Kysucké Nové Mesto (okres): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
interwiki
NEUMIESTŇUJTE TU BEZ POVOLENIA DIELA CHRÁNENÉ AUTORSKÝM PRÁVOM!
Riadok 34:
[[pt:Kysucké Nové Mesto (distrito)]]
[[ru:Район Кисуцке Нове Место]]
 
Úvod k životnému prostrediu
Človek, ktorý sa živil zberom plodov, lovom živočíchov pre svoju obživu, bol priamo súčasťou prírodného prostredia, teda z hľadiska ekológie mal postavenie predátora. V celom svojom vývoji sa človek prispôsoboval podmienkam prostredia ako ostatné živočíchy, ale na rozdiel od nich ich začal postupne aj aktívne meniť, prispôsobovať ich naopak svojim potrebám.
Rozsiahle odlesňovanie spojené s rozvojom poľnohospodárstva, remesiel a neskôr v súvislosti so začiatkami priemyselnej revolúcie, rozmiestňovania výrobných činností v krajine, jednostranné obrábanie a vysúšanie pôdy, bezohľadný lov niektorých živočíchov a náhodné rozširovanie rastlinných a živočíšnych druhov – tým všetkým sa výrazne menili prírodné ekosystémy a narúšala sa pôvodná ekologická rovnováha v rozsiahlych oblastiach Zeme, čo spôsobovalo ďalšie zvýšenie vodnej a veternej erózie, devastáciu krajiny, vyhubenie mnohých druhov rastlín a živočíchov.
Vplyvy človeka na okolité prostredie nie sú už väčšinou lokálneho (miestneho) rázu, ale nadobudli globálny, celosvetový charakter. Zrýchlilo sa čerpanie a využívanie prírodných zdrojov, rozmiestňovanie rôznych ľudských výtvorov a výrobkov v prostredí a hromadenie najrôznejších odpadov. V súvislosti s celkovou chemizáciou prostredia sa do prírody dostávajú látky nezapadajúce do ustálených biogeochemických cyklov.
Pokiaľ boli ľudské činnosti v súlade s ekologickými zákonitosťami, vznikala kultúrna krajina s produktívnymi ekosystémami, v ktorých sa ustálila nová ekologická rovnováha.
Životným prostredím človeka rozumieme všetko, s čím človek (jedinec, spoločenská skupina alebo celé ľudstvo) je alebo môže byť v relatívne bezprostrednom vzájomnom vzťahu.
Súčasné problémy vzťahu človeka a jeho životného prostredia sú logickým dôsledkom doterajšieho nerovnomerného vývoja ľudskej populácie a jej prístupu k využívaniu a ovplyvňovaniu prírody.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Geomorfológia Kysuckého Nového Mesta
 
Na geologickej stavbe územia Kysuckého Nového Mesta a okolia sa zúčastňujú nasledovné geologické jednotky:
1.) Flyšové pásmo,
2.) Bradlové pásmo a pribradlová oblasť.
 
Flyšové pásmo- tvorí prevažnú časť územia. Je zoskupené v oblasti Javorníkov i Kysuckej vrchoviny paleogénom bystrickej jednotky, budovaním tzv. zlínskými vrstvami – slieňmi, argilitmi a glaukonistickými pieskovcami. Ílovce sú v prevahe nad pieskovcami.
 
Ich vzájomný pomer je 3:1 až 5:1. Praktická časť zlínskych vrstiev je tvorená slieňmi a tvrdými vápenitými ílovcami – argilitmi sivej, modrej a zelenosivej farby. Strategicky patrí toto flyšové súvrstvie k strednému až vrchnému oceánu a jeho hrúbku sa odhaduje na 1600 m. styk flyšového pásma s bradlovým na juhu je tektonický.
 
Bradlové pásmo: vystupuje v Kysuckej vrchovine v južnej časti územia. Vyznačuje sa zložitou geologicko-technickou stavbou, ktorú ovplyvnilo mohutné laramské vrásnenie, sprevádzané vznikom severovergentných štruktúr, intenzívne sávske vrásnenie, ktoré zapríčinilo vznik juhovergentných štruktúr a mladé sávske vrásnenie, ktorého výsledkom sú zlomy S-J smeru.
 
