Klavírny koncert (Schumann): Rozdiel medzi revíziami

V prvej vete po krátkom údere orchetra ihneď nastupuje klavír s krátkou, temne zafarbenou zostupnou pasážou. Vzápätí vstupuje orchester s expozíciou hlavnej témy, ktorú preberie a ďalej rozvádza klavír. Vedľajšia téma prvykrát zaznie v podaní huslí doprevádzajúcich klavír. Prevedenie oboch tém je nezvyčajne bohaté, s roznymi odtieňmi nálad. Po prvej časti vety zakončenou povznášajúcou melódiou orchestra prichádza nádherné ''Andante espressivo'' zasnívaného klavíru s jemným sprievodom orchestra. To je náhle prerušené výraznou zostupnou melódiou klavíra, podobnej tej z úvodu koncertu. Vracia sa povodné tempo ''Allegro'' s rozvíjaním tém, prevažne hlavnej. V záverečnej časti skladby prichádza klavírna kadencia a vetu následne uzatvára kóda založená na fragmente hlavnej vety. Druhá veta začína hlavnou témou, ktorá predstavuje akýsi rozhovor klavíra so sláčikovými nástrojmi. Vedľajšia téma má pochodový charakter. Schumann tu podobne ako v prvej vete uplatnil svoj zmysel pre bohatú melodiku. Druhá veta prechádza ''attaca'' (bez prerušenia) do záverečnej vety ''Allegro vivace''. To začína energickou a rytmickou témou klavíra. Vo vete cítiť optimizmus a živelnú radosť typickú pre záverečné vety Schumannových koncertov, s ktorou dielo smeruje ku triumfálnemu záveru.