Núbia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d obrázok |
preklad podla ENwiki |
||
Riadok 27:
V istej dobe bol Kuš dobytý príslušníkmi skupiny [[Noba]], od mena ktorých je možno odvodený názov Núbia (iným variantom je egyptské slovo ''nub'' označujúce zlato). Od tohto okamihu nazývali Rimania krajinu Nobatea. Dnešné výskumy v oblasti populačnej genetiky ukazujú, že v povodí Nílu existoval pohyb genetického materiálu v smere juh-sever. Podobne lingvistické doklady naznačujú, že Núbijci prišli plvodne z juhu alebo juhozápadu. Výskum na poli historickej lingvistiky naznačuje, že núbijská jazyková skupina nílo-núbijských jazykov sa musela oddeliť od núbijských jazykov, ktorými sa dosiaľ hovorí v pohorí Nuba v sudánskom Kordofane, pred aspoň 2500 rokmi.
==Kresťanská Núbia==
Okolo roku 350 po Kr. na Núbiu zaútočilo etiópske kráľovstvo [[Aksúm]] a Kuš sa rozpadol. Na jeho mieste vznikli po istom čase tri menšie kráľovstvá: '''Nobatia''' s hlavným mestom Pachoras (dnes [[Faras]]) na severe, medzi prvým a druhým nílskym kataraktom, '''Makúria''' s hlavným mestom Stará Dongola v strede a '''Alódia''' s hlavným mestom Soba (neďaleko [[Chartúm]]u) na juhu. Nobatský kráľ Silko porazil okolo roku 500 po Kr. kočovný kmeň [[Blemmijovia|Blemmijov]] a zaznamenal svoje víťazstvo v gréckom nápise vytesanom na stenách chrámu v [[Talamis]] (dnes Kalabša).
Biskup [[Atanázius Alexandríjsky]] vysvätil istého Marka ako biskupa [[Fíly|Fíl]] krátko pred svojou smrťou roku 373, čo dosvedčuje, že v 4. storočí kresťanstvo preniklo do Núbie. Ján Efezský zaznamenáva, že [[monofyzitizmus|monofyzitský]] kňaz menom Julián obrátil kráľa Nobatie a jeho dvor okolo roku 545. Ján tiež poznamenáva, že kráľovstvo Alódia bolo obrátené okolo roku 569. Ján z Biscloria však zaznamenáva, že kráľovstvo Makúria bolo obrátené toho istého roku na rímsko-katolícke kresťanstvo, čo by mohlo naznačovať, že Ján Efezský sa mýli. Pochybnosti o Jánovom svedectve zvyšuje záznam v kronike alexandríjskeho patriarchu gréckej ortodoxnej cirkvi [[Eutychos|Eutycha]], ktorý uvádza, že roku 719 cirkev v Núbii prestúpila z [[Grécka ortodoxná cirkev|gréckej ortodoxnej cirkvi]] k [[etiópska ortodoxná cirkev|etiópskej ortodoxnej cirkvi]].
V 7. storočí Makúria vzrástla natoľko, že sa stala dominantnou mocnosťou v núbijskej oblasti. Kráľovstvo bolo dostatočne silné, aby zastavilo rozširovanie [[islam]]u Arabmi, ktorí sa zmocnili Egypta. Po niekoľkých neúspešných útokoch vládcovia Egypta a Makúrie uzavreli dohodu o mierovom spolunažívaní a obchode. Táto zmluva vydržala šesť storočí. V priebehu storočí však príliv arabských obchodníkov priniesol do Núbie islam a ten postupne nahradil kresťanstvo. Okolo roku 1350 bol „kráľovský“ kostol v Dongole premenený na mešitu.
==Moderná Núbia==
[[Image:Egypt-Nubian wedding.jpg|thumb|200px|Svadba v dnešnej Núbii]]
V 14. storočí sa vláda v Dongole rozpadla a Núbia sa ocitla v rukách Egyptu. V nasledujúcich storočiach došlo k viacerým útokom na Núbiu a vzniku mnohých malých kráľovstiev. Severná Núbia bola podriadená priamo Egyptu, zatiaľ čo juh pripadol v 16. storočí sultanátu [[Sennar]] v dnešnom Sudáne. Na začiatku 19. storočia, počas vlády [[Mehmet Ali|Mehmeta Aliho]], sa dostala celá Núbia pod nadvládu Egypta a neskôr sa stala súčasťou [[Britské impérium#Egypt|Anglicko-egyptského kondomínia]].
Po rozpade koloniálneho panstva v severnej Afrike bola Núbia rozdelená medzi [[Egypt]] a [[Sudán]].
Mnohí egyptskí Núbijci boli prinútení vysťahovať sa kvôli vybudovaniu [[Asuánska priehrada|Asuánskej priehrady]] a vzniknutému Násirovmu jazeru. Dnes možno núbijské dediny nájsť na sever od Asuánu, na západnom brehu Nílu a na ostrove [[Elefantína]]. Mnohí žijú tiež v [[Káhira|Káhire]] a ďalších veľkých mestách Egypta. Egyptskí Núbijci zvyknú byť omnoho viac socio-ekonomicky znevýhodnení v rámci Egyptu ako sudánski Núbijci v rámci Sudánu.
[[Kategória: Severná Afrika]]
| |||