Nikolaj Fiodorovič Vatutin: Rozdiel medzi revíziami

|Miesto narodenia = [[Voronež]] -Čepuchino, ([[KurskáVoronežská oblasťgubernia]]), Cárske [[RuskoRuská ríša]]

'''Nikolaj Fiodorovič Vatutin''' (* [[16. december]] [[1901]] – † [[15. apríl]] [[1944]]) bol sovietsky armádny dôstojník [[Rusi|ruského]] pôvodu, od roku [[1943]] v hodnosti armádneho generála. Významný vojvodca [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Roku [[1965]] posmrtne vyznamenaný titulom [[Hrdina Sovietskeho zväzu]].

Narodil sa v mnohodetnej rodine sedliaka ruského pôvodu v obci Čepuchino vo Voronežskej gubernii. Mal 8 súrodencov (4 bratov a 4 sestry). Skončil poľnohospodársku školu v meste [[Valujky]], kde zapre výborný prospech dostal [[štipendium]] a možnosť študovať na ekonomickej škole. No po tom čo mu v štvrtom ročníku prestali vyplácať štipendium bol nútený sa vrátiť domov, kde pracoval ako [[úradník]].

V roku [[1920]] vstúpil ako obyčajný vojak do [[Červená armáda|Červenej armády]]. ÚčastnilZúčastnil sa bojov proti [[Nestor IvanovičIvanovyč Machno|N. I. Machnovi]] v oblasti [[LuganskLuhansk]]a a [[Starobeľsk]]a. Potom navštevoval [[Poltava (mesto)|Poltavskú]] pechotnú školu, ktorú ukončil v roku [[1922]]. V rokoch [[1926]]—[[1929]] študoval na [[Vojenská akadémia M.F. Frunzeho v Moskve|Frunzeho vojenskej akadémii]], na ktorú sa po niekoľkých rokoch vrátil s vynikajúcimi hodnoteniami svojich schopností, aby študoval operačné umenie. Toto štúdium však v dôsledku [[Stalinské čistky v armáde|čistiek v armáde]] musel prerušiť a v roku [[1938]] bol preložený do Kyjevského vojenského okruhu, kde pracoval vo funkcii náčelníka štábu. V roku [[1940]] bol menovaný do funkcie zástupcu náčelníka generálneho štábu.

30. júna 1941 bol menovaný do funkcie náčelníka štábu [[Severozápadný front|Severozápadného frontu]]. Po vypuknutí [[operácia Barbarossa|sovietsko-nemeckej vojny]] bol navrhnutý za člena Hlavného stanu ([[STAVKA|STAVKY]]), ale tento návrh bol Stalinom zamietnutý<ref>Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy 2.'' Naše Vojsko, Praha, 2006, s. 92</ref>. Zúčastnil sa na bojoch v oblasti [[Velikij Novgorod|Novgorodu]]u, kde jeho jednotky podnikli niekoľko silných protiútokov a spomalili postup vojsk [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] k [[Leningrad]]u. Počas týchto bojov sa zoznámil s [[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Ivanom Čerňachovským]]. V útočnej fáze [[bitka o Moskvu|bitky o Moskvu]] sa podarilo jeho jednotkám obkľúčiť nemecké vojská pri [[Demjansk]]u ([[Demjanská útočná operácia]]), aj keď ich likvidácia nebola úspešná. Bolo to však prvé veľké obkľúčenie nemeckých vojsk na východnom fronte. V máji až júni 1942 pôsobil ako zástupca náčelníka generálneho štábu. Následne medzi júlom a októbrom 1942 velil vojskám [[Voronežský front|Voronežského frontu]], ktoré dlhú dobu viedli ťažké boje s nemeckými vojskami prekračujúcimi [[Don]]. Napriek tomu, že Nemci Voronež dobyli, neboli schopní prelomiť jeho líniu a postupovať ďalej.