Ignaz Schiffermüller: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 65 bajtov ,  pred 14 rokmi
chýba zhrnutie úprav
 
Profesor Ignaz Schiffermüller patrí k najvýznamnejším rakúskym polyhistorom s všestrannými a rozsiahlymi vedomosťami takmer vo všetkých vedných odborov vtedajšej doby. Bez pochybností bol veľkým a pre naše územie významným [[entomológ|entomológom]] – [[taxonóm|taxonómom]], ktorý spoločne s [[Johann Nepomuk Cosmas Michael Denis|Johannom Nepomukom Cosmasom Michaelom Denisom]] ([[1729]] – [[1800]]) pracovali na monumentálnom diele, s významom až do dnešných dní. V priebehu jeho dlhého a produktívneho života, takmer 80 rokov, položil jeden zo základných kameňov vedy o [[motýle|motýľoch]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] a tiež ďaleko za hranicami [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko – Uhorskej monarchie]].
Viac ako 400 [[druh (taxonómia)|druhov]] a [[poddruh|poddruhov]] hmyzu z územia [[Rakúsko|Rakúska]] nesie jeho meno, ako autora popisu. Je to takmer 10% druhov [[motýle|motýľov]], ktoré sa vyskytujú v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Okrem [[entomológia|entomológie]] sa vo významnej miere venoval i teoretickým základom fyzikálnych princípov svetla, ako i viacerým ďalším vedným odborom.
 
Ignaz Schiffermüller sa narodil 2. 11. [[1727]] (niekedy sa udáva aj dátum narodenia 2.10.[[1727]]) v
meste [[Hellmonsödt]] v Hornom Rakúsku.
meste [[Hellmonsödt]] v Hornom Rakúsku. Absolvoval komplexné univerzitné vzdelanie. Študoval veľa rôznych predmetov, vrátane numizmatiky, mineralógie, botaniky, entomológie a ornitológie a samozrejme teológie. Svoje štúdia úspešne ukončil a promoval v roku [[1759]]. Po skončení univerzitného teologického štúdia vo Viedni bol Ignaz Schiffermüller vysvätený za kňaza. Okrem uvedeného sa venoval tiež štúdiu botaniky, entomológie a ornitológie. V roku [[1757]] Ignaz Schiffermüller začal zbierať [[hmyz]], špeciálne [[motýle]] a múry, ale i [[chrobáky]]. V svojom najvýznamnejšom monumentálnom diele spracoval [[motýle]] dolného Rakúska a okolia Viedne. Popisuje tu zoznam asi 1150 druhov motýľov, z ktorých mnohé druhy popísal ako „nové pre svet“ práve v tejto práci, ktorej názov je: "Systematische Verzeichnis der Schmetterlinge der Wienergegend herausgegeben von einigen Lehrern am k. k. Theresianum“.
 
meste [[Hellmonsödt]] v Hornom Rakúsku. Absolvoval komplexné univerzitné vzdelanie. Študoval veľa rôznych predmetov, vrátane numizmatiky, mineralógie, botaniky, entomológie a ornitológie a samozrejme teológie. Svoje štúdia úspešne ukončil a promoval v roku [[1759]]. Po skončení univerzitného teologického štúdia vo Viedni bol Ignaz Schiffermüller vysvätený za kňaza. Okrem uvedeného sa venoval tiež štúdiu botaniky, entomológie a ornitológie. V roku [[1757]] Ignaz Schiffermüller začal zbierať [[hmyz]], špeciálne [[motýle]] a múry, ale i [[chrobáky]]. V svojom najvýznamnejšom monumentálnom diele spracoval [[motýle]] dolného Rakúska a okolia Viedne. Popisuje tu zoznam asi 1150 druhov motýľov, z ktorých mnohé druhy popísal ako „nové pre svet“ práve v tejto práci, ktorej názov je: "Systematische Verzeichnis der Schmetterlinge der Wienergegend herausgegeben von einigen Lehrern am k. k. Theresianum“.
 
Ignaz Schiffermüller zomrel 21. júna [[1806]] v dedine [[Waizenkirchen]], asi 40 km západne od Linzu.
 
Zbierka [[motýle|motýľov]] Ignaza Schiffermüllera sa po jeho smrti v roku 1806 nachádzala v Kaiserlichen Hof – Naturalienkabinett (dnes Naturhistorisches Museum) vo Viedni, kde bola v roku [[1848]] spoločne s
Denisovou zbierkou úplne zničená.
 
==Zdroje informácií o autorovi==
 
Eiselt, J. N.: 1836, Geschichte, Systematik und Literatur der Insektenkunde. Leipzig viii + 255 pp, 52 – 53.
Speta, F.: 1988, Ignaz Schiffermüller, in seiner Heimat vergessen! In: Das Mühlviertel – Natur Kultur Leben, Linz, 141 – 146.
 
==Bibliografia==
 
Schiffermüller, I.: 1772, Versuch eines Farbensystems, (Ordnung der Farbenclaße?). A. Bernardi, Wien. 4°. Mit gestoch, Titel – und Schlußvign., 2 gestoch. Farbentafeln und doppelblattgr. Tabelle. 4 Bl., 82 pp.
Schiffermüller, I.: 1775, Ankündigung eines systematischen Werkes von den Schmetterlingen der Wiener Gegend. A. Bernardi, Wien, 323 pp., 3 col. Taf.
1 511

úprav