Modranka: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 2 561 bajtov ,  pred 13 rokmi
(História)
 
 
== HISTÓRIA ==
 
Prvá písomne doložená správa o Modranke pochádza z roku 1258 a uvádza pomenovanie obce Megeret. Neskôr sa názov menil: Magarad, Mogorod, Mogyrod, v roku 1347 v súvislosti s desiatkami
odovzdávanými Ostrihomskej kapitule Magerad, koncom 18. storočia Moderdorff, alebo Modersdorf, v 19. storočí Moderdorf, či Modorfalva, začiatkom 20. storočia pomaďarčene Vágmagyarád, po 1. svetovej vojne Moderdorf a od roku 1927 Modranka.
 
Rôzne archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie územia Modranky od paleolitu, cez neolit, mladšiu dobu bronzovú, laténske, rímske i veľkomoravské obdobie.
 
1270 - v súvislosti s vinicami spomína panovník Štefan V. i Modranku. Je isté, že už pred týmto rokom bola vo vlastníctve mesta Trnava a ako poddanská obec s kratšími obdobiami iných vlastníkov, bola neustále vo vlastníctve Trnavy
 
1430 - Husiti získali Trnavu i Modranku
 
1531 - Ferdinand I. udelil Trnave právo vyberať kráľovskú daň na desať rokov aj v poddanských obciach, teda aj v Modranke
 
1544 - spomína sa dolný rybník pri Modranke
 
1551 - tábor nemeckých vojakov pri Modranke
 
1558 - pre škody zapríčinené vojskom bola Modranke odpustená časť daní a poplatkov
 
1576 - kvôli epidémii býval u Františka z Modranky lekár z Banskej Štiavnice
 
1585 - richtárom Modranky bol Pavol Linčiansky. Poddaní okrem polí vlastnili aj zeleninové záhrady, s ktorými mohli voľne disponovať. Pestoval sa tu aj vinič. Obyvatelia mohli spoločne využívať lúku na kosenie. Vojsku museli povinne dávať potraviny, chlieb, víno, ovos pre kone, prípadne i povozy. Neraz si však vojaci i sami brali ba aj drancovali.
 
1593-1602 - v písomnom výkaze za tieto roky takto vzniknuté škody dosahovali 18 tisíc zlatých. V dejinách sa spomína drancovanie obce vojskami Bočkaya, Betlena, Tokoliho a Rákociho. Modranka trpela tieto ťažkosti spolu s mestom. Neustále boje vyčerpávali mestskú pokladnicu.
 
1667 - Trnava dala Modranku do zálohy.
 
1674 - Trnava dala Modranku do zálohy znova, takže sa stala majetkom arcibiskupa Juraja Selepčeniho-Pohronca. V Modranke často bývali požiare, neúrodné roky, cholera i povodne.
 
Prvá a Druhá svetová vojna si vzali obete aj z Modranky. Pomníky pripomínajúce mená padlých sa nachádzajú v areáli kostola v Modranke.
 
V tridsiatych rokoch prišla veľká hospodárska kríza. V tej dobe bolo v Modranke dvanástoro obchodníkov, pätnásti remeselníci a dva mlyny.
Od roku 1972 Modranka tvorí mestskú časť Trnavy.
 
 
Anonymný používateľ