Alessandro Scarlatti: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
{{Pracuje sa}}, preklad z cs wiki
 
Bubamara (diskusia | príspevky)
pokračujem
Riadok 19:
Spravidla sa uvádza, že bol žiakom [[Giacomo Carissimi|Giacoma Carissimiho]], ale zrejme musel mať aj nejaké väzby na severné [[Taliansko]], pretože v jeho raných dielach sa dá pozorovať zreteľný vplyv [[Alessandro Stradella|Alessandra Stradellu]] a [[Giovanni Legrenzi|Giovanniho Legrenza]].
 
vako 19 rokochdevätnásťročný mal prvý úspech so svojou operou ''„Gli Equivoci nel sembiante“'' ([[1679]]). Opera získala pozornosť kráľovnej [[Kristína Švédska|Kristíny Švédskej]], ktorá v tom čase žila v Ríme a skladateľa vymenovala za svojho dvorného kapelníka. Venoval jej okrem iného operu ''„Il Pompeo“'' ([[1683]]).
<!--
V únoru [[1684]] se stal kapelníkem místokrále v [[Neapol]]i. Zde zkomponoval řadu oper ve stylu opera seria, které dosáhly mimořádné obliby. Komponoval i četná oratoria a hudbu k rozmanitým státním příležitostem.
 
Vo februári [[1684]] sa stal kapelníkom miestokráľa v [[Neapol]]e. Tu skomponoval celý rad opier v štýle opera seria, ktoré boli mimoriadne obľúbené. Komponoval aj početné oratória a hudbu k rozmanitým štátnym príležitostiam.
V roce [[1702]] Scarlatti Neapol opustil a vrátil se až když byla španělská nadvláda vystřídána rakouskou. Mezitím se těšil přízni [[Ferdinand III.|Ferdinanda III. Medicejského]] a komponoval opery pro jeho soukromé divadlo ve [[Florencie|Florencii]]. Kromě toho se stal kapelníkem [[kardinál]]a Ottoboniho v Římě a na jeho přímluvu i kapelníkem jednoho z nejdůležitějších římských chrámů [[Chrám svaté Marie Větší|chrámu sv. Marie Větší]].
 
V roceroku [[1702]] Scarlatti Neapol opustil a vrátil sesakdyžkeď bylašpanielsku španělskánadvládu nadvládavystriedala vystřídána rakouskourakúska. MezitímMedzitým sebol těšilv příznipriazni [[Ferdinand III.|Ferdinanda III. Medicejského]] a komponoval opery propre jeho soukromésúkromné divadlo vevo [[FlorencieFlorencia|Florencii]]. KroměOkrem toho sesa stal kapelníkemkapelníkom [[kardinál]]a Ottoboniho v ŘíměRíme a na jeho přímluvupríhovor iaj kapelníkemkapelníkom jednohojedného z nejdůležitějšíchnajdôležitejších římskýchrímskych chrámůchrámov [[Chrám svatésvätej MarieMárie VětšíVäčšej|chrámu sv. MarieMárie VětšíVäčšej]].
Po krátkém pobytu v [[Benátky|Benátkách]] a [[Urbino|Urbině]] se vrátil v roce [[1708]] do Neapole, kde zůstal až do roku [[1717]]. Tehdy se zdálo, že Neapol je již unavena Scarlattiho hudbou a na závěr svého života se Alessandro vrátil tam, kde jeho hudební dráha začínala, do Říma. Zde vytvořil své nejslavnější opery: ''Telemaco'', [[1718]]; ''Marco Attilio Regolò'', [[1719]] a ''La Griselda'', [[1721]] a mnoho nádherné chrámové hudby.
 
Po krátkémkrátkom pobytupobyte v [[Benátky|BenátkáchBenátkach]] a [[Urbino|UrbiněUrbine]] sesa vrátil v roceroku [[1708]] do NeapoleNeapola, kde zůstalzostal až do roku [[1717]]. TehdyVtedy sesa zdálozdalo, že Neapol je již unavenaunavený Scarlattiho hudbou a na závěrzáver svéhosvojho života sesa Alessandro vrátil tam, kde jeho hudebníhudobná dráha začínala, do ŘímaRíma. ZdeTu vytvořilvytvoril svésvoje nejslavnějšínajslávnejšie opery: ''Telemaco'', [[1718]]; ''Marco Attilio Regolò'', [[1719]] a ''La Griselda'', [[1721]] a mnoho nádhernénádhernej chrámovéchrámovej hudby.
Poslední, byť nedokončenou prací byla [[serenáda]] ke svatbě prince Stigliana. Alessandro Scarlatti zemřel v Římě [[24. říjen|24. října]] [[1725]].
 
PosledníPoslednou, byť nedokončenou pracíprácou bylabola [[serenáda]] kek svatběsvadbe princeprinca Stigliana. Alessandro Scarlatti zemřelzomrel v ŘíměRíme [[24. říjenoktóber|24. říjnaoktóbra]] [[1725]].
== Dílo ==
<!--
== DíloDielo ==
Scarlattiho dílo tvoří důležitý přechod mezi ranně [[baroko (hudba)|barokním]] vokálním stylem [[17. století]], jehož centry byly zejména [[Florencie]] a [[Benátky]] a klasickou hudbou [[18. století]], která vyvrcholila [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfgangem Amadeem Mozartem]].