Bradlové pásmo sa líši od flyšového nielen zložením hornín, stavbou, ale aj povrchovým výzorom. Tvrdé útesy odolávajú viac hĺbkovej erózii, kým flyšové, mäkké formy pieskovcov, jej podľahli, takže flyšový kraj dostal viac zaoblenú formu. Kriedové horniny útesov, pozbavené mäkkého obalu, vyčnievajú nad okolie. Ich strmé svahy sa miestami striedajú s miernejšími a plytkejšími, ktoré vznikli z mäkších hornín.
 
Roľnícky sa viac využíva flyšový kraj, zatiaľ čo útesová časť je zastúpená lesmi, horskými lúkami a suchšími pasienkami. Krieda je v bradlovom pásme územia zastúpená rohovcovými škvrnitými vápencami neokomu, v nadloží ktorých vystupujú lalinocké a kysucké vrstvy (tzv. Radoľský útes, miestne zvaný Skalka). územie patrí do oblasti, kde sa prejavujú vertikálne pohyby zemskej kôry. Ročne sa územie v meste dvíha asi o 0,5 mm.
 
Základné typy reliéfu v rámci chotára mesta sú: reliéf rovín (pri Kysuci), reliéf eróznych brázd (Dubie, Suľkov) a reliéf vrchovinový až hornatinový (Tábor, Malé Vreteno, Steny). Reliéf ovplyvňujú aj v súčasnosti svahové a fluviálne pochody.
 
Svahové poruchy sú vo flyšových horninách, a to najmä zosuvy a zemné prúdy menšieho rozsahu (Poľana), stredné zosuvy sú menej časté (Tábor). Fluviálne pochody v údolí nie sú po zregulovaní Kysuce a jej niektorých prítokov také výrazné.
 
Geomorfologická tvárnosť územia odzrkadľuje jednak petrografické zloženie jednotlivých štruktúr územia, tektonickú stavbu i erózno-denudačné procesy, ktoré sa v tejto oblasti uplatňovali po ukončení alpínskeho vrásnenia až po súčasnosť.
 
Medzi typické javy v Kysuckom Novom Meste patria zosuvy, uplatňujúce sa prakticky na celom území, dominujúco v niektorých častiach flyšového pásma. Drobných príkladov zosuvov rôznych typov je mimoriadne veľa.
 
Pôda
 
Celková výmera okresu Kysucké Nové Mesto je 17 368 ha, z tejto výmery patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu 7 788 ha. Ornej pôdy je 2 006 ha a ostatné tvoria trvalé trávne porasty 5 782 ha. Viac ako polovicu rozlohy okresu zaberá lesný pôdny fond o výmere 9 817 ha. Možno konštatovať, že využitie nie je na dostatočnej úrovni.
 
Mnoho porastov je neobrobených a postupne zarastajú plevelnými drevinami a krovím. Na ornej pôde sa dopestovávajú poľnohospodárske produkty – zemiaky, obilniny a pod.
Okres Kysucké Nové Mesto sa rozprestiera SZ územia SR a má rozlohu 173,68 km2.
 
Na území Kysuckého Nového Mesta je viacero pôdnych typov. Pri Kysuci a jej prítokoch je typ fluvizem typická. Rieka často menila svoj tok, čo dokazujú riečne okruhliaky vo vzdialenosti 1 – 2 km od terajšieho toku. Kamenitosť je stredná. V bradlovom pásme pri Oškerde a Budatínskej Lehote sa vyskytujú rendziny a parendziny. Na flyši Javorníkov sú aj hnedé pôdy. V nich sa vyskytuje kambizem (pseudoglejová, kyslá pseudoglejová, nasýtená, luvizemná, kyslá podzolovaná i glejová).
 
