Atóm: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6905751 používateľa 185.113.47.54 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Riadok 55:
== Stavba atómu ==
=== Atómové jadro ===
: ''Hlavný článok o protónoch pozri [[protón]].''<br /> ''Hlavný článok o neutrónoch pozri [[neutrón]].''
<br />
 
Atómové jadro pozostáva z dvoch druhov častíc, z protónov a neutrónov. Počet protónov v jadre sa označuje ako [[protónové číslo]] (''Z''). Určuje príslušnosť atómu k určitému chemickému prvku. Podľa protónového čísla sú prvky zoradené do [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky]]. V prírode sa vyskytujú atómy s protónovým číslom od ''Z'' = 1 ([[vodík]]) po ''Z'' = 92 ([[urán (prvok)|urán]]), umelo sa podarilo vytvoriť transuránové atómové jadrá s protónovým číslom ''Z'' = 118 ([[oganesón]]).
 
Počet neutrónov v jadrách toho istého prvku môže byť odlišný. Súhrnný počet protónov a neutrónov vyjadruje [[nukleónové číslo]] (''A''). Rozdiel ''A''−''Z'' zodpovedá počtu neutrónov. Vyjadruje ho [[neutrónové číslo]] ''N''. Látka, ktorej atómy sú definované určitým protónovým a nukleónovým číslom, je [[nuklid]]. Pri rôznych počtoch neutrónov vznikajú [[izotop]]y, pozri nižšie.
 
Protóny a neutróny sú v jadre atómu viazané jadrovými silami, ktoré patria k [[silná interakcia hmotných objektov|silným interakciám]] častíc. Jadrové sily sú veľmi účinné, majú však dosah iba na malé vzdialenosti: Polomer ich účinnosti nepresahuje 4×10<sup>−15</sup> m. Polomer atómového jadra (''R'') je približne 1,2×10<sup>−15</sup> m. Polomer jadra uránu je napríklad 7,4×10<sup>−15</sup> m. Hustota atómových jadier je približne 10<sup>17</sup> kg.m-<sup>3</sup> nezávisle od veľkosti jadra.
 
Hmotnosť jadra určuje celkovú hmotnosť atómu, pretože hmotnosť elektrónu je zanedbateľná. Hmotnosť atómového jadra je vždy o niečo menšia ako súčet hmotností protónov a neutrónov, ktoré tvoria jadro (defekt hmotnosti). Tento rozdiel je zdrojom väzbovej energie jadra, ktorá určuje stabilitu jadra. Jadrá s počtom neutrónov alebo protónov 2, 8, 14, 20, 28, 50, 82 a 126 ([[magické čísla]]) majú najväčšiu väzbovú energiu, preto sú najstabilnejšie a najčastejšie sa vyskytujú v prírode ([[kozmický výskyt prvkov]]).
 
=== Elektrónový obal ===