Seizmológia: Rozdiel medzi revíziami

'''Seizmológia''' (z [[Gréčtina|gr.]] ''seismos'' - ''zemetrasenie'' + ''logos'' - ''veda, náuka'') je [[veda]] (súčasť [[Geofyzika|geofyziky]]), zaoberajúca sa štúdiom [[Zemetrasenie|zemetraseniami]] a s nimi spojenými javmi, ako aj výskumom štruktúry [[Zem]]e. V užšom zmysle je seizmológia veda, ktorá sa zaoberá len prírodnými zemetraseniami.

Prvý vážny záujem o štúdium príčin zemetrasení nasledoval po veľkom zemetrasení v [[Lisabon]]e v roku [[1755]]. Neskorší rozvoj seizmológie nastal až začiatkom [[20. storočie|20. storočia]], keď [[Richard Dixon Oldham|Richard Oldham]] zo spomaľovania seizmických vĺn na veľké vzdialenosti objavil [[Zemské jadro|jadro Zeme]] ([[1906]]) a [[Andrija Mohorovičić]] v roku [[1909]] objavil [[Mohorovičićova diskontinuita|fázový prechod]] (zmenu rýchlostí seizmických vĺn) v štruktúre Zeme.

Výskum štruktúry Zeme sa rozdeľuje na výzkum makroštruktúry (štruktúry celého zemského telesa) - pomocou analýzy šírenia sa [[Seizmická vlna|seizmických vĺn]] generovaných zemetraseniami, ako aj výskumom mikroštruktúry (vyhľadávanie ložísk [[Ropa|ropy]] a iných, ekonomicky zaujímavých surovín) za pomoci štúdia umelo generovaných seizmických vĺn. Seizmológia tiež slúži aj na monitorovanie jadrových skúšok.