Slovenské komorné divadlo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lojzo2 (diskusia | príspevky)
Robzle (diskusia | príspevky)
d typografia
Riadok 3:
== História ==
 
Po roku [[1918]] zosilneli úvahy o potrebe vytovereniavytvorenia profesionálnej [[Divadlo (umenie)|divadelnej]] scény na Slovensku. Pôvodne sa počítalo s transformáciou [[Slovenský spevokol|Slovenského spevokolu]] na profesionálne teleso, nakoniec však dostalo prednosť založenie [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1921]].
 
Až v roku [[1944]] dostali úvahy o vzinkuvzniku profesionálneho divadla v Martine reálnu podobu. Vďaka iniciatíve ľudí, akými boli podpredseda Slovenského zväzu ochotníkov Jozef Marták, redaktor časopisu ''Naše divadlo'' Ivan Thurzo, správca [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] [[Jozef Cíger-Hronský]], Gabriel Rapoš a [[herec]] a [[režisér]] [[Andrej Bagar]] sa začala transformácia Slovenského spevokolu a vzniká Slovenské komorné divadlo, sídliace v [[Národný dom (Martin)|Národnom dome]].
 
Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila [[22. január]]a [[1944]]. Divadlo uviedlo Verhaerenovho ''Filipa II''. v réžii Andreja Bagara. [[divadelná inscenácia|Inscenácia]] pre jej protitotalitný a protiklerikálny charakter vyvolala škandál. Inscenácia bola okamžite zakázaná a existencia divadla bola vážne ohrozená. Štátne subvencie divadlu boli zastavené a divadlo prežilo len vďaka finančnej podpore Matice slovenskej, tlačiarni Neografia a iných martinských firiem. Počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa pod vedením Andreja Bagara formuje z divadla Frontové divadlo, ktoré svojou zájazdovou činnosťou a pestrým programom snažilo podporiť a posilniť odvahu povstalcov.
 
V druhej polovici [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] divadlo naplno obnovuje svoju činnosť a ako interní režiséri tu začínajú pôsobiť Ivan Kusý a [[Martin Hollý st.]]. V roku [[1948]] do divadla nastupuje aj legenda slovenského herectva [[Jozef Kroner]]. Dňa [[29. august]]a [[1950]] sa vedenie divadla rozhodlo o zmene názvu divadla na '''Divadlo Slovenského národného povstania'''. Martinské divadlo však nieslo tento názov len desať mesiacov. Divadlo bolo prenesené pod armádnu správu a pri prílžitostipríležitosti osláv dňa Československej ľudovej armády, bolo roku [[1951]] premenované na '''Armádne divadlo'''. V tomto období si v Martine mnohí herci odsluhovali povinnú základnú vojenskú službu, medzi nimi napr. aj [[Karol Machata]] a iní.
 
V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] tu pôsobil inscenačný tandem - [[režisér]] [[Ľubomír Vajdička]] a [[scénograf]] [[Jozef Ciller]], ktorý spoločne vytvorili radu inscenácii hier [[Slovensko|slovenskej]] a [[Rusko|ruskej]] klasiky. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] tu pôsobil [[dramaturg]] [[Martin Porubjak]], v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] režisér [[Dodo Gombár]].