'''Fonograf''' bol najrožšírenejší prístroj na počúvanie reprodukovanej hudby odkoncom 19. storočia. Vynašiel ho roku 18701877 doThomas 80-tychAlva rokovEdison. 20Po prvej svetovej vojne sa prestal bežne používať, nahradil ho [[gramofón]]. storočiaZvuková informácia je zachytená na voskový povrch prenosného valca.
== HistóriaDejiny ==
'''=== Fonautograf''' ===
Prvý známy vynález fonografického nahrávacieho zariadenia je '''[[fonautograf''']], patentovaný [[25. marca]] [[1857]]. Vynašiel ho francúzFrancúz [[Edouard-Leon Scott]]. Dokázal zachytiť zvuk na viditeľné médium, ale nebol určený na prehrávanie nahratého zvuku. Zariadenie pozostávalo zo suda alebo lievika pripojeného k membráne. Membrána bola pripojená k ihle, ktorá zapísala záznam zvuku na začiernené sklo. Fonautograf bolsa používaný napoužívalna štúdium zvuku a reči. Jeho význam bol plne pochopený až s vynálezom fonografu, ktorý ukázal že priebeh signálu zapísaný fonautografom bola nahrávka, ktorú bolo možné opäť prehrať.
'''===Fonograf'''===
[[Thomas Alva Edison]] ohlásil vynález fonografu -zariadenia na nahrávanie a prehrávanie zvuku- [[21. novembra]] [[1877]] a demonštroval ho po prvý krátprvýkrát [[29. novembra]]. Fonograf bol patentovaný [[19. februára]] [[1878]]. Zvuk bolsa na prvom fonografe zapisovanýzapisoval na valec potiahnutý staniolovou fóliou a otáčanýotáčal sa ručne pomocou kľuky. Pri reprodukcii bolo nutné otáčať kľukou rýchlosťou podobnou tej pri nahrávaní, aby bol zvuk zrozumiteľný. Patentovaný fonograf už obsahoval naťahovací strunový motor a experimentálny diskovýplatňový fonograf. Edison však ďalej až do roku 1913 pracoval s valcovým fonografom v presvedčení o vedeckej korektnosti tohto prístupu. V roku 1886 [[Alexander Graham Bell]], Chichester Bell a Charles Tainter použili odolnejší voskový valec a pripevnili ihlu ako nástroj na rezanie čím dostali čistejšiu nahrávku. Svoju verziu patentovali pod názvom [[grafofón]].
Po prvej svetovej vojne sa prestal bežne používať, nahradil ho [[gramofón]].
