Otto Lilienthal: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: tr:Otto Lilienthal
Juloml (diskusia | príspevky)
Riadok 40:
 
[[Obrázok:Otto flying.jpg|thumb|240px|left|Let na klzáku Nr.11, umelý kopec ''Fliegeberg'' 1894]]
Klzák Nr. 11 sa stal najznámejší. Dobre lietal a vznikol v niekoľkých kusoch. Dokumentáciu v lete 1894 kúpil M. Herring, ktorý v lete 1894 postavil a skúšal 2 exempláre v [[USA|Amerike]] (Jeden je zachovaný v ''National Air and Science Museum'' vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]]. Jeden exemplár sa zakúpil po účasti na Ottových skúškach v roku [[1895]] [[Nikolaj Jegorovič Žukovskij]]. Aparát nakoniec skončil v Žukovského múzeu v [[Moskva|Moskve]]. Tretí originálny exemplár sa nachádza v zbierkach Science museum v [[Londýn]]e. Jeden klzák typu Nr.11 zakúpil od Otta Lilienthala aj letecký spolok v [[KarloveKarlovy Vary|Karlových Varoch]]. Avšak už pri prvých neúspešných pokusoch na jar v roku 1895 klzák poškodili a po smrti Lilienthala sa už sľúbenej opravy nedočkali. Spolok v priebehu roku 1897 zanikol.
 
V roku [[1895]] nasledovali dvojplošníky Nr.13 (rozpätie 5,5 m) a Nr.14 (rozpätie 7 metrov, nosná plocha 25m<sup>2</sup>) a Nr. 15 (rozpätie 6,5m, nosná plocha 20,5m<sup>2</sup>). Originál Nr. 15 sa zachoval a nachádza sa v ''Deutsches Museum'', [[Mníchov]]. Číslo 16 niesla ornitoptéra ktorú Lilienthal neúspešne skúšal už v lete 1893. Bola poháňaná motorom na kyselinu uhličitú. Ďalšie lietadlo v mávavými krídlami vzniklo v roku 1896 a malo označenie Nr.17. Posledným lietadlom, ktoré Lilienthal postavil bol opäť klzák Nr.18, ktorý mal obojstranný poťah krídel. Do vzduchu sa však už nedostal.