Gian Francesco Malipiero: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
pokračujem
Bubamara (diskusia | príspevky)
nepracuje sa
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
'''Gian Francesco Malipiero''' (* [[18. marec]] [[1882]], [[Benátky]] – † [[1. august]] [[1973]], [[Treviso]]) bol [[Taliansko|taliansky]] hudobný skladateľ, hudobný vedec a editor.
 
Řádek 6 ⟶ 5:
V roku [[1908]] navštevoval prednášky skladateľa [[Max Bruch|Maxa Brucha]] v [[Berlín]]e, ale omnoho významnejšie bolo pre neho stretnutie so súdobou hudbou v [[Paríž]]i. Hlboko na neho zapôsobili diela [[Claude Debussy|Claude Debussyho]], [[Richard Strauss|Richarda Straussa]], ale najmä Svätenie jari [[Igor Fjodorovič Stravinskij|Igora Stravinského]]. Pod dojmom z týchto hudobných stretnutí časť svojich dovtedajších skladieb zničil. V roku [[1913]] získal štyri ceny za kompozíciu, keď na Accademia Nazionale di Santa Cecilia v [[Rím]]e predložil päť skladieb pod piatimi rôznymi pseudonymami.
<!--
V roku [[1921]] bylbol Malipiero jmenovánmenovaný profesoremza profesora skladby na konzervatořikonzervatóriu v [[Parma|ParměParme]], ale po třechtroch letechrokoch rezignoval a věnovalvenoval sesa pouzelen skladatelskéskladateľskej a edičníedičnej činnosti. V roceroku [[1923]] společněspoločne s [[Alfredo Casella|AlfredemAlfredom CasellouCasellom]] a [[Gabriele D'Annunzio|GabrielemGabriele D'AnnunzioAnnunziom]] založili ''SpolečnostSpoločnosť propre novounovú hudbu (Corporazione delle Nuove Musiche)''. S [[FašismusFašizmus|fašistickým]] vůdcemvodcom ItálieTalianska [[Benito MusoliniMussolini|BenitemBenitom MusolinimMussolinim]] nemělnemal žádnéžiadne problémy až do dobydovtedy, kdykým zhudebnilnezhudobnil [[Luigi Pirandello|Pirandellovo]] libreto ''La favola del figlio cambiato'', kteréktoré bylobolo pochopenopochopené jakoako protest proti fašismufašizmu. MalipieroviMalipiero mnohosi nepomohlonepomohol ani totým, že svousvoju příštíďalšiu operu ''Julius Caesar'' dedikovalvenoval velkémuveľkému vůdcivodcovi.
 
-->
Uchýlil sa do malého mestečka [[Asolo]], kde sa až do roku [[1942]] venoval intenzívnej práci na úplnom vydaní diela [[Claudio Monteverdi|Claudia Monteverdiho]]. Znovu ([[1932]]) bol menovaný za profesora skladby, tentoraz na ''Liceo Musicale'' v [[Benátky|Benátkach]], kde vytrvalzotrval až do roku [[1952]]. V roku [[1947]] sa stal riaditeľom Vivaldiho ústavu (''Istituto Italiano [[Antonio Vivaldi]]'') a preukazoval tú istú službu dielu ďalšiemu veľkému talianskemu skladateľovi.
 
== Dielo ==
Řádek 92 ⟶ 91:
* La Cena, cantata per coro e orchestra ([[Rochester]] 1929)
* Commiato per una voce di baritono e orchestra (1934)
* La Passione, cantata per coro e orchestra (RRím 1935)
ím 1935)
* De Profundis per una voce, viola e grancassa e pianoforte (Benátky 1937)
* Missa Pro Mortuis per baritono, coro e orchestra (Rím 1938)