134340 Pluto: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Spider 001757 (diskusia | príspevky)
d pridaná Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1930 pomocou použitia HotCat
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
aktualizácia, nejaké zaujímavosti
Riadok 57:
}}
 
'''134340 Pluto''' je [[trpasličia planéta]] [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Od svojho objavu v roku [[1930]] do roku [[2006]] bolo považované za najmenšiu a väčšinou najvzdialenejšiu [[planéta|planétu]] slnečnej sústavy. Je najvzdialenejším telesom od Slnka preskúmaným [[kozmická sonda|kozmickou sondou]]. Jeho [[astronomický symbol]] v [[Unicode]] je [[Súbor:Pluto symbol.svg|20px]].
 
Pluto je malé, menšie ako [[Mesiac]], a veľmi chladné teleso skladajúce sa hlavne z [[kremičitan]]ov a sčasti z [[ľad]]u. Má veľmi riedku [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] obsahujúcu hlavne [[dusík]], [[metán]] a [[oxid uhoľnatý]]. Pomenovanie dostalo podľa [[rímska mytológia|rímskeho]] boha [[Podsvetie (mytológia)|podsvetia]], ktorý bol totožný s gréckym [[Hádes (boh)|Hádom]]. Od roku [[1978]] je známy jeho najväčší mesiac [[Cháron (mesiac)|Cháron]], ktorý je v pomere k obiehanému telesu pozoruhodne veľký a [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] ich vzájomného obehu leží mimo Pluta. Preto sa o sústave Pluto-Cháron hovorí ako o [[binárna planétka|binárnej planétke]]. Obe telesá sú v [[stacionárna rotácia|stacionárnej rotácii]]. V roku [[2005]] [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] objavil ďalšie dva maličké mesiace, v rokoch [[2011]] a [[2012]] ďalšie dva, takže Pluto má v súčasnosti (januárseptember 20162019) päť známych prirodzených satelitov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 73:
}}</ref>
 
[[Rotačná os]] Pluta má taký veľký sklon, že prakticky leží v rovine [[ekliptika|ekliptiky]] podobne, ako je tomu u [[Urán (planéta)|Uránu]],. a rovnakoRovnako ako Urán a [[Venuša]], aj Pluto rotuje [[retrográdna rotácia|retrográdne]], čiže v protismere svojho obehu. [[Obežná dráha]] Pluta je v porovnaní s planétami tiež netypická. Je veľmi výstredná a križuje rovinu obežnej dráhy (nie však samotnú dráhu) poslednej planéty [[Neptún]]a, vďaka čomu sa Pluto pri svojom obehu dostáva na niekoľko rokov k Slnku bližšie než Neptún.
 
