Otho: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Thijs!bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: zh:奧索
dBez shrnutí editace
Riadok 2:
'''Marcus Salvius Otho''' (* [[25. apríl]] [[32]] – † [[16. apríl]] [[69]]) bol [[staroveký Rím|rímsky]] cisár od [[15. januára]] do [[16. apríla]] roku [[69]], druhým cisárom v [[Rok štyroch cisárov|Roku štyroch cisárov]].
 
Pôvodne bol priateľom cisára [[Nero|Nera]], jeho žena [[Poppaea Sabina]] však upútala Neronovu pozornosť a stala sa jeho milenkou. Nero nepohodlného Othona vymenoval za [[prétor]]a vzdialenej [[LusitaniaLuzitánia|Lusitanie]]. Keď o 10 rokov neskôr jeho sused [[Servius Sulpicius Galba]], správca provincie [[Hispania Tarraconensis]], viedol protinerovské povstanie, postavil sa Otho na jeho stranu. Galba sa stal cisárom, ale bol bezdetný a Otho dúfal, že sa stane jeho nástupcom. Galba však adopciou [[Lucius Calpurnius Piso Licinianus|Pisona Liciniana]] Othonove nádeje zmaril a ten sa preto odhodlal k odvážnemu úderu. Podplatil vojakov prétoriánskej gardy, ktorým boli dlho odpierané odmeny, nechal sa nimi prehlásiť cisára a tí protichodnými informáciami dezorientovaného Galbu brutálne zavraždili na Fóre, keď sa s úmyslom utíšiť vzburu predieral davom smerom k prétoriánskym kasárňam. Senát bez námietok schválil Othonove vymenovanie za cisára.
 
V germánskych provinciách medzitým prebiehala [[Aulus Vitellius Germanicus|Vitelliova]] vzbura proti Galbovi. Správa o jeho zavraždení však ťaženie vzbúrených légií na Rím nezastavila. Občianska vojna vyvrcholila [[bitva pri Bedriaca|bitkou pri Bedriaca]], v ktorej bolo Othonovo vojsko porazené. Otho v reakcii na porážku demonštratívne spáchal samovraždu, aj napriek tomu, že sa mu na pomoc ponáhľali posily a vojna ešte ani zďaleka nebola stratená.