Obsah humusu v pôde tvorí 2 – 5%. Pôdy sú stredne bohaté na humus, miestami chudobnejšie. Podľa bonity je pôda málo produkčná. V údolí Kysuce sú pôdy stredne hlboké, s hĺbkou 30 – 100 cm, na svahoch iba do 30 cm.
 
Životné prostredie
 
Skládka TKO bola odhadnutá na 5 tisíc ton ročne. KLF – ZVL produkuje ročne okolo 1690 ton horľavého, 3400 ton nehorľavého a 910 ton netriedeného priemyselného odpadu. Najväčší podiel tvoria brúsne kaly. Toxický odpad sa odbúral zmenou technológie a zavedením novej kaliacej linky SCHIESTL 60 a SP 320, ktoré sú vybavené odlučovačmi odpadov. Prínosom pre životné prostredie je aj spaľovňa odpadov.
 
Kontaminácia žilinského kraja
 
Nadmerná hodnota olova prekročila limit v Kysuckom Lieskovci (okr. Kysucké Nové Mesto)
Vody
 
Územie Kysuckého Nového Mesta patrí do povodia Váhu a odvodňuje ho rieka Kysuca. Z nášho územia odvádza viac vody, ako napríklad : Dudváh, Žitava, Rimava, Torysa, či Topľa z väčších území povodia. Priemerný ročný prietok ďalších vodných tokov v kat. území Kysuckého Nového Mesta do Vadičovského potoka, Neslušanky a Snežnice je po 1 m / sek.
Vodné toky ovláda prietoková rozkolísanosť a vodnatosť závisí na zrážkach.
 
Kysuca
 
Donedávna sa za prameň rieky Kysuce považovalo viac jej skutočných prítokov, ako napríklad Trojačka – ľavostranný prítok vlievajúci sa do Kysuce v Makove – kopaniciach, vyvierajúci v Kysučanom (pod kótou 904 m) a pramene pod Lemešom (945 m n. m.)
 
Pracovníci Kysuckého múzea v Čadci prieskumom na podnet ONV – odboru kultúry v Čadci zistili, že hlavným prameňom Kysuce je najdlhší a najvodnatejší úsek toku „Spod Skaliska“, zvaný tiež „Pod Hričovom“ (1061 m) vo výške 975 m n. m. v blízkosti kóty Solisko v Javorníkoch, cca 1,5 km na juh od osady Jašovci (Makov).
 
Dĺžka Kysuce odtiaľto po ústie Váhu v Budatíne činí 66,3 km. Plocha povodia je 1038 km. Prekonáva spád 515 m. Na svojej ceste priberá 13 väčších prítokov (najväčším sú Bystrica, Černianka a Predmieranka) a desiatky menších potôčikov. Priemerný ročný prietok je 17,2 m / sek, špecifický odtok 16,581 m / sek. Najmenší priechod činil 0,9 m v zimnom období. Najvodnatejším mesiacom je marec.
 
Stav vôd nepriaznivo ovplyvňuje nepriepustné flyšové podložie, ktoré má minimálnu akumulačnú schopnosť. Vysoké množstvo zrážok na Kysuciach (priemerne 1067 mm za rok a vo vyšších polohách i viac) nepriaznivo pôsobí na rozdelenie zrážok, čo spôsobuje povodne a cez leto vysychanie potokov.
Kvalita vody je neuspokojivá (nedostatok kanalizácie, čističky odpadových vôd). Boli urobené úpravy koryta a spevnenie brehov na ochranu ciest a železnice.
 
V Kysuckom Novom Meste je na pravom brehu vybudovaná 3,6 km dlhá ochranná hrádza, podobne aj v mestskej časti Oškerda. V povodí Kysuce sa vyskytuje asi 20 druhov rýb, z ktorých najrozšírenejšie sú podustvy, mreny, jalce a pstruhy. Treba snáď dodať, že priemerná teplota vody je 8,5 °C.
Ľadové úkazy sa v priemere vyskytujú 69 dní v roku, zamŕza 33 dní v roku.
 
