Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami

Tiso stratil moc po oslobodení Slovenska sovietskou armádou v apríli [[1945]], ušiel a skrýval sa&nbsp;šesť týždňov v kláštore v bavorskom [[Altötting|Altöttingu]], potom bol v [[rakúsko]]m kláštore v [[Kremsmünster]]i. Tu ho zaistila americká vojenská polícia, po predchádzajúcom súhlase<!-- V Altöttingu sa skrýval v Kapuzinerkloster St. Anna 48° 13′ 38″ N, 12° 40′ 27″E. V Altöttingu odhalili Američania Karola Murína (Tisov tajomník). Podľa Murínových pamätí (Spomienky a svedectvo) jeho, jeho brata a Jozefa Tisa previezli do "koncentračnými tábora" v Kremsmünsteri. Američania Tisa zatkli a deportovali so súhlasom a napriek písomnej žiadosti Faulhabera aby s nim zachádzali ako s duchovným a nie politikom: „Da Dr. Jozef Tiso in seinem Land das religiöse Leben trotz mancher Schwierigkeiten lebendig erhielt, bitte ich, ihn nicht anderen politischen Führern der ehemaligen Gegner der alliierten Mächte gleichzustellen.“ Zdroj Jürgen Bevers: Der Mann hinter Adenauer: Hans Globkes Aufstieg vom NS-Juristen zur Grauen Eminenz der Bonner Republik, Ch. Links Verlag, 2009, S. 216 --> mníchovského kardinála Faulhabera. Spojenci ho vydali česko-slovenskej vláde, napokon bol odsúdený za zradu na trest smrti obesením. Tiso dopadol a skončil presne podľa bavorského príslovia: "Kto je prvý v úrade, ten je pred katom prvý na rade." Proces začal [[2. december|2. decembra]] [[1946]] a rozsudok bol vynesený [[15. apríl]]a [[1947]] predsedom súdu JUDr. [[Igor Daxner|Igorom Daxnerom]]. Žalobcami boli JUDr. [[Ľudovít Rigan]], JUDr. [[Juraj Šujan]] a vojenský prokurátor JUDr. [[Anton Rašla]]. Obhajcami boli JUDr. [[Ernest Žabkay]] a JUDr. [[Martin Grečo]]. Na súde premietali film z&nbsp;koncentračných táborov. Podľa žalobcu Rašlu: „… bol ľahostajný, pozeral sa bokom alebo do&nbsp;zeme.“ On aj jeho obhajcovia s udelením tohto trestu rátali, no súčasne sa domnievali, že bývalému prezidentovi bude vzhľadom na verejnú mienku a politickú situáciu udelená milosť. Pred súdom neprejavil ľútosť. Odmietal urobiť vyhlásenie, v ktorom by odsúdil zločiny nacistického Nemecka s odôvodnením, že keby odsúdil čokoľvek, čo Nemci popáchali, alebo ľutoval obete, vysvetľovali by si to, že sa zlomil a doznáva vinu.<ref>KAMENEC, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947).'' Premedia, Bratislava, s. 174.</ref> Spolu s Tisom bol v tomto procese odsúdený na smrť aj [[Ferdinand Ďurčanský]] (v neprítomnosti, pretože stihol ujsť do zahraničia). [[Alexander Mach]] bol odsúdený na 30 rokov väzenia (zo zdravotných dôvodov bol rozsudok nad ním vynesený o mesiac neskôr v osobitnom pojednávaní a Mach prejavil ľútosť).

[[Súbor:Jozef Tiso 15.03.2017.jpg|náhľad|Pôvodný Tisov hrob na Martinskom cintoríne. |alt=, v sektore XIX.]]

| mesiac = | ročník = 47. | číslo = 6. | strany = 24-25 | url = http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2016_06.pdf#page=24}}</ref> Poprava Tisa sa stala dôvodom zvyšovania napätia medzi komunistami a nekomunistickými stranami. Vedenie DS uverejnilo v [[Čas (slovenské noviny)|Čase]] niekoľko dní po vykonaní rozsudku článok "''Ako to v skutočnosti bolo?''", v ktorom argumentovalo, že predsedníctvo SNR bolo za udelenie milosti a vláda ČSR nemala právo milosť neudeliť ale len vrátiť žiadosť nazad SNR. <!-- Jozef Lettrich: Toto stanovisko vlády je v rozpore s 1. článkom litera b) protokolu o dohode vlády a SNR z 11. 4. 1946, lebo tento predpis jej nedáva oprávnenie uznášať sa na návrhoch pánovi prezidentovi, ale dáva jej len právo vrátiť návrh povereníka spravodlivosti predsedníctvu Slovenskej národnej rady, ak má proti nemu námietky z hľadiska celoštátnych záujmov - See more at: http://blisty.cz/art/35388.html. --> Gottwald naopak žiadal vyvodiť dôsledky voči DS, pretože "''vedie na Slovensku kampaň, ktorá môže veľmi poškodiť záujmy republiky a jednotného štátu. Povážlivým spôsobom je kritizovaný postup prezidenta republiky. Také stanovisko ako zaujala DS nie je zlučiteľné s jej účasťou vo vláde."''<ref name=":0" /> Aj tieto rozpory viedli k tomu, že 20. februára 1948 podali vo vláde demisiu práve zástupcovia strán ČSNS (4), ČSL (4) a DS (4), ktoré boli za udelenia milosti Tisovi, čo nakoniec viedlo k [[Februárový prevrat|vládnej kríze 1948 (Februárový prevrat)]].<ref>Armin Rosen, Elena Holodny: 22 brutal dictators you've never heard of, businessinsider.com, &nbsp;20. feb. 2016 (anglicky) [http://www.businessinsider.com/brutal-dictators-youve-never-heard-of-2016-2 Online]</ref><ref>Nikola Bučeková: Svet vidí v Tisovi diktátora, Pravda, 22. feb. 2016, [http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/384378-svet-vidi-v-tisovi-diktatora/ Online]</ref>