Verzia z 21:28, 23. november 2006 upraviť Rios (diskusia \| príspevky) 8 255 editací commons box ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:07, 22. júl 2007 upraviť vrátiť Robzle (diskusia \| príspevky) 22 502 editací d typografia, wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 4: == História == V [[12. storočie\|12. storočí]] stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrad. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku [[1242]], kde sa píše, že [[Fiľakovský hrad]] odolal Tatárskym nájazdom. Hrad vlastnili viacerí majitelia, medzi nimi aj v rokoch [[1311]]-[[1321]] [[Matúš Čák Trenčiansky]]. V rokoch [[1348]] a [[1385]] sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku [[1435]] ho dostali do zálohy [[Peréniovci]], v roku [[1440]] majiteľka hradu - kráľovná Alžbeta poverila zabezpečením panstva [[Ján Jiskra\|Jána Jiskru]]. Riadok 18: Hrad na príkaz snemu v rokoch [[1602]] a [[1604]] obnovili, ale hneď ho obsadili [[Bočkaj\|bočkajovské]] vojská. Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami [[Habsburgovci\|habsburskej ríše]] a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy – v rokoch [[1608]], [[1609]], [[1613]] a znova v roku [[1619]] (po požiari [[1615]]). V rokoch [[1621]]-[[1623]] o hrad bojovali [[betlen]]ovci. Kapitánom hradu bol [[Tomáš Bosnyák de Magyarbel]]. Počas [[Povstanie Juraja I. Rákociho\|Rákociho povstania]], keď bol kapitánom [[František Vešeléni]] ~~obsadlo~~obsadilo mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperovali. Na Červenej skale bola postavená strážna veža a na Strážnej hore bola trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konali zasadania a porady okolitých žúp. V rokoch [[1650]]-[[1664]] bol kapitánom hradu [[Adam Vešeléni]] a od roku [[1657]] sa dedičným kapitánom stáva [[Štefan Koháry I.]] a od roku [[1667]] [[Štefan Koháry II.]], ktorý dal v roku [[1672]] opraviť hradné múry. Počas [[Tököli]]ho protihabsburského povstania tento na hrad v roku [[1678]] zaútočil, ale nedobyl ho. V roku [[1682]] sa Tököli za výdatnej podpory Turkov (60 tisíc vojakov) sústredil na znovudobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní aj podarilo. Hrad vyhorel, spolu s ním zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy je hrad v ruinách. Od roku [[1972]] sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej bašty v nej bola zriadená expozícia z dejín hradu a mesta. Riadok 30: ==Opis hradného komplexu== Pôvodný hrad tvorila v [[12. storočie\|12. storočí]] štvorboká veža, obvodový múr s palácom na juhozápadnej strane a pravdepodobne val s palisádami. Počas prestavby v roku [[1551]] bol hrad rozšírený o stredný hrad s dvojicou mohutných pentagonálnych bášt (západná nesie dodnes meno Bebekova). V mohutnom 6 m hrubom múre medzi nimi boli zriadené 3 ~~delostrecké~~delostrelecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Pristavaný bol aj parkanový múr s dvojicou okrúhlych nárožných bášt, ktorý vymedzil prístupový koridor do stredného hradu. Dolný hrad zabezpečovali tri polygonálne bašty a dve vežové brány s padacím mostom a 10 metrov hlbokou priekopou. Súčasťou prestavby bolo aj vybudovanie mohutných mestských hradieb s bránami a rondelmi. Z mestského opevnenia sa zachovala jediná bašta. Dolný hrad bol pohltený mestom, zachovala sa len časť nádvoria. Hrad vyhorel v roku [[1682]] počas obliehania a odvtedy je v ruinách.

Fiľakovský hrad: Rozdiel medzi revíziami