Pupok sveta: Rozdiel medzi revíziami

Pridané 4 bajty ,  pred 14 rokmi
chýba zhrnutie úprav
"'''Pupky sveta'''" v staroveku rituálne, posvätné, "čestné miesta uprostred". Vo všetkých príkladoch "Pupkov sveta" existuje dostatok dokladov, že sa jednalo o miesta, ktoré sa držali vo všeobecnej úcte ako strediská geodézie, geometrie a príbuzného umenia geomantie - tento výraz doslova znamená "veštenie zo zeme". „Pupky sveta“ často mávali istú spojitosť s meteoritmi – kameňmi spadnutými z neba. Mnohé z týchto miest mali svoj „stredový kameň“ či kameň „slnečný“ alebo „základný“, ktorý niekedy sprevádzala povesť o tyči, či stĺpe zarazenom do zeme alebo o obelisku, ktorý sa tam vztýčil. Každé z nich sa naviac spodobovalo ako prvotný stred stvorenia, z ktorého povstáva všetko ostatné: „Svätý stvoril svet ako embryo. A ako embryo rastie od pupka von, tak boh začal tvoriť svet od jeho pupku a odtiaľ bol potom svet rozprestretý rôznymi smermi".
Medzi najznámejšie "Pupky sveta" patrí [[Veľkonočný ostrov]], ktorý sa nazýval „Oči hľadiace na nebo“, ale nazýval sa tiež menom Te-Pito-O-Te-Henua, teda „Pupok sveta“, menom, ktoré mu podľa starovekých mýtov dal sám božský kráľ Hotu Matua. Ďalším známym "Pupkom sveta" je hlavné mesto inkskej ríše [[Cuzco]] ležiace vysoko v peruánskych Andách. Za "Pupok sveta" bola považovaná aj egytpská [[Gíza]]/On, ktorej vládol [[Usire]].
Snáď najznámejším príkladom je kamenný "[[omfalos]]" (mýtický stred sveta; okrúhly posvätný kameň; pupok sveta) z gréckych [[Delf]], najpreslávenejšieho strediska geomantie v klasickom svete. V gréckej mytológii sa stotožňoval s kameňom, ktorý bol podstrčený obludnému bohu času [[Chronos]]ovi, ktorý požieral svoje vlastné deti – namiesto malého [[Dia]]. Keď [[Zeus]] dospel, Chronosovi[[Chronos]]ovi sa pomstil; „zvrhol ho z oblohy do najhlbších hlbín vesmíru“, najprv ho však prinútil onen kameň vydáviť: „Dopadol presne do stredu sveta, do svätyne v Delfách.“
85

úprav