Ladislav Bohuslav Bartholomeides: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Ladislav Bohuslav Bartholomeides''' (známy aj ako '''Bartolomeides''') - ([[16. november]] [[1754]], [[Klenovec]] - [[18. apríl]] [[1835]], [[
V rokoch [[1768]] - [[1772]] navštevoval školu v [[Dobšiná|Dobšinej]] a neskôr pokračoval v štúdiu na Kežmarskom lýceu. Od roku [[1781]] absolvoval tri semestre vysokoškolského štúdia na univerzite vo [[Wittenberg|Wittenbergu]]. Po skončení štúdií na vysokej škole krátko pôsobí v [[Rimavská Baňa|Rimavskej Bani]],
[[Ožďany|Ožďanoch]] a [[Ratková|Ratkovej]]. V roku [[1783]] nastupuje ako evanjelický farár do obce [[Ochtinná]] v okrese [[Rožňava]], kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, naučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy.
''"Geograffia aneb Wypsánj Okrsslku Zemského s ssesti Mappami wlasnj rukau geho wyrytými"''. Prírodovedne bol zameraný i jeho spis, ktorý vyšiel v roku [[1798]] pod názvom: ''"Kratičká hystorie přirozenj, k pomocy a k dobrému gak učitelu, tak y mládeže sskolské sepsaná, ano y k rozssjřenj lepsy a k Bogu wedaucý známosti tohoto světa wubec na swětlo wydaná"'' a ktorý obsahoval poznatky z botaniky, [[zoológia|zoológie]] a [[mineralógia|mineralógie]]. V zoologickej časti tohto spisu boli uvedené i nektoré údaje o dvojkrídlom [[hmyz|hmyze]] ([[Diptera]]). V roku [[1799]] Bartolomeides vydal prácu Memorabilia Provinciae Csetnek cum tabulis aétri incisis. Je to monografia Štítnického okresu, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. Snažil sa tu vysvetliť aj vznik vrchov. V rokoch [[1806]] až [[1808]] vyšla v [[Levoča|Levoči]] jeho obsiahlá vlastivedná monografia o [[Gemerská stolica|Gemerskej stolici]], pod názvom: ''"Inclyti Supcrioris Ungariae Comitatus Gőmőriensis Notitia Historico-Geographico-Statistica".'' Bola to náročná práca, lebo materiálu o [[Gemer|Gemeri]] bolo veľmi málo. Prácu musel dopĺňať vlastným výskumom. Bartolomeidesova monografia o Gemeri bola rozdelená na 3 časti. V prvej podal opis Gemeru ako celku. Druhú časť venoval miestopisu Gemera, kde opísal každú obec stolice. V tretej opísal administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice
Svoje literárne práce bpísal zväčša latinsky, ale pri učebniciach sa snažil použiť reč ľudu. Na Slovensku však v tom čase neexistoval jednotný spisovný jazyk, a preto Bartholomeides napísal svoje učebnice v slovakizovanej bibličtine (= jazyk Kralickej biblie). Bartolomeides pôsobil aj ako prekladateľ.
Bartolomeides sa zaoberal aj speleológiou. Roku 1801 požiadal o pomoc gemerského župana Prónayho a ten poveril Christiana Raisza, aby premeral Aggteleckú jaskyňu. Tak vypracoval mapu tejto jaskyne. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Bartolomeides nemal veľké možnosti, a preto väčšinu svojich prác robil z vlastného popudu a z vlastných prostriedkov. Vytvoril malý atlas pre školskú mládež; priekopnícke diela – mapy Gemera a Štítnickej doliny; aj mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy.
| |||