Violončelový koncert (Dvořák): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Violončelový koncert h-mol, Op. 104''' je dielo českého skladateľa [[Antonín Dvořák|Antonína Dvořáka]].
Dielo je druhým skladateľovým pokusom o [[violončelový koncert]]. Prvý siaha ešte do začiatkov Dvořákovej kariéry, roku 1865. Vtedy zložil violončelový koncert v tónine a-mol, s dielom však nebol spokojný. Mal hotový len klavírny doporovod a do orchestrácie sa už nepustil. Z tohto dovodu
Dvořák počas ďalších rokov viackrát dostal požiadavku na zloženie violončelového koncertu. Vždy ju však zamietol, pretože nepovažoval violončelo za nástroj vhodný pre sólové uplatnenie. Prekážali mu hlavne jeho najvyššie a najhlbšie polohy. Cesty umelca sú však nevyspytateľné, a tak si Ďvořák nakoniec vybral práve violončelo pre vyjadrenie svojej nostalgickej nálady pri odchode z Ameriky a na druhej strane veľkej radosti z návratu do vlasti. Sám sa vyjadril v tom zmysle, že z rozhodnutia napísať violončelový koncert bol najviac prekvapený azda on sám.
Koncert Dvořák zložil v závere svojho posobenia na konzervatóriu v New Yorku. Dielu dal však dnešnú podobu až po návrate do Čiech, kde výrazne rozšíril záver a viac
Koncert má tri vety:
Riadok 12:
* 3. ''Finale, Allegro moderato''
Zloženie orchestra: 2 flauty, pikola, 2 hoboje, 2 klarinety, 2 fagoty, 3 lesné rohy, 2 trúbky, 3 pozauny, tuba, tympany, triangel, sláčikové nástroje (1. a 2. [[husle]], [[violy]], violončelá, kontrabasy). Typická dĺžka skladby je približne 37 minút.
Pre dielo je charakteristická bohatá melodika a silné citové zafarbenie. Prvá veta začína dlhou predohrou orchestra, ktorý predvedie hlavnu i vedľajšiu tému. Až potom vstúpi violončelo, ktoré rozvedie obe témy. Druhá veta je lyrické a vrúcne adagio. V strednej časti vety Dvořák použil melódiu svojej vlastnej piesne ''Kéž duch můj sám'', čo bola obľúbená pieseň Dvořákovej švagriny Josefíny Kaunitzovej, ktorá ťažko ochorela počas kompozície koncertu. Po jej smrti tento melodický motív zakomponoval aj do záverečnej časti treťej vety. Tá je veľmi energická, i keď nie je v príliš rýchlom tempe. Má formu ronda a je zakončená epilógom, v ktorom je pripomenutá melódia spomínanej piesne i hlavná téma prvej vety.
| |||