Wikipédia

Arrigo Boito: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bubamara (diskusia | príspevky)
53 099 editací
pokračujem
Bubamara (diskusia | príspevky)
53 099 editací
nepracuje sa
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Arrigo Boito
Řádek 19 ⟶ 18:
 
V tom čase Boito pracoval ako novinár a hudobný kritik pre niekoľko časopisov (La Perseveranza, Il Giornale della Società del Quartetto, Il Politecnico a písal básne a krátke poviedky. Spoločne s Emiliom Pragom viedol „Figaro“ až do roku [[1866]], kedy sa ako dobrovoľník prihlásil do vojny o nezávislosť.
 
<!--
ZaujatZaujatý věčnouvečnou legendou o [[Johann Faust|Faustovi]]ovi zkomponovalskomponoval svousvoju prvníprvú operu na vlastnívlastné libreto ''„Mefistofele“.'' Opera mělamala premiéru zapod řízeníautorovou autorataktovkou v [[Teatro alla Scala]] v [[Milán]]ěe roku [[1868]] a přesnapriek veškerévšetkému úsilíúsiliu nakladatelenakladateľa [[Giulio Ricordi|Ricordiho]] skončila pamětihodnýmpamätihodným fiaskemfiaskom. Došlo k tvrdému střetustretu mezimedzi Boitovými příznivcipriaznivcami a odpůrciodporcami, kteříktorí mu vytýkali, že opera je ubohouúbohou napodobeninou Wagnera. SlavnýSlávny operníoperný důmdom bylsa svědkemstal nebývalýchsvedkom nezvyklých scén. Obecenstvo hvízdalo, bučelobučalo, dupalo a hystericky křičelokričalo. Boito uprostředuprostred vřavyvravy řídildirigoval operu až do koncekonca a ještěešte na závěrzáver přidalpridal směremsmerom k obcenstvuobecenstvu posměšnéposmešné gesto. Nepokoje sesa rozšířilyrozšírili iaj do sousedníchsusedných uliculíc a po druhémdruhom představenípredstavení, kdykeď sesa vševšetko opakovalo, prefectprefekt dalšíďalšie prováděníuvádzanie opery prokvôli rušenírušeniu veřejnéhoverejného pořádkuporiadku zakázal. Je nutno říci, že pro šestadvacetiletého skladatele to byl vlastně velký úspěch.
 
-->
Treba povedať, že pre dvadsaťšesť ročného skladateľa to bol vlastne veľký úspech. Boito sa však nevzdal., Dielodielo čiastočne prepracoval a v roku [[1875]] uviedol novú verziu v [[Bologna|Bologni]]. Prekvapujúco prišiel úspech a nová inscenácia v Miláne roku [[1881]] sa už obišla bez výtržností a aj tu bola priaznivo prijatá.
 
Pracoval ešte na dvoch ďalších operách. Operu ''„Orestiade“'' síce dokončil, ale nikdy nebola realizovaná a k opere ''„Ero e Leandro“'' napísal len libreto a niekoľko hudobných náčrtkov. Libreto potom zhudobnili dokonca dvaja hudobní skladatelia. V roku [[1879]] G. Bottesini a v roku [[1897]] L. Mancinelli.
Řádek 28 ⟶ 27:
Na radu svojho nakladateľa [[Giulio Ricordi|Ricordiho]] sa napokon sústredil na písanie libriet k operám iných skladateľov. Okrem iného tak vzniklo libreto k opere ''„La Gioconda“'' skladateľa [[Amilcare Ponchielli]]ho (pod pseudonymom Tobia Gorrio). Svoje vrcholné diela však napísal pre Giuseppe Verdiho, s ktorým sa konečne pomeril. Stalo sa to v čase, kedy Verdi pozmenil svoj kompozičný štýl, ktorý viac zodpovedal Boitovym predstavám, smerom k tesnejšiemu zopätiu hudby a drámy. Spolupráce začala na revízii staršej Verdiho opery ''Simon Boccanegra''. Ich spoločnou prácou vznikli vrcholné diela celej opernej literatúry, posledné Verdiho opery, [[Otello]] a [[Falstaff]].
 
V roku [[1887]] začal jeho dlhoročný sentimentálny vzťah k herečke [[Eleonora Duse|Eleonore Duseovej]], ktorá sa krátko predtým rozišla s dramatikom [[Gabriele d'Annunzio| d'Annunziom]]. (Pri inscenácii svojej hry dal prednosť [[Sarah Bernhardtová|SáreSarah Bernhardtovej]]. V rokoch [[1889]] až [[1897]] bol riaditeľom konzervatória v [[Parma|Parme]].
 
Spoločne s [[Piotr Iľjič Čajkovskij|Piotrom Iľjičom Čajkovskim]], [[Max Bruch|Maxom Bruchom]] a [[Camille Saint-Saëns|Saint-Saënsom]] získal v roku [[1893]] čestný doktorát University of Cambridge. Pri tejto príležitosti pod Čajkovského vedením bola uvedená Boitova opera ''Mefistofele''.
 
V roku [[1912]] ho zvolili za senátora. aĎalej pokračoval na kompozícii svojej poslednej opery „''Nerone''“, ktorú už však nedokončil. Zomrel [[10. jún]]a [[1918]] v Miláne., Jepochovali pochovanýho na cintoríne ''Cimitero Monumentale''. Posledné dejstvo opery Nerone doplnili Antonio Smareglia a Vincenzo Tommasini a opera sa hrala v Teatro alla Scala až v roku [[1924]] pod vedením [[Arturo Toscanini|Artura Toscaniniho]].
 
== Dielo ==
 
=== Opery ===
* ''Mefistofele'' ([[5. marec|5. marca]] [[1868]] - Teatro alla Scala, MilánMiláno)
** revidovaná verseverzia ([[4. október|4. októbra]] [[1875]], [[Bologna]])]
* ''Nerone'' ([[1. máj]]a [[1924]], Teatro alla Scala, MilánMiláno)
 
 
=== Operné libretá ===
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Arrigo_Boito“