 
Vodná nádrž Neslušanka
 
Vodná nádrž má plochu 09,5 ha. Je pri nej postavený pre prevádzkové účely ZO Slovenského rybárskeho zväzu Kysucké Nové Mesto dom typu OKÁL za 800 tis. korún.
Výška sypanej hrádze je 10,5 m. Hodnota diela činila 15 miliónov 500 tisíc korún. Do nádrže vteká potok Neslušanka. Nádrž bola uvedená do prevádzky 25. novembra 1987. S ohľadom na krásne prostredie, v ktorom sa nachádza, slúži aj rekreačným účelom a rybolovu. Základná organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v našom meste má, vrátane mládeže, 450 členov. Prevádzka nádrže (zarybnenie a pod.) stojí ročne okolo 200. tisíc Sk. Za to isté obdobie nasadia rybári do nádrže napr. 50 q kaprov, ale i liene, zubáče a pstruhy podľa možnosti. Domestikovali sa tu labute divé. Už dvakrát priviedli na svet mláďatá.
Minerálne pramene
 
Prameň pod Žiarom I
K prameňu sa môžeme dostať z obce Nesluša, poľnou cestou začínajúcou v miestnej časti „Drndovka“. Nespevnená prašná cesta smerujúca na severozápad prechádza po 1000 m do úzkeho chodníka, ktorý po ďalších cca 500 m križuje bezmenný potok. V bezprostrednej blízkosti od uvedeného križovania vyviera priamo z pravého kamenito-ílového brehu potoka vrstevnatý prameň sírovodíkového typu /klasický vajcový zápach/. Prameň nie je prekrytý, iba upravený z kameňov ako studnička. Využitie prameňa je minimálne. Približne 5 m nad týmto prameňom je praktický rovnaký prameň, nazývaný „Pod Žiarom II“.
 
 
Vajcovka Poľany
Po prejdení obce Nesluša prechádza miestna komunikácia do spevnenej lesnej cesty, vinúcej sa popri potoku Neslušanka. Po 1,5 km, v stiesnenom údolí, je po pravej strane lesnej cesty úzka drevená lávka, vedúca k min. prameňu Nesluša – Poľany. Prameň vyteká z plastovej rúry, osadenej do záchytu vymurovaného z prírodného kameňa. Nad vyústením je osadená medená doska: „PRAMEŇ IVANA SUCHÁŇA“. Siričitá, resp. vápenno-siričitá voda je využívaná predovšetkým miestnym obyvateľstvom na pitie. Výhodou je jeho dobrá prístupnosť – iba niekoľko metrov od spevnenej lesnej cesty. Voda z prameňa voľne odteká do potoka Neslušanka.
 
 
 
Pod Žiarom II
K prameňu sa môžeme dostať z obce Nesluša, poľnou cestou začínajúcou v miestnej časti „Drndovka“. Nespevnená prašná cesta smerujúca na severozápad prechádza po 1000 m do úzkeho chodníka, ktorý po ďalších cca 500 m križuje bezmenný potok. V bezprostrednej blízkosti od uvedeného križovania vyviera priamo z pravého kamenito-ílového brehu potoka vrstevnatý prameň sírovodíkového typu /klasický vajcový zápach/. Prameň nie je prekrytý, iba upravený z kameňov ako studnička. Využitie prameňa je minimálne. Približne 5 m pod /po prúde/ týmto prameňom je praktický rovnaký prameň, nazývaný „Pod Žiarom I“.
 
 
Prameň za domom č. 494
Prameň sa nachádza v hornej časti obce. Po ľavej strane cesty smerom od centra, stojí starý udržiavaný drevený dom typu pôvodnej ľudovej architektúry, za ktorým tečie potok Neslušanka. Vo svahu nad potokom, v listnatej vegetácii, cca 30 m od brehu vyviera zo svahu vrstevnatý prameň sírovodíkového typu /klasický vajcový zápach/. Prameň je provizórne prekrytý kusom vlnitého plechu, upravený z kameňov ako studnička. Využitie prameňa je minimálne. Voda z prameňa vteká do Neslušanky.
 
