Otto Lilienthal: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: pl:Otto Lilienthal Zmenil: he:אוטו ליליינטל |
d jazyk |
||
Riadok 9:
|Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nemecko]]
|}}
'''Otto Lilienthal''' (* [[23. máj]] [[1848]], [[Anklam]] – † [[10. august]] [[1896]], [[Berlín]]) bol významný nemecký priekopník letectva. Postavil veľké množstvo [[klzák]]ov, ktoré na rozdiel od prác jeho predchodcov boli plne ovládateľné. Taktiež zostrojil (
== Životopis ==
Riadok 18:
Otto spolu s bratom Gustavom žili v dobe plnej technických noviniek, a obaja sa rozhodli pre štúdium na technických školách. Otto po ukončení priemyslovej školy v [[Postumim]]e nastúpil v roku 1867 na priemyslovú akadémiu. Počas prvých prázdnin spolu s Gustávom postavili druhý model stroja ťakšieho ako vzduch (prvý vznikol už pred nástupom na akadémiu).
:''Tento druhý model bol už podstatne zložitejší. Bol skonštruovaný z 3-metrových palisandrových latiek,
Krátko po tom ako bratia získali štipendium a teda prostriedkov na stavbu nových modelov sa v roku [[1870]] začala vojna s Francúzskom. Otto ešte stihol dostať inžiniersky diplom a stal sa vojakom. Jeden list z obdobia vojny hovorí, že nesplnil rozkaz dôstojníka zostreliť francúzsky pozorovací balón, ale namiesto toho unesene pozoroval jeho let.
Riadok 25:
Po skončení vojny Otto pracoval vo firme ''Maschienenfabrik von Schwarzkopff'' v [[Berlín]]e. Firma sa zaoberala výrobou parných strojov, zariadenia pre plynárne, vodárne a ďalšie zariadenia podľa želania zákazníka. Otto postavil prístroj na meranie mávacej sily, modely vrtuľníka a špeciálny parný stroj na pohon pre ''[[ornitoptéra|ornitoptéru]]''. kotol parného stroja musel maximálne odľahčiť a tak vznikla konštrukcia trubkového kotla z mosadzných trubičiek hrubých 6 mm. Parný stroj aj so zásobou liehu mal hmotnosť 2,5 kg a dodával výkon 0,19 kW. Ornitoptéra sa pri prvom pokuse rozpadla, avšak kotol Ottovi Lilienthalovi zabezpečil existenciu. Neskôr založil továreň na trubkové parné kotle v Berline (1881).
Počas štúdii zahraničných zdrojov Otto a Gustav došli k záveru, že existuje profil, ktorý pri pohybe vpred nadnáša viac ako rovná doska. V roku [[1889]] Otto vydáva známu knihu ''„Der Vogelflug als Grunlage der Fliegerkunst“'' (Vtáčí let ako základ umenia letu). V tej dobe už bol Otto vďaka vlastnej firme dobre zabezpečený a začali s bratom novú sériu vážny pokusov o postavenie lietajúceho stroja. Otto Lilienthal prednášal v rôznych spoločnostiach pre vzduchoplavbu a neustále kritizoval odporcov aparátov
=== Úspech s klzákmi ===
So stavbou prvého [[klzák]]u začali v júli [[1890]]. Klzák ''Möve Nr.1'' mal rozpätie 11 metrov a hĺbku krídla 1,40m.
[[Obrázok:PlaneurLilienthal1.jpg|thumb|right|220px|Skúšobný skok na klzáku Nr.3. Pozorovateľmi sú technik Eulitz a mlynár Schwach. Dewitz 1891]]
Klzáky uskladnili v neďalekom sklade ktorý patril miestnemu mlynárovi. Keď sa Otto vybral lietať, spolu s mlynárom
Nie všetky pokusy boli plne úspešné, klzák nebol doposiaľ úplne stabilný a Otto zväčsil stabilizačnú plochu a vzpätie. Takisto staval mové modely klzákov. V jednu nedeľu sa Otto vybral uskutočniť ďalšiu sériu letov. Fúkal silný vietor, ale napriek protestom mlynára Swacha klzák Nr.3 niesli na kopec. Vietor im cestou aparát vytrhol a vrhol ho do poľa. Poškodenie nebolo veľké a Otto ho opravil na mieste odrezaním výstužného prútu. Na kopci, akurát vo chvíli keď bol Otto pripravený k letu sa do klzáku oprel nárazový vietor a vyniesol aparát do výšky 6 metrov. Otto klzák zvládol, ale let bol zrejme dosť divoký, lebo pri pristátí si vymkol nohu. Napriek mlynárovmu odporu klzák opäť vyniesli na vrch. Pri druhom lete si vymkol rameno a tak sa v ten deň už
V lete [[1892]] dokončil Otto Lilienthal nové lietadlo Nr.4, ktoré malo okrem iných
V lete [[1893]] Otto Lilienthal opäť zmenil pôsobisko, keď objavil miesto Rhinower Berge, ktoré pozostávalo v reťaze prakticky kužeľovitých pahorkov. Miesto vyhovovalo pre všetky smery vetru. Tu dosahoval Otto Lilienthal veľmi dobré výsledky, ale dobre sa vycvičil aj v ovládaní klzáka, keďže na kopci prevládal nárazový vietor. Letec riadil klzák zmenou ťažiska - presúval, či vykopával nohy podľa chovania klzáku. Pokusy Otto Lilienthal uskutočňoval často pri rýchlosti vetra 7 až 8 m/s, pri ktorých klzák takmer úplne visel vo vzduchu. V rokoch [[1893]] a [[1894]] stihol postaviť lietadlá Nr.6, Nr.7, Nr.8, Nr.9, Nr.10, Nr.11 a Nr.12. Lietadlo Nr.6 malo mávacie krídla a ešte v roku [[1893]] bolo patentované. Klzák Nr.12 mal meniteľný uhol zakrivenia profilu pomocou nastaviteľnej nábežnej hrany krídla. Počas roku [[1894]] začal Lilienthal pri skúškach používať umelo navŕšenú haldu nazývanú ''Fliegeberg''.
[[Obrázok:Otto flying.jpg|thumb|240px|left|Let na klzáku Nr.11, umelý kopec ''Fliegeberg'' 1894]]
Klzák Nr. 11 sa stal najznámejší. Dobre lietal a vznikol v niekoľkých kusoch. Dokumentáciu v lete 1894 kúpil M. Herring, ktorý v lete 1894 postavil a skúšal 2 exempláre v [[USA|Amerike]] (Jeden je zachovaný v ''National Air and Science Museum'' vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]]. Jeden exemplár sa zakúpil po účasti na Ottových
V roku [[1895]]
<br clear=left>
Riadok 55:
== Technický popis klzáku Nr. 11 ==
Klzák Nr.11 bol ako ostatné typy Otta Lilienthala závesným klzákom celodrevenej (prútenej) konštrukcie s pláteným poťahom. Trup (alebo skôr rám) tvorila elipsa z ohnutého lieskového, alebo obdobného druhu dreva. Krídla niesol mohutnejší nosník končiaci tesne za eliptickým rámom, pravdepodobne z borovicovej laty. Krídlo bolo plátnom potiahnuté len zhora a bolo vystužené
=== Technické údaje ===
| |||