Verzia z 22:03, 21. júl 2007 upraviť Bunco (diskusia \| príspevky) 2 154 editací dBez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:05, 21. júl 2007 upraviť vrátiť Bunco (diskusia \| príspevky) 2 154 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 17: Skladba prešla vývojom, s akým sa u Ravela možno stretnúť často. Dielo bolo pôvodne určené pre štvorručnú hru na [[klavír]]i. Skladateľ ho napísal pre dve deti priateľov Godebských a tomu prispôsobil i jeho technickú náročnosť. Dielo tvorí päť skladbičiek zložených na základe rozprávok spisovateľov [[Charles Perrault\|Charlesa Perraulta]], [[Madame d'Aulnoy\|Madame d'Aulnoy]] a [[Madame Leprince de Beaumont\|Madame Leprince de Beaumont]]. Nebolo to jediný krát počas Ravelovej tvorby, čo sa skladateľ, fascinovaný detským svetom, ponoril do ríše rozprávok. Sám Ravel bol koniec koncov celý život ako dieťa, žijúci vo svojom svete fantázie. Premiéra pôvodnej verzie sa uskutočnila v roku [[1910]] v [[Paríž]]i. Na klavíri štvorručne hrali Jeanne Leleu a Genevieve Durony, ktorí nemali ešte ani 10 rokov. Dielo malo taký úspech, že Ravelov vydavateľ Durond prejavil záujem o orchestrálnu verziu. Ravel súhlasil a vznikla tak orchestrálna suita ,s ktorou je dnes možné stretnúť sa v koncertných sieňach. Zároveň skladateľ vytvoril balet Moja matka hus, ktorý v porovnaní so suitou obsahuje navyše jednu rozprávku, prelúdium a interludiá. Premiéra sa uskutočnila v roku [[1912]] v Theátre des Arts v [[Paríž]]i v choreografii [[Jeanne Hugart]]. Suita mala premiéru v tom istom roku. V porovnaní s klavírnou verziou umožnila orchestrálna suita skladateľovi, vďaka jeho jedinečnej inštrumentácii, vyjadriť svet rozprávok v širších výrazových možnostiach. Prvá časť, ''Pavana Šípkovej Ruženky'' začína smutným a jednoduchým flautovým sólom. ktoré vykresľuje atmosféru rozprávky. ~~Ďlašia~~Ďalšia časť ''Palček'', čerpá z anglickej ľudovej rozprávky a je podobne ako prvýá časť elegická. Ravel tu využil zaujímavú hru. Časť začína v 2/2 takte. S každým ďalším taktom pribudá jedna štvťová nota, takže piaty takt je písaný už v 5/4 takte. V tomto takte aj v pianissime začína téma. V strednej časti počuť vysoké hvizdy flauty napodobujúce spev vtákov, utešujúcich Palčeka. Nasleduje ''Laideronnette, kráľovná pagod''. Úvod využíva témy častí, ktoré už odzneli, a až potom nastupuje vlastný rozmarný melodický motív. V strednej časti zaznie vážna, exoticky pôsobiaca hudba, ktorá vykresľuje príchod kráľovnej z Východu. Štvrtá časť, ''Rozhovor Krásky a Zvieraťa'' čerpá so široko známeho príbehu. Krásku znázorňuje v úvode klarinet so svojím nežným sólom, naopak Zviera vykresľujú v basovej polohe fagot a sláčiky. Oba motívy neskôr splývajú a príbeh so šťastným koncom uzatvárajú husle vo vysokej polohe s jemným doprovodom harfy. Posledná časť ''Čarovná záhrada'' zakončuje dielo. V jej úvode je podmanivo vykreslená magická atmosféra všetkých rozprávok. Nasleduju dva archaicky znejúce melodické motívy. V závere časti prichádza nadchýnajúce vyvrcholenie celej skladby. Orchester zosiluje až do fortissima, a s úžasnou zvukovou farebnosťou oslavuje víťazstvo dobra a hodnoty rozprávok. Dielo patrí k najobľúbenejším Ravelovým skladbám. Balet určený predovšetkým pre deti sa uvádza zriedkavo, v podobe orchestrálnj suity sa však dielo objavuje na koncertoch pomerne často. Verzia pre štvorručný klavír je obĺúbeným dielom na hudobných školách.

Moja matka hus: Rozdiel medzi revíziami