 
Vajcovka I
Prameň sa nachádza v závere doliny. Na konečnej zastávke autobusov prejdeme cez rieku Ochodničanku, za ktorou je /cca 15 m/, v oplotenom areáli o rozlohe 158 m2 prírodná pamiatka „Ochodnický prameň“. Vyteká z kamennej, dreveným šindľom prekrytej studne. Pri vstupe do areálu je tabuľa so štátnym znakom a textom „PRÍRODNÁ PAMIATKA“, pod ňou informatívna tabuľa s textom: „Marinogénna minerálna voda, natriovo-chloridového chemického zloženia s obsahom sírovodíka“. Voda z prameňa je využívaná obyvateľmi širokého okolia. Voda z prameňa voľne vteká do Ochodničanky. Cca 25 m juhovýchodne od areálu tohto prameňa je prameň Ochodnica, Vajcovka
 
 
Vajcovka II
 
 
Podnebie
 
Kysucké Nové Mesto patrí do mierne teplej klimatickej oblasti Slovenska. Iba vrcholy Stien, s nadmorskou výškou 800 m a viac patria do chladnej klimatickej oblasti. Samotné mesto bez mestských častí sa nachádza v teplej oblasti, lebo minimálne 50 dní v roku je s teplotou denného maxima 25 °C a viac.
 
Priemerná ročná teplota v meste je 8.01 °C. Vegetačné obdobie trvá približne 275 dní v roku (denná teplota 5 °C a viac), užšie vegetačné obdobie 150 dní (denná teplota 10 °C a viac).
Priemerná júlová teplota je 17 °C, januárová – 4,5 °C.
 
Mesto patrí medzi stredne vlhké lokality Slovenska, pretože priemer zrážok v meste je 779 mm, z čoho 474 mm pripadá na vegetačné obdobie. Snehová prikrývka býva v údolí Kysuce do 50 cm a trvá 80 až 100 dní. Mrazivých dní je v meste ročne 120 – 140, zamračených 120 – 150 a jasných 40 – 60.
 
Dominujúce smery vetrov sú zo severu (25%), z juhu (21%) a juhozápadu (14%). Percentuálny zvyšok tvoria iné vetry a bezvetrie. Priemerné ročné rýchlosti vetra sú 2 – 3 m/ sek.
 
 
Plynofikácia
 
každému je jasné, že plynofikácia v meste zlepšila životné prostredie nielen obyvateľov tejto lokality, ale aj širokého okolia. Už len málokde vidno stúpať z komína dym. Do konca roku 1999 bola plynofikovaná:
- kotolňa v Tŕsti
- V1 kotolňa na ceste do Rudiny
- kotolňa KLF – ZVL
- byty v rodinných domoch
Mesto je úplne splynofikované, práve tak aj Budatínska Lehota, Oškerda, Dubie i Neslušská cesta, III. etapa.
 
Vegetácia
 
V katastrálnom území mesta sú viaceré vegetačné stupne. Z vegetácie prevládajú:
- tvrdý lužný les na riečnej nive a pri väčších prítokoch Kysuce,
- dubovo – hrabové lesy,
- bukové a jedľové lesy kvetnaté,
- lipovo – javorový les,
- bukové lesy kalcifidné na bradlách.
-
Pôvodná vegetácia sa zachovala najmä v juhovýchodnej časti chotára.V severozápadnej prevládali smrekové monokultúry. Údolie Kysuce bolo odlesnené. Pre flyšové pásmo je typická menej pestrá vegetácia, ako pre bradlové.
 
Fauna patrí u nás do eurosibírskej podoblasti – palesrktickej a horskej fauny. V intraviláne mesta sa vyskytuje napríklad vrabec domový, hrdlička záhradná (ktorá sem priletela z Bulharska a tu sa značne rozmnožila), belorítka obyčajná, myš domová, potkan obyčajný, lasica obyčajná a tchor obyčajný.
 
V okolí mesta žije lovná zver, ako zajac poľný, srnec hôrny, jeleň obyčajný, sviňa divá, líška obyčajná, bažanty, jarabice – posledné dva druhy pre nepriaznivé podmienky ustupujú.
 
