Vznik hviezdy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Riadok 8:
 
== Vznik hviezdy ==
Hviezdy vznikajú z chladných a riedkych prachových a plynových mračien. Mračnom nemyslíme čosi ako pozemské [[oblak]]y, v skutočnosti sú tieto mračná nesmierne riedke a predstavujú lepšie [[vákuum]], aké sme schopní na [[Zem]]i vytvoriť, ich hustota býva iba niekoľko [[atóm]]ov na centimeter kubický. Tieto mračná sa nazývajú tiež hviezdotvorné [[hmlovina|hmloviny]]. Ide prevažne o [[emisná hmlovina|emisné hmloviny]]. Príkladom takýchtakýc[[Médiá:Príklad.ogg]][[Médiá:Príklad.ogg]][[Médiá:Príklad.ogg]][[Médiá:Príklad.ogg]][[Médiá:Príklad.ogg]][[Médiá:Príklad.ogg]]h hmlovín, v ktorých vznikajú hviezdy, je [[Veľká hmlovina v Orióne]], alebo [[Orlia hmlovina]].
 
Jednotlivé molekuly tohto mračna na seba pôsobia [[gravitačná sila|gravitačnou silou]], čo má za následoknásledokHviezdy vznikajú z chladných a riedkych prachových a plynových mračien. Mračnom nemyslíme čosi ako pozemské oblaky, v skutočnosti sú tieto mračná nesmierne riedke a predstavujú lepšie vákuum, aké sme schopní na Zemi vytvoriť, ich hustota býva iba niekoľko atómov na centimeter kubický. Tieto mračná sa nazývajú tiež hviezdotvorné hmloviny. Ide prevažne o emisné hmloviny. Príkladom takých hmlovín, v ktorých vznikajú hviezdy, je Veľká hmlovina v Orióne, alebo Orlia hmlovina.

, že sa priťahujú a pomaly hýbu. Kvôli veľmi malej hmotnosti jednotlivých častíc a obrovským vzdialenostiam medzi nimi je to veľmi dlhodobý dej, ktorý však môže byť vonkajšími vplyvmi urýchlený. Napríklad sa môže stať, že popri takomto oblaku medzihviezdnej hmoty prejde nejaká hviezda a svojou gravitáciou spôsobí pohyb molekúl v mračne. Alebo v jeho blízkosti vybuchne [[supernova]] a tlaková vlna opäť mračno premieša. V oboch prípadoch sa dajú častice do pohybu a v miestach, kde sú zhluky najväčšie, utvoria sa jednotlivé gravitačné centrá, ktoré priťahujú ďalší materiál. Tieto gravitačné centrá sa nazývajú globuly. Ide o chladné a v porovnaní s okolitým priestorom husté tmavé prachoplynové hmloviny približne guľatého tvaru. Typickým príkladom globuly sú napríklad Thackerayove globuly v hmlovine [[IC 2944]].
 
Hmota okolo každého z týchto zhlukov do nich postupne padá, pričom jednotlivými zrážkami a premiešavaním molekúl vzrastá aj teplota látky. Tá rastie spolu s veľkosťou zhlukov, až sa za z astronomického hľadiska krátky čas z každého takéhoto chuchvalca hmoty vytvorí guľa zhruba o veľkosti [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]], ktorú nazývame [[protohviezda]].