Mažiare majú krátku hlaveň, ktorej dĺžka spravidla neprevyšuje 15 kalibrov a často je menej ako 10 kalibrov. Pri boji proti pevnostiam spoliehajú na to, že strela vystúpi do výšky a odtiaľ bude padať takmer kolmo voľným pádom, pričom získa dostatočnú rýchlosť a energiu na prerazenie betónových a železobetónových stropov pevnostných objektov. Z toho dôvodu sú tiež strely (granáty) pre mažiare veľmi ťažké - ťažšie ako súdobé letecké bomby.<br/>
Napríklad mažiar Škoda vzor 1911 kalibru 305mm strieľal strely (granáty) s hmotnosťou 287kg na vzdialenosť 11,3 km a strely s hmotnosťou 384 kg na vzdialenosť 9,8 km. Rýchlosť streľby bola okolo 10 rán za hodinu.<br/>
Jednou z posledných armád, ktoré používala mažiare, bola nemecká armáda počas II. svetovej vojny. [http://de.wikipedia.org/wiki/M%C3%B6rser_Karl| Samohybný mažiar Mörser Karl (Gerät 040)(nemecká Wikipedia)] mal kaliber 60 cm60cm/L8,45 (neskôr 54prestavaný cmna kaliber 54cm/L13 - Gerät 041) a bolmal byť použitý počas "západného ťaženia" proti pevnostiam Maginotovej línie, neskôr boli nasadené proti Brestskej pevnosti a pri bojoch o Sevastopoľ a nakoniec počas Varšavského povstania. Používal dva typy protibetónových granátov - trhavý o hmotnosti 1,7 tony, s náplňou 280kg trhaviny a s dostrelom 4,2-6,6km a protibetónový s hmotnosťou 2,218 tony, náplňou 384 kg trhaviny a dostrelom 2,8-4,3km, a trhavý granát s hmotnosťou 1250kg a náplňou 460kg trhaviny a dostrelom 4,2-6,6km. Pracová náplň bola premenlivá - 32-36kg strelného prachu a počiatočná rýchlosť striel bola 190-290 ms<sup>-1</sup>. Protibetónové granáty prebíjali 2,5m hrubý železobetón alebo 35cm hrubý oceľový pancier. Gerät 041 kalibru 54cm mal dlhšiu hlaveň a vystreľoval ľahšie granáty na vzdialenosť až 10400 m. <br /> Bolo vyrobených šesť vozidiel so zbraňou kalibru 60cm a jedno so zbraňou 54cm, každé vážilo viac ako 120 ton. Jedno (jediné?) zachované vozidlo sa nachádza v tankovom múzeu Kubinka pri Moskve.
Po druhej svetovej vojne sa mažiare prestali používať celkom.