 
Ochrana prírody
 
Na území sídelného mesta, resp. okresu sa nachádzajú:
 
A. územia chránené podľa zák. SNR č. 1/1955 Zb. SNR – kat. A.B
- chránený prírodný výtvor KYSUCKÁ BRÁNA,
- štátna prírodná rezervácia ROCHOVICA,
- štátna prírodná rezervácia BRODNIANKA,
- chránený prírodný výtvor VEĽKÉ OSTRÉ,
- Ľadonhora, nm. v. 999 m, navrhnutá na ŠPR.
 
KYSUCKÁ BRÁNA je chránený prírodný výtvor. Leží v prielome rieky Kysuce, pruhom bradlového pásma medzi obcami Rudinka, Vranie a Brodno. Prechádza ňou cestná a železničná komunikácia. tvorí najnižšie miesto celého kysuckého údolia a impozantný vstup do južnej časti Kysúc. Je častým cieľom odborných exkurzií.
 
Tvoria ju štátne prírodné rezervácie Rochovica a Brodnianka. nachádzajú sa na rozhraní okresov Žilina a kysucké Nové Mesto.
 
ROCHOVICA sa nachádza v kat. území obcí Vranie a Rudinka. Má výmeru 31,58 ha, s ochranným pásmom s výmerou 3,20 ha. je vysoká 640 m n. m. Južné svahy sú strmé až 30 – 40°. V lesných spoločenstvách sa vyskytujú vzácne teplomilné druhy, ktoré tu dosahujú jedno z najsevernejších rozšírení na území Slovenska. Rastú tu buky, jedle, borovice a javory.
 
Zastúpené sú tu aj teplomilné kry. V roku 1973 bola časť porastu poškodená požiarom, teraz je porast nahradený výsadbou pôvodných druhov. Temeno Rochovice opevnil valom ľudí púchovskej kultúry. Hrádok poskytoval ochranu obyvateľstvu Vrania.
 
BRODNIANKA sa nachádza v katastri obci Brodno a Snežnica. Meria 720 m n. m. Má výmeru 25,94 ha, s ochranným pásmom až 33,3 ha. Juhozápadné svahy sú strmé 25 – 40°. Sú rozbrázdené úzkymi pozdĺžnymi žľabmi.
 
Najcennejšou časťou rezervácie je dubový porast, ktorý tu má jeden zo svojich najsevernejších výskytov na Slovensku. Bohatá flóra s teplomilnými druhmi a pomerne zachovalé drevinné zloženie sú predmetom vedeckého výskumu.
 
B. územia s významnými biologickými a estetickými hodnotami:
- C kst.,
- krajinný priestor Škorča – Tábor, Majtánky,
- údolie potoka Snežnica,
- údolie potoka pod Vretenami;
 
C. biologický hodnotná lokalita: Pod Škorčou;
 
D. chránené stromy v kategórii chránený prírodný výtvor:
- lipa severne od kysuckého Nového Mesta,
- lipa na Litovelskej ulici,
- vŕba pri železničnej stanici,
- topole pri JRD Radoľa,
- lipy pod vrchom Vrch v Rudine,
- lipy v Povine, Lopušných Pažitiach a Snežnici;
 
Stromy chránené uznesením Rady ONV č. 227/69 a č. 184/79:
- pagaštany pri kostole P. Márie,
- park pri hoteli Kysuca (lipy, pagaštany, vŕby),
- lipa na ul. 1. mája pri pošte,
- lužný les medzi sídliskom Kamence a Kysucou.
 
- LIPA pri Kysuckom Novom Meste.
Je to jeden z prvých stromov, vyhlásených na Kysuciach za chránené. Lipa malolistá (TILIA CORDATA) sa nachádza na severnom okraji intravilánu mesta.
Vysadená bola pravdepodobne ako hraničný strom chotára mesta. zatiaľ čo v roku 1973 poprsný obvod strom bol 528 cm, v roku 1996 mal o 25 cm viac, teda 553 cm. Pri koreňoch meria 693 cm. Odhadovaný vek je 500 rokov. Je živým symbolom histórie Kysúc s vysokou krajinársko – etickou funkciou.
 
