Klavírny koncert č. 2 (Brahms): Rozdiel medzi revíziami

V prvej vete Brahms vynechal tradičnú orchestrálnu predohru. Koncert otvára lesný roh mierumilovným sólom, do ktorého ako ozvena vstupuje kalvír so svojím apreggiom. V téme pokračuje orchester, ktorý preruší klavír so sólovou drmamtickou pasážou zakončenou zostupnými triolami. Následne v plnej sile zaznie orchester, ktorý uzavrie hlavnú tému. Nasleduje vedľajšia téma, na ktorú naväzuje prevedenie odvodené prevažne od úvodného sóla lesného rohu. Skvelý záver vety ohlasujú dlhé kalvírne trilky, po ktorých klavír predvedie záverečnú frázu a orchester niekoľkými údermi vetu uzatvorí. Druhá veta ''Allegro appasionato'' má charakter Scherza a Brahms ňou obohatil tradičnú trojvetú formu koncertu. Nálada vety je dramatická, s hrmotnými basmi a ako je uvedené v označení vety, vášniva. ''Andante'', ktoré nasleduje, je naopak kontrastne jemné. Túto vetu otvára dlhým subtilným sólom violončelo. Záverečnú vetu otvára priamo klavír s delikátnou témou . Tak ako u iných Brahmsových diel tu počujeme vplyv uhorskej melodiky. Melódia témy je pikantne vtipná, miestami pôsobí až groteskne a vynikajúco vyvažuje a završuje celé dielo.

 

 

[[Kategória:Klavírne koncerty]]