Košický hrad: Rozdiel medzi revíziami

Po hrade nezostali veľké stopy. Zvyšky základov a obvodového muriva nasvedčujú tomu, že tu kedysi stál hrad, pod ktorým sa roku [[1311]] odohrala známa [[bitka pri Rozhanovciach]].

Hrad pravdepodobne postavil palatín [[Omodej]]. Po smrti posledného Arpádovca [[Ondrej III.|Ondreja III.]], v roku [[1301]], sa začínajú spory medzi Omodejovcami - ktorí boli na strane [[Karol Róbert|Karola Róberta]] - a kráľovskou korunou. Po prepadnutí omodejovského hradu Gönz košickými mešťanmi a Spišiakmi, sa boje preniesli do blízkosti Košíc. Omodej si preto začal stavať na cudzom území, ktoré ovládal a z ktorého mohol kontrolovať aj Košice, hrad. V roku [[1307]] sa Košice pridali na stranu Karola a preto spory zanikli. To vysvetľuje, prečo hrad nebol dostavaný. Omodejovci po prehratej bitke hrad stratili a kráľ ho daroval svojim verným prívržencom, ktorýktorí prišli spolu s ním z Talianska, Drugethovcom. Neskôr sa stali majiteľmi hradu Bebekovci. Tí mali ustavičné spory s mešťanmi z Košíc, ktorí tvrdili, že hrad bol postavený na ich území. Nakoniec keď sa do sporu zamiešal sám panovník, ktorému boli Bebekovci neverní, Košice roku [[1430]] hrad skutočne získali. Košičanom nešlo, pravda, ani tak o sám hrad, ako skôr o jeho rozsiahle majetky. Po ich získaní prestali sa o hrad starať, ktorý od polovice [[15. storočie|15. storočia]] pomaly pustol a skoro zanikol.

Dnes iba z konfigurácie terénu a architektonických zvyškov možno usudzovať, že vysoký úzky chrbát skalného masívu bol vkomponovaný do areálu. Opevnenie sa skladá z okrúhlej veže a trojuholníkovej bašty, na ktorú nadväzuje plynule múr. Ten pokračuje ešte 100m100 m, kde sa náhle končí. Ani iné pozostatky ani terénna dispozícia nenaznačuje pokračovanie hradieb, z čoho je možné usudzovať, že hrad nebol dostavaný. Hradová teda bola skôr pevnosť, ktorá so svojimi 3,8m8 m hrubými múrmi aj napriek nedostavaniu mohla slúžiť svojmu účelu.