Stereometria: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
|||
Riadok 4:
Prvé zachované znaky stereometrického myslenia pochádzajú od [[Sumer]]ov z [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred n. l.]], ktorí merali objem počtom tehál a na základe takto získaných skúseností, vytvárali vzorce. V tom istom tisícročí objavujú [[Egypt|Egypťania]] pri stavbe [[pyramída|pyramíd]] vzorec na výpočet objemu zrezanej pyramídy a vedia vypočítať jej výšku pri danom sklone.
Zmenu vo vnímaní stereometria priniesli [[Staroveké Grécko|starovekí Gréci]]. Kým Sumerom a Egypťanom sa zaujímali len o praktické využitie pri reálnych telesách ako napríklad budovy, [[zikkurat]]y, pyramídy, lode, sýpky nábytok a podobne, grécky matematici geometrické tvary zovšeobecnili a hľadali spoločné riešenia pre podobné typy úloh. Podrobnejšie a systematickejšie sa stereometriou ako prvý zaoberá [[Euklides]] v posledných troch knihách svojich [[Základy|Základov]]. V 11. knihe zovšeobecňuje planitmetrické zákonitosti na [[priestor]], opisuje [[podobnosť (matematika)|podobnosť]] a vzorce na výpočet [[objem]]ov [[rovnobežnosten]]ov. Vzťahy na výpočet povrchov a objemov [[kužeľ]]ov, [[valec (geometria)|valcov]], pyramíd a [[guľa|gúľ]] sú v 12. knihe. V poslednej knihe okrem [[zlatý rez|zlatého rezu]] analyzuje všetkých päť platónových telies: [[tetraéder]], [[hexaéder]], [[oktaéder]], [[dodekaéder]] a [[ikosaéder]], ktoré boli v tom [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred n. l.]] najnovšími geometrickými objavmi.
Ani v ďalších rokoch nedošlo k plynulému rozvoju stereometrie. Spomína sa napríklad v prácach [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]], [[Albrecht Dürera|Albrechta Dürera]], či [[Johannes Kepler|Johannesa Keplera]], no za zakladateľa stereometrie sa považuje [[Gaspard Monge]]. Dovtedy sa všetky zložitejšie stavby vyhotovovali v modeloch a na základe ich rozmerov sa odvodzovali rozmery reálnej stavby. Zobrazovanie priestory pomocou dvoch alebo troch priemetní znamenala významnú zmenu v geometrii a staviteľstve.
| |||