- SMUTÁ VŔBA (chránený prírodný výtvor – v r. 1996 objem kmeňa vo výške 1m bol 360 cm) pri budove štátnej školy vedľa železničnej stanice v meste.
Krajský úrad v Žiline rozhodol 22.12.1999 pod č. 9913967/18 o zrezaní chráneného prírodného výtvoru – smutnej vŕby, pretože jej vnútro bolo napadnuté chorobami. Konáre ohrozovali chodcov i žiakov na školskom dvore.
 
Smutná vŕba „Lipka“ vyše mesta
 
Môj postoj k ochrane životného prostredia
 
Životné prostredie a človek ako jedinec v ňom predstavujú jeden systém a jeden celok, aj keď mnohí z nás na to zabúdajú. Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí. Stredná dĺžka života v SR sa u mužov pohybuje okolo 68 rokov a u žien 77 rokov. V porovnaní s vyspelými krajinami tak patríme medzi krajiny s najnižšou dĺžkou života. Z príčin úmrtnosti pretrvávajú srdcovo-cievne ochorenia a onkologické ochorenia, ktorých počet stále narastá, pričom sa prejavujú stále častejšie u nižších vekových skupín.
 
Zdravé životné prostredie a zdravý spôsob života idú ruka v ruke so zdravím a hodnotným prežívaním života každého z nás.
 
Prioritami preto naďalej zostáva znižovanie znečistenia ovzdušia, vôd, pôdy, zabezpečenie ochrany fauny, flóry, ostatných prvkov biologickej a krajinnej diverzity, odstraňovanie rizikových faktorov v životnom prostredí, ako sú hluk, žiarenie, biologická bezpečnosť v súvislosti s geneticky modifikovanými organizmami, a v neposlednej miere odpady vo sfére svojho vzniku i nakladania s nimi.
 
S cieľom zlepšiť podmienky pre rozvoj zdravého života, zamedziť ich ohrozeniu pre budúce generácie, je nutné pokračovať v trende náprav v minulosti spôsobených škôd a realizácie rozvoja spoločnosti tak, aby neboli ohrozené podmienky zdravého života budúcich generácií.
Nečistoty v ovzduší ovplyvňujú ľudské zdravie, spôsobujú úhyn živočíchov vo voľnej prírode, u hospodárskych zvierat sa prejavujú zníženou produkciou a spôsobujú úhyn včiel. Nečistoty v ovzduší pôsobia výrazne aj na urýchľovanie korózie, na rozpad stavebných hmôt, poškodzovanie náterov.
Do vodných tokov sa vypúšťajú odpadové vody z priemyslu, z poľnohospodárskej výroby a z miest. Nečistotami sú napr. ropné produkty, saponáty, rozličné kaly, toxické látky, ale aj silážne šťavy, močovka a iné organické látky, ktoré často prenášajú aj zárodky infekcií, a cudzopasníky.
Pôda je v úzkom vzťahu k ovzdušiu a k vode, s ktorými spoločne vytvára neoddeliteľný systém. Preto je ohrozovaná každým znečisťovaním ovzdušia a vody. „Kyslý“ dážď okysľuje pôdu, a tým sa menia jej vlastnosti, vyplavuje sa viac vápnika, horčíka, draslíka, ničia sa pôdne organizmy a pôda sa menej prevzdušňuje.
Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. V rukách každého jednotlivca je sila - pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, ale aj deštrukčná sila - zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Použitá literatúra:
 
- výpis z registra minerálnych prameňov MZ - inšpektorátu kúpeľov a žriedel v Bratislave
- publikácia P. Krahulca - Minerálne vody Slovenska z roku 1977
- JUDr. Milan Straňan – Kysucké Nové Mesto II. 2001
- JUDr. Milan Straňan – Kysucké Nové Mesto I. 1998
- Okresný výbor SZOPK v spolupráci so správou CHKO Kysuce a ONV – odborom kultúry v Čadci, 1998