Verzia z 12:02, 22. júl 2007 upraviť Zvedavec (diskusia \| príspevky) 1 340 editací →‎Teórie elít ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:40, 22. júl 2007 upraviť vrátiť Zvedavec (diskusia \| príspevky) 1 340 editací doplnenie Ďalšia úprava →
Riadok 20: # ovládanú triedu, tj. non-elitu. Podľa teorií ~~elit~~elít je rozdelenie spoločnosti na elitu a non-elitu [[história\|historickým]] [[zákon]]om každej spoločnosti. Riadok 86: == Moderní kritici reálnej demokracie == Teórii elít sa venovala tiež [[Spojené štáty americké\|americká]] [[sociológia]]. Čerpala z [[empíria\|empirických]] [[výskum]]ov (20. a 30. roky [[20. storočie\|storočia]] a bola stimulovaná dobovou [[ekonomika\|ekonomickou]] situáciou. [[Veľká hospodárska kríza]] a jej dôsledky viedli [[vláda USA\|vládu USA]] k zasahovaniu do hospodárskych otázok i do ďaľších oblastí života spoločnosti. Mimoriadny vplyv elity na chod celej spoločnosti vyvolal zvýšený zájem o túto tematiku. Medzi '''moderných kritikov reálnej demokracie''' patrí i '''C.W.Mills'''. V diele nazvanom "Mocenská elita" hodnotí štruktúry USA a poukazuje na vzájomnú prepojenosť vodcovských skupín v krajine (veľké podniky, ozbrojené sily a politické brzdy okolo prezidenta USA). Poukazuje na to, že kombináciou ekonomickej moci, byrokratickej kontroly a prístupu k vrcholovým úrovniam administratívy práve len mocenská elita uskutočňuje závažné historické rozhodnutia na poli obrany a zahraničnej politiky, aj v oblasti stratégií ekonomickej politiky.▼ Téma elity sa objavuje napr. u [[H.D. Lasswell]]a, dostal sa k nej pri skúmaní násilia, [[štát]]u, [[ideológie]], [[revolúcie]] a [[propaganda\|propagandy]]. Všetky tieto fenomény sú podľa neho dôsledkom činnosti malej kvalifikovanej [[sociálna skupina\|skupiny]] ľudí, ktorí sú schopní učiť nielen inýché, ale tiež seba. Podobne '''J. Schumpeter''' na elitárstvo poukazuje vo svojej knihe Kapitalizmus, socializmus a demokracia. Výsledkom je "realistický" model demokracie, nejde o priamu demokraciu, o možnosť širokej verejnosti osobne zasahovať do diania, pretože moc rozhodovať získavajú politici-jednotlivci prostredníctvom boja o hlasy ľudí.▼ ▲Medzi ~~'''~~moderných kritikov reálnej demokracie~~'''~~ patrí i ~~'''C.W.~~[[Charles Wright Mills~~'''~~]] . V diele nazvanom "Mocenská elita" hodnotí štruktúry USA a poukazuje na vzájomnú prepojenosť vodcovských skupín v krajine. Špičky ~~(veľké~~[[ekonomika\|hospodárskych]] ~~podniky~~[[korporácia\|korporacií], ~~ozbrojené~~[[politika\|politického]] ~~sily~~vedenia a ~~politické~~[[armáda\|armády]]charakterizuje ~~brzdy~~ako ~~okolo~~"veľkú ~~prezidenta~~trojku". Všetky tri systémy prolínajú, kompaktnosť [[trojuholník]]a moci chápe Mills ako ohrozenie [[demokracie]] v USA). Poukazuje na to, že kombináciou ekonomickej moci, byrokratickej kontroly a prístupu k vrcholovým úrovniam administratívy práve len mocenská elita uskutočňuje závažné historické rozhodnutia na poli obrany a zahraničnej politiky, aj v oblasti stratégií ekonomickej politiky. ▲Podobne ~~'''J.~~[[Joseph Alois Schumpeter~~'''~~]] na elitárstvo poukazuje vo svojej knihe Kapitalizmus, socializmus a demokracia. Výsledkom je "realistický" model demokracie, nejde o priamu demokraciu, o možnosť širokej verejnosti osobne zasahovať do diania, pretože moc rozhodovať získavajú politici-jednotlivci prostredníctvom boja o hlasy ľudí. Model konkurenčného elitizmu rozpracoval ~~'''A.~~[[Antony Downs~~'''~~]] (1957). V jeho ponímaní volebná konkurencia predstavuje tiež trh: voliči vystupujú v roli "spotrebiteľa", politik v roli "podnikateľa". Jeho "ekonomická teória demokracie" poukazuje na to, že volič môže rozhodovať, ktorá elita vládne, nemôže však zmeniť fakt, že vždy vládne nejaká vybraná skupina ľudí - elita. ~~V jeho ponímaní volebná konkurencia predstavuje tiež trh: voliči vystupujú v roli "spotrebiteľa", politik v roli "podnikateľa".~~▼ ▲Model konkurenčného elitizmu rozpracoval '''A. Downs''' (1957). Jeho "ekonomická teória demokracie" poukazuje na to, že volič môže rozhodovať, ktorá elita vládne, nemôže však zmeniť fakt, že vždy vládne nejaká vybraná skupina ľudí - elita. V jeho ponímaní volebná konkurencia predstavuje tiež trh: voliči vystupujú v roli "spotrebiteľa", politik v roli "podnikateľa". == Rozvrstvenie elity a non-elity ==

Elita: Rozdiel medzi revíziami