":0" />
Odkiaľ mohol Dzúr vedieť už hodinu po začiatku (21.8 o 0:20) vojenskej intervencie, ktorá začala o 23:20 k čomu by v našej krajine došlo? Spolu s prezidentom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Slobodom]] boli najvyšším vojenským veliteľom. Teraz je už známe, že 17. augusta sa sovietsky veľvyslanec [[Stepan Červonenko|Červonenko]] stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane KSSZ a ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina „zdravých síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k „česko-slovenskému ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“. [[20. august|20. augusta]] [[1968]] o 23:00 sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]], že vojská prekročili česko-slovenské hranice. 21.8 o 8.30 Československý rozhlas odvysielal príhovor prezidenta, v ktorom vyzýval, aby občania zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom, čo de facto znamenalo kapituláciu. Prezident Sloboda, ako vrchný veliteľ ozbrojených síl, sa teda pridal na stranu KSSZ a ZSSR aj keď v rovnaký deň odmietol menovať „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“. Dzúr konal v časovom a vecnom súlade s prezidentom a preto je pravdepodobné, že bol rovnako dobre informovaný. Dzúr na ďalší deň (22.8) vydal rozkaz číslo 13. (pozri obrázok), v ktorom deklaruje už spoluprácu s velením inváznych vojsk: "[[ČSĽA]] je v styku s predstaviteľom "spojeneckého velenia vojsk" a robí všetko preto aby nedochádzalo ku konfliktom, ktoré by narušili kľud a poriadok."
▲Po invázii nasledovala "politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]]", na ktorej sa Dzúr aktívne podieľal. 21. augusta [[1969]]
| vydavateľ = cibulka.com
| titul = JAK NEJVYŠŠÍ STÁTNÍ ZASTUPITELSTVÍ ŠETŘÍ BRNĚNSKÝ MASAKR ?
| url = http://www.cibulka.com/nnoviny/nn1995/nn0395/obsah/31.htm
| jazyk = česky
| dátum prístupu = 2012-04-08}}</ref> Aj po tom všetkom si dokázal pozíciu udržať a ministrom zostal až do januára 1985 (prakticky do svojej smrti). V roku 1972 získal najvyššiu vojenskú hodnosť [[Armádny generál|armádneho generála]]. V roku [[1971]] až [[1985]] bol navyše aj poslancom [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]].
11. januára 1985 ho prezident [[Gustáv Husák]] z vážnych zdravotných dôvodov odvolal z funkcie ministra; nástupcom bol toho dňa menovaný generálplukovník [[Milan Václavík]].<ref name="RP19850112">{{Citácia periodika
Řádek 58 ⟶ 64:
| ročník = 65
| číslo = 10
| strany = 1 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/1/12/1.png | issn =}}</ref>
Jeho 67-ročný syn Martin Dzúr ml. žije v Prahe.<ref name=":0" /> Bol svokrom geografky [[Dagmar Dzúrová|Dagmar Dzúrovej]].
== Referencie ==
| |||