Mažiar: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d interwiki
d štylistika
Riadok 6:
 
Modernejšie mažiare sa používali počas I. svetovej vojny, predovšetkým na západnom fronte pri dobíjaní Belgických a francúzkych pevností a opevnení, ale i na talianskom fronte. <br/>
Mažiare majú krátku hlaveň, ktorej dĺžka spravidla neprevyšuje 15 kalibrov a často je menej ako 10 kalibrov. Pri boji proti pevnostiam spoliehajú na to, že strela vystúpi do výšky a odtiaľ bude padať praktickytakmer kolmo voľným pádom, pričom získa dostatočnú rýchlosť a energiu na prerazenie betónových a železobetónových stropov pevnostných objektov. Z toho dôvodu sú tiež strely (granáty) pre mažiare veľmi ťažké - ťažšie ako súdobé letecké bomby.<br/>
Napríklad mažiar Škoda vzor 1911 kalibru 305mm strieľal strely (granáty) s hmotnosťou 287kg na vzdialenosť 11,3 km a strely s hmotnosťou 384 kg na vzdialenosť 9,8 km. Rýchlosť streľby bola okolo 10 rán za hodinu.<br/>
Jednou z posledných armád, ktoré používala mažiare, bola nemecká armáda počas II. svetovej vojny. Samohybný mažiar Mörser Karl (Gerät 040) mal kaliber 60 cm (neskôr 54 cm - Gerät 041) a bol použitý počas "západného ťaženia" proti pevnostiam Maginotovej línie, neskôr proti Brestskej pevnosti a pri bojoch o Sevastopoľ a nakoniec počas Varšavského povstania. Používal dva typy granátov - trhavý o hmotnosti 1,7 tony a s dostrelom 6,6km a protibetónový s hmotnosťou 2,2 tony a dostrelom 4,3km. <br />