|
Po prehre [[Prvá svetová vojna|Centrálnych mocností]] v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a následného pádu [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] vstúpili české krajiny [[28. október|28. októbra]] [[1918]] spoločne so [[Slovensko|Slovenskom]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskou Rusou]] do novej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]]. Významnú úlohu na vzniku republiky mal český prof. [[Tomáš Garrigue Masaryk]] ([[1850]]–[[1937]]), [[Edvard Beneš]] ([[1884]]–[[1948]]), ale aj [[Slovensko|slovenský]] rodák [[Milan Rastislav Štefánik|Dr. Gen. Milan Rastislav Štefánik]] ([[1880]]–[[1919]]).
Obdobie tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej československejČeskoslovenskej republiky]] sa skončilo v roku [[1938]] po tom, čo nemecký diktátor [[Adolf Hitler]] so súhlasom Británie, Francúzska a Talianska [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] anektoval prevažne [[nemčina|nemecky]] hovoriace územie [[Sudety (región)|Sudét]]. V priebehu tzv. [[Druhá česko-slovenská republika|druhej českoČesko-slovenskejSlovenskej republiky]] bolo [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskou arbitrážou]] odčlenené ďalšie územie, tentoraz v prospech [[Poľsko|Poľska]] a [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]]. Po tom, čo [[14. marec|14. marca]] [[1939]] vznikol samostatný [[Slovensko|Slovenský štát]], bolo územie českých
zvyšku krajínČeska obsadené [[Nacistické Nemecko|Nemeckou ríšou]] a [[16. marec|16. marca]] [[1939]] bol vyhlásený bol [[Protektorát Čechy a Morava]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] došlo na území protektorátu k viacerým významným prejavom odporu proti okupácii (napr. [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]], [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]] v roku [[1945]]).
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] došlo k obnoveniu [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Po víťazstve [[KSČ|Komunistickej strany]] vo voľbách v roku [[1946]] v českej časti štátu,Česku došlo k postupnému preberaniu moci v štáte, ktoré vyústilo do [[Februárový prevrat|februárového prevratu]] roku [[1948]]. [[9. máj|9. mája]] [[1948]] bola prijatá nová ľudovodemokratická ústava a bola nastolená bola [[komunizmus|komunistická diktatúra]]. Napriek tomu, že režim v roku [[1960]] prijal novú ústavu, v ktorej deklaroval vybudovanie socializmu a zmenu názvu štátu na [[Československá socialistická republika|Československú socialistickú republiku]], sa pre krízu režimu v 60. rokoch započal reformný proces tzv. [[Pražská jar|Pražskej jari]]. Proces bol ukončený inváziou spojeneckých vojsk [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] v auguste roku [[1968]]. [[1. január|1. januára]] [[1969]] ako jeden z následkov Pražskej jari vznikla [[ČeskoÚstavný zákon o česko-slovenskáslovenskej federatívnafederácii|federácia]] [[Česká socialistická republika|ČeskoslovenskáČeska]] federatívnaa [[Slovenská socialistická republika|Slovenska]]. Väčšina ostatných výdobytkov reformného hnutia bola odstránená v období tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]]. Totalitný režim odstránila až [[nežná revolúcia]] v roku [[1989]]. Následne sa Česko-Slovensko pokojnou cestou [[31. december|31. decembra]] 1992 [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] a [[1. január|1. januára]] [[1993]] pokojnouvznikly cestounezávislé rozdelilonástupnícké naštáty Českú republikuČesko a [[Slovensko|Slovenskú republiku]]. Už v roku [[1993]] ČRČesko vstúpilavstúpilo do [[Rada Európy|Rady Európy]] a stalastalo sa pridruženým členom [[Európska únia|Európskej únie]]. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] sa stalastalo členom do severoatlantického vojenského paktu [[NATO]] a [[1. máj]]a [[2004]] vstúpilavstúpilo do [[Európska únia|Európskej únie]].
== Prírodné pomery ==
=== Geografia ===
Česká republikaČesko má rozlohu 78 866 km². Z celkovej plochy leží {{km2|52817}} (67 %) v nadmorskej výške do {{m|500|m}}, {{km2|25222}} (32 %) vo výške 500 až {{m|1000|m}} a iba {{km2|827}} (1,05 %) vo výške nad {{m|1000|m}}. Priemerná [[nadmorská výška]] je {{m|430|m}}. Najnižšie položeným miestom je bod [[Odtok|odtoku]] [[Labe]] z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]], s výškou {{mnm|115}} Najvyšším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]], {{mnm|1602}} Najvyšším umelým bodom je vrchol televízneho [[Vysielač|vysielača]] na [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]] [[Praděd]], {{mnm|1654}}
Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Povrch Čiech, západnej a severnej Moravy vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz [[pahorkatina|pahorkatín]] a stredohorí ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]] a [[Sudety (geomorfologická jednotka)|Sudety]] – [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], na Morave [[Jesenická oblast|Jeseníky]]). Pásmo zníženín v smere [[Dyjsko-svratecký úval]] - [[Moravská brána]] oddeľuje Českú vysočinu od pohorí [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] (napr. [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravskosliezske Beskydy]]), ktoré zasahujú na východnú časť územia. Rieka Morava preteká cez široké zníženiny: [[Hornomoravský úval|Hornomoravský]] a [[Dolnomoravský úval]]. V povodí riek Labe je rozsiahlejšia rovinatá a nížinná oblasť [[Polabská nížina]]. Vnútri územia prevládajú pahorkatiny a vrchoviny. Z nich najrozsiahlejšia je [[Českomoravská vrchovina|Českomoravská vrchovina.]]
== Sídla ==
Česká republikaČesko má pomerne hustú sídelnú sieť. Rozhodujúci podiel na počte obcí majú mestá nad 5 000 obyvateľov, v ktorých žije 71% obyvateľstva krajiny. Z hľadiska sídelnej štruktúry má Česko 6 veľkomiest nad 100 000. Okrem hlavného mesta [[Praha|Prahy]] k nim patrí [[Brno]], [[Ostrava]], [[Plzeň]], [[Liberec]] a [[Olomouc]]. Dlhšie trvajúcim trendom je vyľudňovanie vidieka.
=== Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov ===
|