Dlho bolo považované za deviatu a najmenšiu planétu slnečnej sústavy, ale [[24. august]]a 2006 mu bolo toto označenie odňaté na [[Astronomický kongres v Prahe|konferencii astronomickej únie v Prahe]] z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy ([[Excentricita (astronómia)|výstrednosť]], [[ekliptika|sklon k ekliptike]]) a objavov ďalších veľkých telies za dráhou [[Neptún]]a, z ktorých jedno s pomenovaním [[136199 Eris]] má dokonca väčšiu hmotnosť ako Pluto.
Riadok 85:
== Dráha a rotácia ==
=== Obežná dráha ===
[[Obežná dráha]] Pluta okolo [[Slnko|Slnka]] je v porovnaní s planétami slnečnej sústavy mimoriadne excentrická a [[Uhol sklonu dráhy|sklonená]]. To bol tiež jeden z argumentov, prečo ho medzi planéty nezaraďovať. V porovnaní s excentricitou typickou pre [[kométa|kométy]] však stále možno hovoriť o „takmer kruhovej“ dráhe. V [[afélium|aféliu]], čiže v odslní, sa od Slnka vzďaľuje až na {{km|7375927931|m}}, čo je takmer 50-krát väčšia vzdialenosť, ako je vzdialenosť [[Zem]]e od Slnka. Na základe toho sa o ňom hovorilo ako o poslednej planéte slnečnej sústavy. V [[perihélium|perihéliu]], príslní, sa však k Slnku približuje na {{km|4436824613|m}}, čo je bližšie ako perihélium Neptúna. V určitej fáze svojho obehu býva teda k Slnku bližšie ako Neptún. Naposledy sa tak stalo v rokoch [[1979]] až [[1999]], kedy bol poslednou planétou Slnečnej sústavy Neptún. Pluto prešlo perihéliom v roku [[1989]] a odvtedy sa od Slnka neustále vzďaľuje. Jeden obeh Pluta okolo Slnka trvá pozemského 247,68 roka, čo bol najdlhší planetárny rok v slnečnej sústave. Od svojho objavu Pluto ešte nevykonalo ani jediný celý obeh. Obežné dráhy Neptúna a Pluta sa však fyzicky nekrížia, a preto nikdy nemôže dôjsť ku kolízii týchto dvoch telies. V príslní na Pluto dopadá takmer trikrát viac slnečnej energie ako v odslní, čo má podľa hypotéz výrazný dopad na hustotu jeho atmosféry.<ref name="Rekordy" />
[[File:Plutoorbit1.5sideview.gif|frame|left|Bočný pohľad na obežnú dráhu Pluta (červené) a dráhy iných planét. Dobre viditeľný je výrazný [[Uhol sklonu dráhy|sklon dráhy]] Pluta.]]
Dráha Pluta je v [[dráhová rezonancia|rezonancii]] 3:2 s Neptúnom. Znamená to, že kým Neptún urobí tri obehy okolo Slnka, za rovnaký čas Pluto urobí dva celé obehy. Telies s rovnakou dráhovou rezonanciu s Neptúnom je známych viacero a nazývajú sa podľa svojho prvého objaveného predstaviteľa – [[plutíno|plutína]].<ref name="huainn01">{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 107:
| issn = 0004-6256
| jazyk = anglicky
}}</ref> Vždy, keď dôjde k najväčšiemu priblíženiu Pluta s Neptúnom, Pluto je práve v aféliu a je od Neptúna 18 [[AU]] vzdialené. Dráhy oboch telies sa síce v istých bodoch k sebe približujú aj na menej ako 18 AU, dráhová rezonancia však zabezpečuje, že v týchto blízkych bodoch sa Neptún a Pluto nikdy neocitnú naraz. Pluto prejde bodom najbližším k Neptúnovej dráhe so značným oneskorením alebo predstihom oproti Neptúnu. Vďaka tomuto mechanizmu je obežná dráha Pluta dlhodobo stabilná a nemôže dôjsť nielen k zrážke, ale ani k výrazným priblíženiam a z nich vyplývajúcich gravitačným ovplyvneniam oboch telies.<ref name="Kozmos1990b" /> Pluto sa dokonca niekedy približuje viac k Uránu (na 11 AU), než sa môže priblížiť k Neptúnu.<ref name="malhotra-9planets">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Malhotra
| meno = Renu
| titul = Pluto's Orbit
| url = http://nineplanets.org/plutodyn.html
| dátum aktualizácie = 1999-9-20
| dátum prístupu = 2012-1-18
| vydavateľ = Nineplanets.org
| jazyk = anglicky
}}</ref>
 
Slnko vydáva pri pohľade z Pluta 30-krát,<ref name="Kleczek" /> podľa iného zdroja až 265-krát<ref name="Grygar" /> viac svetla ako Mesiac v [[spln]]e. Pre jeho veľkú vzdialenosť by sme však z povrchu Pluta už nevideli Slnko ako kotúčik, ale ako takmer bodový zdroj svetla podobne ako ostatné [[hviezda|hviezdy]].<ref name="Kleczek" >{{Cite book
Řádek 552 ⟶ 561:
| jazyk = [[angličtina]]
| poznámka = Vo formáte PDF
}}</ref> Táto zmena klasifikácie však vyvolala medzi niektorými astronómami aj politikmi odpor. Novú definíciu planéty odmietol napríklad [[Alan Stern]], vedúci vedeckého tímu sondy New Horizons.<ref name="geoff2006c">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Britt
| meno = Roy Robert
| titul = Pluto Demoted: No Longer a&nbsp;Planet in Highly Controversial Definition
| periodikum = Space.com
| dátum vydania = 2006-8-24
| url = http://www.space.com/2791-pluto-demoted-longer-planet-highly-controversial-definition.html
| dátum prístupu = 2012-1-30
| jazyk = anglicky
}}</ref>