Partská ríša: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Obrázok:LocationParthia.PNG|náhľad|right|250px|Partská ríša v čase svojej najväčšej rozlohy vokolo roku 60 pred Kr.]]
 
'''Partská ríša''' alebo '''Partské kráľovstvo''' bola/o štát, ktorý sa nachádzal na území dnešného [[Irán]]u a okolitých štátov medzi 2. polovicou 3. storočia pred Kr. a [[[224]] po Kr.
 
Prvým hlavným mestom bola [[Nisa]] (Nisaja), potom spolu so šírením územia na západ sa hlavné mesto presúvalo, nakoniec ním bol [[Ktésifón]] na rieke Tigris. Významné mestá boli [[Darabgird]], [[Firúzábád]], [[Hatra]], (znovu založený) [[Aššur]] a [[Dúra Európos]].
Riadok 12:
Ríša spočiatku bojovala so Seleukovskou ríšou na západe a juhu. Za Mithradáta I. (171 - 138 pred Kr.) sa ríša významne rozšírila až po (vrátane) [[Mezopotámia|Mezopotámiu]] na západe (definitívne okolo 130 pred Kr.) a ústie Indu na východe. Od roku 138 pred Kr. ríšu ohrozovali z východu [[Tochari]] a [[Sakovia]] ([[Skýti]]), ale [[Mithradátes II.]] (123-87 pred Kr.) ich odrazil. Od prvého storočia pred Kr. bol častým súperom jednak [[Rímska ríša]] na západe a jednak aj znova Sakovia na východe. Rímska ríša najneskôr od druhej polovice [[1. storočie pred Kr.|1. storočia pred Kr.]] kontrolovala časť bývalých achajmenovských dŕžav, najmä [[Malá Ázia|Malú Áziu]], [[Sýria|Sýriu]] a [[Egypt]]. S Rimanmi sa ríša stretla najmä vo víťaznej bitke pri Charrane (Charrae, [[Karrhy|Karrhách]]) v roku 53 pred Kr., ale boje pokračovali. Hranica medzi Partskou ríšou a rímskym impériom sa po mnohých vojách ustálila v [[1. storočie|1. storočí]] po Kr. na strednom [[Eufrat]]e a ani dočasné [[Traján|Trajánove]] výboje v [[Mezopotámia|Mezopotámii]] ([[114]]–[[117]] po Kr.) na tom veľa nezmenili.
 
Rody spravujúce jednotlivé oblasti ríše mali značnú autonómiu. Zvláštne postavenie mali najmä Peržania v oblasti Perzia ([[Párs]]), [[Charakéné]] pri ústí Eufratu, Elymais ([[Elam]]), [[Média]] a Veľká [[Arménia]]. Toto sa ríši stalo osudným : Arsakovci si vládu v ríši udržali až do roku 224 po Kr., kedy perzský vládca, Sásánovec Ardašír, zvrhol Arsakovca Artabána IV. a vytvoril [[Novoperzská ríša|Novoperzskú ríšu]].
 
==Pozri aj==