Bukovské vrchy: Rozdiel medzi revíziami

Podnebie územia je pomerne teplé a vlhké. Bukovské vrchy sú súvisle porastené zachovalými čistými bučinami, ktoré vo vyšších polohách a na severných expozíciách striedajú jedľovo - bukové porasty s [[prales]]ným charakterom. Práve v Bukovských vrchoch je najväčší počet pralesov na Slovensku. K najvýznamnejším aj z medzinárodného pohľadu patrí prales [[Stužica]], ktorý sa rozprestiera v hlbokej doline okolo [[Stužická rieka|Stužickej rieky]] na rozhraní [[Slovensko|Slovenska]], [[Poľsko|Poľska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]]., ďalej pralesy [[Havešová]] nad obcou [[Kalná Roztoka]] a [[Rožok]]. Južné úpätie hôr lemujú dubovo - bukové porasty. Pre [[Poloniny]] sú typické horské lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch. Rastú tu aj viaceré [[endemit]]y. Medzi najvzácnejšie patria [[iskerník karpatský]], [[hadomor ružový]], [[klinček bradatý]], [[fialka dácka]], [[mliečnik Sojákov]]. Celkovo bolo zaznamenaných 1010 druhov vyšších rastlín, 342 druhov [[machorasty|machorastov]], 210 druhov [[lišajníky|lišajníkov]] a 1207 druhov [[huby|húb]].

Súčasťou územia sú fascinujúce [[drevené kostolíky]]. Predovšetkým tie v [[Topoľa (obec)|Topoli]] (vznik v roku [[1650]]), [[Uličské Krivé|Uličskom Krivom]] ([[1718]]), [[Ruský Potok|Ruskom Potoku]] ([[1740]]), [[Kalná Roztoka|Kalnej Roztoke]] ([[1839]]) a [[Jalová|Jalovej]] ([[1792]]) patria medzi unikáty nielen exteriérom, ale aj interiérom, ktorý je zdobeným [[ikona]]mi a [[ikonostas]]mi.