Verzia z 16:44, 22. júl 2007 upraviť Zvedavec (diskusia \| príspevky) 1 340 editací d →‎Moderní kritici reálnej demokracie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:49, 22. júl 2007 upraviť vrátiť Zvedavec (diskusia \| príspevky) 1 340 editací →‎Moderní kritici reálnej demokracie: meno Ďalšia úprava →
Riadok 87: Teórii elít sa venovala tiež [[Spojené štáty americké\|americká]] [[sociológia]]. Čerpala z [[empíria\|empirických]] [[výskum]]ov (20. a 30. roky [[20. storočie\|storočia]]) a bola stimulovaná dobovou [[ekonomika\|ekonomickou]] situáciou. [[Veľká hospodárska kríza]] a jej dôsledky viedli [[vláda USA\|vládu USA]] k zasahovaniu do hospodárskych otázok i do ďaľších oblastí života spoločnosti. Mimoriadny vplyv elity na chod celej spoločnosti vyvolal zvýšený zájem o túto tematiku. Téma elity sa objavuje napr. u [[H.Harold D. Lasswell]]a, dostal sa k nej pri skúmaní násilia, [[štát]]u, [[ideológie]], [[revolúcie]] a [[propaganda\|propagandy]]. Všetky tieto fenomény sú podľa neho dôsledkom činnosti malej kvalifikovanej [[sociálna skupina\|skupiny]] ľudí, ktorí sú schopní učiť nielen inýché, ale tiež seba. Medzi moderných kritikov reálnej demokracie patrí i [[Charles Wright Mills]] . V diele nazvanom "Mocenská elita" hodnotí štruktúry USA a poukazuje na vzájomnú prepojenosť vodcovských skupín v krajine. Špičky [[ekonomika\|hospodárskych]] [[korporácia\|korporacií], [[politika\|politického]] vedenia a [[armáda\|armády]] charakterizuje ako "veľkú trojku". Všetky tri systémy prolínajú, kompaktnosť [[trojuholník]]a moci chápe Mills ako ohrozenie [[demokracie]] v USA. Poukazuje na to, že kombináciou ekonomickej moci, byrokratickej kontroly a prístupu k vrcholovým úrovniam administratívy práve len mocenská elita uskutočňuje závažné historické rozhodnutia na poli obrany a zahraničnej politiky, aj v oblasti stratégií ekonomickej politiky.

Elita: Rozdiel medzi revíziami