Lorenzo Da Ponte: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pokračujem |
pokračujem |
||
Riadok 15:
Da Ponte bol pôvodom [[Žid]], ktorý konvertoval k rímskokatolíckej cirkvi. Meno, pod ktorým je známy, patrí biskupovi, ktorý ho pokrstil. Zmenu viery zobral natoľko vážne, že vstúpil do seminára a bol vysvätený na kňaza. V roku [[1774]] sa stal profesorom klasickej literatúry v [[Treviso|Trevise]]. Bol však príliš nepokojný a za svoje názory, ktoré verejne hlásal, bol opakovane napomenutý cirkevnou aj svetskou mocou. Roku [[1776]] mal za [[Jean-Jacques Rousseau|rousseauovsku]] kritiku vtedajších spoločenských pomerov zakázanú výuku a v roku [[1779]] ho dokonca v neprítomnosti odsúdili na pätnásťročné vyhnanstvo.
<!-- ▼
Najprv odišiel do [[Drážďany|Drážďan]], ale roku [[1781]] sa usadil vo [[Viedeň|Viedni]] a podarilo sa mu dosiahnuť najvyššie možné postavenie. Stal sa dvorným básnikom cisára [[Jozef II.|Jozefa II.]]
Po smrti Josefa II. ještě krátce pracoval pro jeho nástupce [[Leopold II.|Leopolda II.]] Z neznámých důvodů však byl propuštěn a odešel do [[Londýn]]a, kde kromě toho, že pokračoval v dráze libretisty v divadle King´s Theatre se stal i knihkupcem, antikvářem a nakladatelem. Dostal se do finančních potíží a protože se musel starat o početnou rodinu hledal možnost lépe honorované činnosti za mořem.
Riadok 25:
Zemřel v New Yorku ve vysokém věku [[17. srpen|17. srpna]] [[1838]]. Pohřben byl na katolickém hřbitově na [[Manhattan]]u v blízkosti staré katedrály sv. Patricka. Hřbitov byl později zrušen a ostatky byly převezey na hřbitov Calvary Cemetery v Queens, aniž se někdo staral o to kdo je kdo. Tak se dožil podobného osudu jako jeho dávný přítel Mozart, místo jeho skutečného hrobu není známo.
-->▼
==
===
* Ifigenia in Tauride ([[1783]], [[Christoph Willibald Gluck]])
* La Scuola de' gelosi (1783, [[Antonio Salieri]])
Riadok 56:
* Il Ratto di Proserpina (1804, Peter von Winter)
===
* Per la ricuperata salute di Ofelia (1785 –
* Davidde penitente (1785, Wolfgang Amadeus Mozart)
* Il Davidde (1791) - Pasticio z
* Hymn to America ([[Antonio Bagioli]])
▲-->
=== Ďalšie literárne diela ===
Da Ponte okrem tvorby libriet písal po celý život poéziu. Zachovali sa oslavné verše na rôzne kráľovské osobnosti, niektoré z nich však sa však podobajú na hanopisy. Pôvabné a precítené sú sonety, ktoré písal na pamiatku svojej ženy (18 [[sonet]]ov – [[1832]]). Okrem toho je autorom historicky cenného vlastného životopisu, ktorý vyšiel v New Yorku roku [[1807]]). Najdôležitejšie sú však jeho štvordielne [[Pamäti]] (New York 1723 – 1727). Kniha je pútavým obrazom prelomovej doby konca [[18. storočie|18.]] a začiatku [[19. storočie|19. storočia]], ale aj veľkým príbehom autorovho bohatého a premenlivého života. V roku [[1970]] vyšli aj v českom jazyku.
| |||