Francis Poulenc: Rozdiel medzi revíziami

Poulenc sa narodil v roku[[ 1899]] v Paríži[[Paríž]]i v rodine bohatých farmaceutických magnátov (farmaceutická firma založená jeho predkami existuje dodnes). Jeho mama bola talentovaná amatérska klaviristka a postarala sa o synovo základné hudobné vzdelanie. Vďaka bohatému rodinnému zázemiu mu bolo umožnené študovať klavírnu hru u prominentného španielského virtuóza Ricarda[[Ricardo ViñesRicarda Viñesa]]. Hudobnú skladbu však Poulenc v tomto období neštudoval.

V 18-ich rokoch zložil ako samouk svoju prvú skladbu ''Rapsodie Nègre'' pre barytón a orchester, ktorá vyvolala v Paríži senzáciu. Rodičia, ktorí zomreli v rokoch [[1916]] a [[1917]] sa tohto úspechu už nedožili. V roku [[1918]] bol Poulenc je povolaný do armády, kde zotrval do roku [[1921]].

V januári [[1920]] pomenoval hudobný kritik Henri Collet Poulenca a jeho piatich priateľov-skladateľov ''Parížska šestka''. Tento termín sa okamžite ujal a používa sa dodnes. V roku [[1921]] skladateľ začal pociťovať, že sa potrebuje zdokonaliť v skladateľskej technike a vyhľadal Charlesa Koechlina, ktorý nebol známym skladateľom, avšak bol v Paríži uznávaný ako učiteľ. Poulenc ho navštevoval tri roky, počas ktorých sa zdokonaľoval najmä v harmónii.

Významným pre Poulencov život i jeho tvorbu bol rok [[1935]], kedy pri autonehode tragicky zahymul jeho blízky priateľ Pierre-Octave Ferroud. Poulenc bol z udalosti otrasený. Táto tragédia viedla k tomu, že sa zúčastnil púte k čiernej rocamadourskej Madonne. Po tomto zážitku sa vrátil späť ku svojej katolíckej viere. V ďalšej fáze tvorby zložil množstvo duchovných vokálnych skladieb.

V rokoch 1953-1956 Poulenc zložil svoje najrozsiahlejšie dielo - operu'' Dialógy karmelitánok''. Medzi jeho posledné diela patria hobojová a klarinetová sonáta. Poulenc náhle zomiera v roku [[1963]] na srdcový infarkt v Paríži, kde je aj pochovaný.