Ladislav Bohuslav Bartholomeides: Rozdiel medzi revíziami

Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, naučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy. Prvá jeho práca mala zemepisný charakteru. Vyšla v roku [[1794]] v [[Bratislava|Bratislave]] pod názvom: ''"Hystorya o Ameryce vkazující, kterak byla skrze Krysstoffa Kolombusa a jeho Nasledowníky wynalezená, jakowé její přirozené Položení a Staw, jakowí Obywatelé a jak ji Ewropčané sobě podmanili".'' Ako učiteľ pociťoval Bartholomeides nedostatok slovenských učebníc. Preto roku [[1798]] vydal učebnicu náboženstva pod názvom: ''"Jádro Kresťanského Evangelického Náboženstwj"'', učebnicu zemepisu pod názvom: ''"Geograffia aneb Wypsánj Okrsslku Zemského s ssesti Mappami wlasnj rukau geho wyrytými"''. Prírodovedne bol zameraný i jeho spis, ktorý vyšiel v roku [[1798]] pod názvom: ''"Kratičká hystorie přirozenj, k pomocy a k dobrému gak učitelu, tak y mládeže sskolské sepsaná, ano y k rozssjřenj lepsy a k Bogu wedaucý známosti tohoto světa wubec na swětlo wydaná"'' a ktorý obsahoval poznatky z botaniky, [[zoológia|zoológie]] a [[mineralógia|mineralógie]]. V zoologickej časti tohto spisu boli uvedené i nektoré údaje o dvojkrídlom [[hmyz|hmyze]] ([[Diptera]]). V roku [[1799]] Bartolomeides vydal prácu: ''"Memorabilia Provinciae Csetnek cum tabulis aétri incisis".'' Je to monografia Štítnického okresu, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. Snažil sa tu vysvetliť aj vznik vrchov. V rokoch [[1806]] až [[1808]] vyšla v [[Levoča|Levoči]] jeho obsiahlá vlastivedná monografia o [[Gemerská stolica|Gemerskej stolici]], pod názvom: ''"Inclyti Supcrioris Ungariae Comitatus Gőmőriensis Notitia Historico-Geographico-Statistica".'' Bola to náročná práca, lebo materiálu o [[Gemer|Gemeri]] bolo v tom čase veľmi málo. Prácu musel doplniť vlastným výskumom. Bartolomeidesovaa monografiarozdelil o [[Gemer|Gemeri]] bola rozdelenáju na 3 časti. V prvej podal opis [[Gemer|Gemeru]], druhú časť venoval miestopisu [[Gemer|Gemera]], kde opísal každú obec stolice. V tretej opísal administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice.

Svoje literárne práce písal zväčša latinsky, ale učebnice sa snažil písať rečou ľudu. Na [[Slovensko|Slovensku]] však v tom čase neexistoval jednotný spisovný jazyk, a preto Bartholomeides napísal svoje učebnice v slovakizovanej bibličtine, čo bol jazyk [[Kralická biblia|Kralickej biblie]]. Bartolomeides pôsobil aj ako prekladateľ, zaoberal sa i [[speleológia|speleológiou]]. Roku [[1801]] požiadal o pomoc gemerského župana Prónayho a ten poveril Christiana Raisza, aby premeral Aggteleckú jaskyňu. Tak vypracoval mapu tejtoAggteleckej jaskyne. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Bartolomeides nemal veľké možnosti, a preto väčšinu svojich prác robil z vlastného popudu a z vlastných prostriedkov. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež; priekopnícke diela – mapy Gemera a Štítnickej doliny; aj mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy.