Norimberské zákony: Rozdiel medzi revíziami

Druhý zákon ([[Zákon o ochrane nemeckej cti a krvi]]) zakázal uzatvárať manželstvá medzi Nemcami a Židmi. Židovským domácnostiam bolo zakázané zamestnávať nemeckých služobníkov. Židom bolo tiež zakázané vyvesovať ríšsku štátnu vlajku alebo používať jej farby.

 

 

Vzhľadom na to, že ani nacisti nemali k dispozícii žiadny spoľahlivý vedecký prostriedok na zisťovanie rasy, bola pre určenie židovského pôvodu podľa Norimberských zákonov rozhodujúca príslušnosť prarodičov k židovskej náboženskej obci. Za plného Žida bol považovaný každý, kto pochádzal aspoň z troch židovských prarodičov. Veľmi komplikovaná bola potom kategorizácia tzv. "miešancov". Za "miešancov prvého stupňa" či "položidov" boli považovaní tí, ktorí mali dvoch židovských prarodičov a k dátumu vydania Norimberských zákonov neboli členovia židovskej náboženskej obce, ani nežili v manželstve so Židom (v opačnom prípade boli považovaní za plných Židov). "Miešanci prvého stupňa" mali síce podobné práva ako plnoprávni nemeckí občania, ale mali aj niektoré obmedzenia, napr. smeli uzavrieť manželstvo iba s "miešancom prvého stupňa". Za "miešanca druhého stupňa" boli uznávaní všetci, ktorí mali jedného židovského prarodiča. Vzťahovali sa na nich síce niektoré obmedzenia vo výbere povolania, ale všeobecne platilo, že cieľom bola ich integrácia do nemeckej spoločnosti. Preto boli tiež napr. odvádzaní do Wehrmachtu, nemeckej armády. Ďalšie komplikované nariadenia sa zaoberali otázkou, do ktorej z predchádzajúcich kategórií patria deti narodené zo zmiešaných manželstiev.

 

 

{{Dejepisný výhonok}}